Saudská Arábia 17. júna 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Hani Mohammed)
Iránska agentúra FNA informovala o povstaní kmeňov v Saudskom Nadžri proti monarchii
Dôsledok agresie voči Jemenu
Operácia “Rozhodná búrka” zameraná proti rebelským húthijom, ktorá započala 26. marca tohto roku, si vyžiadala prvé väčšie vnútroštátne nepokoje. Abdulaziz Farid pre FNA v pondelok uviedol: “Kmene Nadžranu deklarovali vyhlásenie vojny proti okupačnému Saudskému režimu zdôrazňujúc, že Saudská vláda je stelesnením korupcie na zemi a prelieva krv nevinných ľudí po celej planéte veľmi rutinným a normálnym spôsobom”.
Južný Nadžran, ktorý susedí s napadnutým Jemenom, si od počiatku ofenzívy zažil dopad vojny na vlastnej koži. Podľa Talala Ahmeda, Saudského politického aktivistu, na agresiu už doplatili stovky ľudí, ktorí: “utiekli pred vojnou a teraz bojujú s hladom, spôsobeným akútnym nedostatkom jedla.” Situáciu taktiež zhoršili aj samotné jednotky kráľovstva, ktoré “vyrabovali domovy týchto ľudí.”
Šajch Fúzi Akram, líder dvoch kmeňov vysvetľoval situáciu na juhu krajiny: “Sa´údská armáda ostreľovala mínometnými granátmi a raketami Nadžranský región a potom z činu vinila jemenských húthijov.” Šajch taktiež dodal, že už prebehlo prvé stretnutie s jemenskými ozbrojenými silami, ktorého účelom bolo prebrať možnosti a taktiku protiútoku.
Zatiaľ neoverená správa
Správa prichádza z Teheránu, ktorý dodávkami zbraní podporuje húthijských rebelov. Aj napriek úvodným obvineniam z Rijádu o priamom zapojení sa neskôr ukázalo, že Irán sám hrá v konflikte ďaleko menšiu úlohu, než sa pôvodne predpokladalo.
Zapojenie sa jednotlivých kmeňov a ich reálny dopad na priebeh vojny je otázny. Vyššie menované kmene sú jemenského pôvodu so šítskym vierovyznaním. Fakt, že južná časť monarchie sa prikláňa k jemenským povstalcom, potvrdzuje aj finančný dar Rijádu lokálnym šajchom vo výške približne 250,000 dolárov. Lokálne kmene sa do samotných bojov zapojili pri jemenskom útoku na Saudské pozície v južnom Nadžre začiatkom júna.
Jemen sa tak stal bojiskom medzi dvoma veľmocami regiónu. Na jednej strane stojí wahábistická Saudská Arábia, ktorá nebola výraznejšie zasiahnutá udalosťami tzv. “Arabskej jari” a ktorá je v posledných rokoch na vrcholných priečkach v importe zbraní. Na druhej strane stojí perzský Irán, ktorý sa, od Chomejního revolúcie v roku 1979, zaviazal k ochrane všetkých šítov, ako aj k exportu islamskej revolúcie do sveta. Víťazstvom vo vojne by Rijád mohol potvrdiť svoju silnú pozíciu v celom regióne. Jeho prehra by však bola znamením, že ani najmodernejšie zbrane a technika zakúpené petrodolármi, nie sú zárukou sily a víťazstva. Kráľovská rodina je okrem toho často kritizovaná hlavne liberálnymi hlasmi občanov monarchie.
*Saudská Arábia vznikla v pomandátovom období roku 1927 zjednotením južnej (Hidžázu) a severnej (Nadžád) časti poloostrova Ibn Sa´údom. Jej história však siaha do 18. storočia, keď sa náboženský reformátor – M. ibn Abd al-Wahháb spojil s M. ibn Sa´údom. Výsledkom vtedajšieho snaženia bol politický útvar, ktorý padol v roku 1818. Do dnešných dní je náboženstvom kráľovstva, často kritizovaný, reformný a striktný wahhábizmus, ktorý v krajine udržiavajú najmä tradicionalistické kruhy. Západom často kritizovanými prejavmi tohto reformačného náboženského hnutia sú: extrémne zahaľovanie žien (v Koráne o predpísanom oblečení nie je žiadna zmienka); verejné popravy (zväčša sťatím), či zákazy prejavov iných náboženstiev. Monarchia je taktiež obviňovaná z podpory rôznych teroristických, tzv. saláfistických skupín, medzi ktoré patrí napríklad džabhat an-Nusra, odnož al-qá´idy, bojujúca proti režimu Bašara al-Asada v Sýrii.
Tomáš Davidov