Takisto ako aj iné potraviny, aj ovocie a zelenina sa chemicky balzamuje, namáča v chemikáliách, voskuje a zaplyňuje. To preto, aby sa zabránilo prírodnému procesu zretia, klíčenia a vydržalo tak predstierajúce, že je čerstvé aj po dobu niekoľkých mesiacov. Poprípade sa dofarbuje i plynmi tak, aby dorazilo na náš stôl v perfektnom zrelom stave. Keď doma oblejete navoskované červené jabĺčko vriacou vodou, poprípade ho namočíte do vody s octom, tak zistíte, čo vlastne jete. Plody dovážané z ďalekého zahraničia v rámci medzinárodnej turistiky cestujú od pestovateľa do prístavných skladov, odtiaľ v prepravných kontajneroch do centrálnych nákladných skladov, z týchto skladov do centrálnych skladov reťazcov, zo skladov reťazcov do skladu obchodov, zo skladov obchodov na predajnú plochu…

Pokiaľ má banán hnedé bodky (čo je iba na okraj pre naše telo prospešné), už si ho nekúpime. Takže sa musí dodať v určitej farbe. Odtieň farby sa dá ľahko u dodávateľa objednať. To, že existuje 250 druhov banánov, rovnako ako jabĺk, no my poznáme iba jeden, geneticky upravený druh, ktorý prežije všetky strasti ciest, nejdem ani rozoberať. Osobne som bohužiaľ nevidel na žiadnej krabici s banánmi nápis GMO. Iba v skratke pre tých, čo ma nepoznajú, volám sa Patrick Linhart a som potravinový kritik. Ako bývalý riaditeľ maloobchodných prevádzok som sa denne dostával do styku s rôznymi potravinárskymi praktikami, momentálne sa s nimi stretávam už iba ako producent novej relácie „Vieš, čo ješ?“, ktorá odhaľuje rôzne nekalé praktiky výrobcov, pestovateľov i dodávateľov.

A teraz späť k praktikám aplikujúcich na ovocí a zelenine. V írskom reťazci, na ktorom zrode som sa osobne podieľal, sme boli nútení dávať izraelské papriky na noc vždy do chladiacich boxov. Papriky sa ráno vrátili na predajnú plochu, zákazník si ich kúpil, doniesol domov a do 24 hodín mu doslova zhnili. Papriky neboli samozrejme na izraelskej púšti vypestované prírode známym spôsobom, takže boli bez vône a chuti, vyživované chémiou v ochladzovacích skleníkoch pomocou napojených trubičiek. Možno aj to malo vplyv na ich kvalitu.

Etylén

Každopádne, takéto predlžovanie trvanlivosti teplotným rozdielom je ešte v poriadku. Banánové plyny sú však menej etickým variantom. Tieto plyny sú najčastejšie používané na banánoch. Napriek prvotnému označovaniu potravinových investigatívnych žurnalistov za konšpirátorov sa dnes koncerny k týmto praktikám verejne priznávajú a máme ich dokonca považovať i za normálne. Pritom pesticídy a chemicky vytvorené plyny nám napádajú nervovú sústavu.

Základom banánových plynov je látka etylén. Prírodný etylén nie je pre plod škodlivý. Veď už starí Egypťania využívali etylén, ktorý sa po odrhnutí uvoľňuje z plodu sám, pre dozrievanie ovocia v uzavretých priestoroch. Dokonca v západnej Európe nájdete niekedy po otvorení uzavretého balenia napríklad s hruškami, malý štvorček, ktorý uvoľnený etylén pohĺta, aby v tomto prípade hrušky nezreli príliš rýchlo a nezhnili. Preto sa aj dnes skladuje určité ovocie oddelene, pokiaľ nechceme aby nám napríklad spomínané banány dozreli predčasne. Každopádne si myslím, že najdôležitejšiu úlohu pri dozretí plodu by malo hrať slnko, nie plyny. Ako rozoznať prírodne dozreté ovocie od plynového? Prírodne dozreté ovocie je rovnako farebné, bez zelených škvŕn a po rozrezaní prekypuje výraznou chuťou, sladkou vôňou a plnou olejovitosťou.

Dovoz ovocia zo zahraničia je hotová chemoveda.

Etylén sa teda používa na ovládanie zrelosti plodín. Zabezpečuje tak kontrolované skladovanie a prepravu potravín, aby sa dostali k spotrebiteľovi v očakávanej zrelosti. Keď sa to s ním však prešvihne, vzniká takzvané Anaeróbne dýchanie, kvôli ktorému sú potom plody horké. Banány sa dokonca zafarbia na šedo, pričom sú vo vnútri úplne surové. Anaeróbne dýchanie môže vzniknúť  i v riadenej atmosfére pri nízkej koncentrácii kyslíku, ale vysokej koncentrácii oxidu uhličitého, preto sa tu pridáva i minimálne 5 % dusíka. Riadená atmosféra (CA) zabezpečí to, že jablká vydržia ako práve oberané až jeden a pol roka! Pokiaľ si teda kúpite čerstvo vyzerajúce jabľčko, možno je už 18 mesiacov staré. Na Anaeróbne dýchanie sa dá použiť takzvaný AiroCide, ktorý zredukuje etylén o 99% do 66 hodín. Veď ako hovorím, je to hotová chemoveda.

No a ešte rýchlo k Bio. O tom som sa rozprával s niekoľkými pestovateľmi, ktorí sa rozhodli pestovať bio plody. I na bio-plody sú bio-postreky. Nakoniec vysvitlo, že taký bio-postrek, ktorý si zakúpili, nie je až taký bio. Ale keďže postrek zodpovedal EÚ bio-normám o výskyte koncentrácie poniektorých chemických látok, ako napríklad medi, označoval sa ako bio. Takisto je možné, že obsahoval neznáme látky, u ktorých ešte nebol dokázaný negatívny dopad na ľudské zdravie. Osobne, pokiaľ by som si mal kúpiť napríklad takú mrkvu na odšťavenie pre džús, tak jedine bio, keďže mrkva a červená repa sú produkty, ktoré vstrebávajú z pôdy všetky ťažké kovy. Keď sa rozhodnete odrovnať svoje zdravie pravidelným pitím nebio-džúsov s tažkými kovmi, ide o toxikáciu, nie detoxikáciu organizmu. Tu je lepšie takzvané menšie zlo, čiže bio. Bio ale radšej hľadajte od pestovateľa vo vašej lokalite, ktorý napríklad k obohateniu pôdy používa humus z obyčajných dážďoviek, nie bio-pokusné látky v granulovanej, či postrekovej forme. Pretože v inom prípade môžete jedine dúfať, že je to aspoň v predpisaných bio-normách.

Patrick Linhart, Bsc in Retail

Potravinový kritik