Môj profil 
Predplatné
Južný Nadžran, ktorý susedí s napadnutým Jemenom, si od počiatku ofenzívy zažil dopad vojny na vlastnej koži. Podľa Talala Ahmeda, Saudského politického aktivistu, na agresiu už doplatili stovky ľudí, ktorí: “utiekli pred vojnou a teraz bojujú s hladom, spôsobeným akútnym nedostatkom jedla.” Situáciu taktiež zhoršili aj samotné jednotky kráľovstva, ktoré “vyrabovali domovy týchto ľudí.”
Šajch Fúzi Akram, líder dvoch kmeňov vysvetľoval situáciu na juhu krajiny: “Sa´údská armáda ostreľovala mínometnými granátmi a raketami Nadžranský región a potom z činu vinila jemenských húthijov.” Šajch taktiež dodal, že už prebehlo prvé stretnutie s jemenskými ozbrojenými silami, ktorého účelom bolo prebrať možnosti a taktiku protiútoku.
Zatiaľ neoverená správa
Správa prichádza z Teheránu, ktorý dodávkami zbraní podporuje húthijských rebelov. Aj napriek úvodným obvineniam z Rijádu o priamom zapojení sa neskôr ukázalo, že Irán sám hrá v konflikte ďaleko menšiu úlohu, než sa pôvodne predpokladalo.
Zapojenie sa jednotlivých kmeňov a ich reálny dopad na priebeh vojny je otázny. Vyššie menované kmene sú jemenského pôvodu so šítskym vierovyznaním. Fakt, že južná časť monarchie sa prikláňa k jemenským povstalcom, potvrdzuje aj finančný dar Rijádu lokálnym šajchom vo výške približne 250,000 dolárov. Lokálne kmene sa do samotných bojov zapojili pri jemenskom útoku na Saudské pozície v južnom Nadžre začiatkom júna.
Jemen sa tak stal bojiskom medzi dvoma veľmocami regiónu. Na jednej strane stojí wahábistická Saudská Arábia, ktorá nebola výraznejšie zasiahnutá udalosťami tzv. “Arabskej jari” a ktorá je v posledných rokoch na vrcholných priečkach v importe zbraní. Na druhej strane stojí perzský Irán, ktorý sa, od Chomejního revolúcie v roku 1979, zaviazal k ochrane všetkých šítov, ako aj k exportu islamskej revolúcie do sveta. Víťazstvom vo vojne by Rijád mohol potvrdiť svoju silnú pozíciu v celom regióne. Jeho prehra by však bola znamením, že ani najmodernejšie zbrane a technika zakúpené petrodolármi, nie sú zárukou sily a víťazstva. Kráľovská rodina je okrem toho často kritizovaná hlavne liberálnymi hlasmi občanov monarchie.
*Saudská Arábia vznikla v pomandátovom období roku 1927 zjednotením južnej (Hidžázu) a severnej (Nadžád) časti poloostrova Ibn Sa´údom. Jej história však siaha do 18. storočia, keď sa náboženský reformátor – M. ibn Abd al-Wahháb spojil s M. ibn Sa´údom. Výsledkom vtedajšieho snaženia bol politický útvar, ktorý padol v roku 1818. Do dnešných dní je náboženstvom kráľovstva, často kritizovaný, reformný a striktný wahhábizmus, ktorý v krajine udržiavajú najmä tradicionalistické kruhy. Západom často kritizovanými prejavmi tohto reformačného náboženského hnutia sú: extrémne zahaľovanie žien (v Koráne o predpísanom oblečení nie je žiadna zmienka); verejné popravy (zväčša sťatím), či zákazy prejavov iných náboženstiev. Monarchia je taktiež obviňovaná z podpory rôznych teroristických, tzv. saláfistických skupín, medzi ktoré patrí napríklad džabhat an-Nusra, odnož al-qá´idy, bojujúca proti režimu Bašara al-Asada v Sýrii.
Tomáš Davidov
