Peking 16. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Ahn Young-joon)
Čína úspešne vyniesla nové vesmírne laboratórium Tiangong-2 na nízku obežnú dráhu, čo je posledný krok v ambíciách krajiny vybudovať stálu modulárnu vesmírnu stanicu. Môže sa tak stať jedinou vo vesmíre potom, čo ISS skončí svoje pôsobenie v nasledujúcom desaťročí
Tiangong-2 (v preklade “Nebeský palác”) bola na orbit vynesená dvojstupňovou štartovacou raketou Long March-2F T2 o 10:04 hod. pekinského času z centra Jiuquan v severozápadnej časti púšte Gobi. Od rakety sa oddelila po 575 sekundách počas prvej fázy úspešného dosiahnutia obežnej dráhy.
Ide o 8,6-tonové vesmírne laboratórium s dĺžkou 10,4 m a s priemerom 3,35 m ako jedna zo súčastí projektu vesmírnej stanice 921-2, ktorá sa bude úvodne testovať na obežnej dráhe vo výške 380 km nad Zemou a potom sa presunie do výšky asi 393 km. Otestuje sa systém funkcií samotnej prevádzky, funkcie opravy a údržby, či čerpanie pohonných hmôt pre potrebu dlhodobej ľudskej prítomnosti vo vesmíre.
V pláne sú dvaja taikonauti na dobu až 30 dní. Keď dorazia do laboratória na palube kozmickej lode Shenzhou-11, budú vykonávať kľúčové experimenty v oblasti vesmírnej fyziky, biológie a medicíny, ako napríklad výskum slnečnej búrky či vesmírnych atómových hodín. “Počet pokusov vykonávaných na Tiangong-2 bude najvyšší spomedzi všetkých doterajších posádok vykonávajúcich vesmírne misie,” konštatuje Lyu Čongmin s Čínskej akadémie vied.
Po odoslaní prvého taikonauta Jang Li-weja do vesmíru v roku 2003 sa Čína sa zameriava na vývoj pokročilejšej vesmírnej techniky a technológie pre vesmírne stanicu so stálou ľudskou posádkou.
Na rozdiel od Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) s váhou 420 ton bude nová čínska stanica teda oveľa ľahšia aj menšia. Môže byť však rozšírená v prípade prístupu ďalších krajín .
Hlavný modul by mal byť dokončený okolo roku 2020 a do do prevádzky daný okolo roku 2022, čo umožní taikonautom pôsobiť na obežnej dráhe aj viac ako jeden rok. Stanica má prevádzkovú životnosť minimálne 10 rokov. Keď teda ISS ukončí svoju činnosť v roku 2024, bude čínska stanica jedinou na obežnej dráhe. Ráta sa však s tým, že do projektu medzinárodnej vesmírnej spolupráce sa zapoja aj ďalšie krajiny. Ako maximálny počet sa uvádza šesť astro- či kozmo-nautov.
Ďalšou čínskou vesmírnou ambíciou je skúšobne vyslať sondu Chang’e-5 k Mesiacu v druhej polovici roka 2017 a jej pristátie na Marse do roku 2022.