Na zozname je viac ako 5000 novinárov, vrátane 300 zahraničných – nielen z médií ako CNN, AP, AFP, TASS či BBC, ale aj z niektorých slovenských médií, vrátane reportéra denníka SME Toma Nicholsona, ktorý navštívil Donbas v lete 2014, či nášho reportéra Artura Bekmatova, ktorý do oblasti juhovýchodnej Ukrajiny viackrát vycestoval.

Minister Lajčák uznal opodstatnenosť našich obáv a v odpovedi zo 7. 9. 2016 uviedol, že MZVaEZ SR prostredníctvom zastupiteľského úradu v Kyjeve spolu s ďalšími delegáciami EÚ iniciovali 24. 5. 2016 stretnutie s ministrom vnútra Ukrajiny Arsenom Avakovom, ktorému dôrazne tlmočili znepokojenie nad zverejnením osobných údajov a požadovali ich urýchlené odstránenie.

Napriek tomu, že Lajčákovo stanovisko je už nejaký čas dobre známe, údaje zo spomínanej neziskovky šíriacej nenávisť a nabádajúcej k fyzickej likvidácii inak zmýšľajúcich používa ako jeden z hlavných informačných zdrojov veľký bojovník proti extrémizmu a neonacizmu Ján Benčík. Súčasne jeho blogy v rámci Denníka N slúžia ako podklady Mirotvorcovi. Organizácii, ktorá vyzýva islamských fundamentalistov k teroristickým útokom na území Ruskej federácie, ktorá má na svedomí smrť niekoľkých novinárov a ktorej činnosť medzičasom odsúdili viaceré medzinárodné organizácie, ako sú OBSE, Medzinárodná federácia novinárov či Reportéri bez hraníc. Máme tu teda dočinenia s obojsmerným informačným tokom, na konci ktorého môže byť odstránenie nepohodlných ľudí?

Ak to všetko zhrnieme, Benčíkove blogy vystavujú cez Denník N životy občanov a novinárov ohrozeniu, kým samotný Benčík s podporou prezidenta SR a mimovládnych organizácií ako Sorosova OSF (Open Society Foundations) zamlčiava a marginalizuje aktivity neonacistických bataliónov pôsobiacich pod egidou oficiálneho Kyjeva. Napomáhanie zločinu, aj keď len potenciálnemu, je však spoločensky škodlivý a nebezpečný jav.

Na Benčíkove podivuhodné záľuby, medzi ktoré treba zaradiť aj monitorovanie FB profilov pomocou screenshotov, zareagoval formou videa aj náš kmeňový redaktor Artur Bekmatov. Hneď v úvode poukazuje na informačné zdroje, s akými narába vo svojich blogoch. „Moju objektivitu a profesionalitu spochybňuje tvrdením, že moju novinársku činnosť si všimla aj ‘ukrajinská strana’. Pán Benčík má očividne strach pomenovať veci pravým menom, lebo ak by to tak nebolo, tak by povedal, že za ukrajinskou stranou sa v tomto prípade skrýva nezisková organizácia s názvom Mirotvorec,“ argumentuje Bekmatov.

Ako dodáva, na webe Mirotvorcu sa najprv uverejňovali informácie o ľuďoch, ktorí bojujú na povstaleckej strane Donbasu. „Neskôr sa tam začali objavovať údaje o všetkých zahraničných novinároch, ktorí boli svojho času akreditovaní v DĽR. Na tomto zozname som aj ja, ale nie preto, ako sa domnieva pán Benčík, že by som informoval zaujato, ale preto, lebo Mirotvorec sa riadi fašistickým videním sveta,“ hovorí Bekmatov a v závere konštatuje: „A toto je vlastne najvážnejší aspekt blogov Jána Benčíka. Pretože na jednej strane kritizuje a pranieruje nejakých okresných tajomníčkov ĽS NS, ktorých IQ je na úrovni maximálne 88, na druhej strane vedome prehliada pravicových extrémistov na Ukrajine. Vravím vedome, pretože hneď v názve svojho blogu píše o žoldnieroch bojujúcich na Ukrajine. A ja sa teda pýtam: Kde je informácia o pánovi Révayovi, ktorý bojuje v ukrajinskom dobrovoľníckom batalióne Azov, niekoľkokrát obvinenom z páchania vojnových zločinov? Kde sú ďalší Slováci, ktorí bojujú na strane vládnej armády? Pretože aj tí porušujú zákon, na dodržiavanie ktorého vyzýva pán Benčík. Alebo pre nich tento zákon neplatí?“

Mimochodom, príležitosť prezentovať svoje názory počas besedy Zem&Vek v Ružomberku (zásahom „neznámej vis maior“ nakoniec zrušenej) na tému skutočného neonacizmu sme ponúkli aj samotému Jánovi Benčíkovi. Pozvanie mu osobne telefonicky tlmočil šéfredaktor časopisu Antisemita Tibor Eliot Rostas. Či stál za jeho odmietnutím strach, pýcha, či oboje, vie najlepšie on sám. Človek, ktorý nemá najmenší problém zverejňovať údaje o druhých ľuďoch bez ich vedomia, so zverejnením spomínaného telefonického rozhovoru so šéfredaktorom Zem&Vek nesúhlasil.

„Ak to s bojom proti neonacizmu myslíme v spoločnosti vážne, je nepredstaviteľné, aby sme za boj proti nemu oceňovali ľudí brániacich neonacistov ukrajinských, alebo ľudí, ktorí prekrúcajú históriu tvrdeniami, že Červená armáda nás neoslobodila, či o tom, ako boli banderovci len mierumilovnými chudákmi utekajúcimi pred oddielmi NKVD,“ píše Bekmatov vo svojom článku Screenshoty ako umenie uverejnenom nedávno na našej webstránke.

Celé video, ktorým Artur Bekmatov reaguje na argumenty Jána Benčíka, si môžete pozrieť – TU.