Môj profil 
Predplatné
Stalo sa žiaľ, že práve pred návštevou, tento týždeň, boli zverejnené tisíce dokumentov amerického ministerstva zahraničia o spoluúčasti americkej diplomacie na zavraždení stoviek tisíc, a možno aj milióna, ľudí v Indonézii v rokoch 1965-1966.
Zdalo by sa, že ide o starý príbeh. Ale vieme predsa, že občas tiež skoršie historické epizódy, stačí pripomenúť Druhú svetovú vojnu, nadobúdajú v dnešnej politike rozhodujúceho významu. Ukazujú a pripomínajú, s kým a s čím majú krajiny a národy do činenia.
Fantastická zmena
Povieme hneď, že daný príbeh nemá nič spoločné s Trumpom a jeho zahraničnou politikou, proste vyšlo to tak, že práve na tohto prezidenta padajú tony dedičstva po predchodcoch. Odtajnenie spisov z Jakarty má takisto dosť dlhú históriu. Boli zverejnené práve dnes, pretože to bolo nariadenie Baracka Obamu, ktoré nikoho nenapadlo zrušiť. Aj keď si predtým CIA veľmi priala pochovať navždy “indonézsky prípad.” Skrátka a dobre, ide o náhodu.
Píše sa teda rok 1965. V obrovskej Indonézii (má dnes 265 miliónov obyvateľov) sa koná vojenský prevrat, armáda izoluje protiamerického prezidenta Sukarna a začína masové zúčtovanie s komunistami.
Musíme poznamenať, že v tejto histórickej udalosti nefigurujú žiadni anjeli. Bola to doba, kedy komunisti a iné ľavicové spolky neboli v Ázii jednoducho ľuďmi Pekingu, ale boli to radikáli, často ozbrojení, ktorí pracovali v zázemí, v závislosti od krajiny. Tiež Sukarno sa nedá označiť za úspešného manažéra.
Pozrime sa ale na túto situáciu z hľadiska USA: v podstate už prebieha vojna v Indočíne, teda, vojna so svetovým komunizmom. Nepriateľom v tejto vojne je Čína a tiež ZSSR a ďalšie krajiny. A tu majú reálnu vyhliadku na definitívnu “komunizaciu” ešte jedného ázijského giganta. Toto je už trochu veľa.
A dnes teda čítame, ako americkí diplomati z Jakarty posielajú správy na ministerstvo zahraničia: “fantastická zmena len za niekoľko týždňov” – ale už cez 100 tisíc mŕtvych. Ďalší telegram: “naozaj nevieme, ktoré číslo je reálnejšie: 100 tisíc alebo skôr jeden milión.”
Silné a prosperujúce krajiny – to je zlé
Misia bola splnená. K moci prišiel generál Suharto, stal sa z neho najlepší priateľ USA, začal kupovať americké zbrane, pustil do krajiny amerických a ďalších investorov. Hádajte, čo bolo ďalej: za 30 rokov sa USA nielen zbavili Suharta, ale zúčastnili sa skutočného masakru v Indonézii.
Tieto dokumenty nikto zatiaľ neodtajnil. Ide o veľmi podozrivý príbeh ázijskej finančnej krízy 1997-1999. Indonézia, ktorá už bola považovaná za skutočný ekonomický zázrak, za vzorný štát podľa všetkých dokumentov OSN, zrazu padla, jej mena bola úplne znehodnotená. Navyše bol od nej odtrhnutý veľký kus, Východný Timor. Len nedávno bol Suharto najlepším priateľom USA, ktorý bojoval s dosť zlovestnými ozbrojenými rebelmi na Timore, a zrazu sú z týchto rebelov bojovníci za demokraciu a zo Suharta typický diktátor a zločinec.
Táto kríza, keď nie katastrofa, nedávneho ázijského zázraku trvala asi 10 rokov a bola prekonaná až dnes.
Je zaujímavé, ak dôjde raz k odtajneniu dokumentov, napríklad z roku 1999, s nasledujúcim obsahom: Amerika nepotrebuje dnes žiadne mocné a vplyvné štáty. ZSSR sme zničili, Juhosláviu ničíme, potom musíme usadiť Indonézii a potom aj Čínu. Proste preto, že existujú a majú sa príliš dobre. A že Suharto bol naším priateľom, to predsa začalo za prezidenta Johnsona, zatiaľ čo dnes máme Clintona. A vôbec, tri desaťročia pri moci, toto nie je náš štýl, dokonca ani pre priateľov.
Na rozdiel od Muammara Kaddáfího, ktorý naivne pristúpil na isté dohody s USA a celým Západom, zomrel generál Suharto vo vlastnej posteli v roku 2008, aj keď mal stále čeliť obvineniam z okrádania štátu. Skrátka, nie je to ľahké, byť priateľom USA, dá sa dokonca povedať, že je to nebezpečné.
Táto história má tiež ešte jednu stranu. Odtajnené diplomatické dokumenty amerického MZV z polovice šesťdesiatych rokov svedčia o tom, že sa zúčtovania s komunistami zúčastnili tiež islamistické organizácie. Americká diplomacia nemala proti tomu žiadne námietky. Ale tak či onak, stáva sa dnes faktor radikálneho džihádu v Indonézii dosť nebezpečným. A začalo to práve vtedy.
Znamená to teda, že sa nielen Severná Kórea, ale vôbec žiadna krajina nemá o ničom dohovárať s USA? Nie, je to možné a je to potrebné. Lenže máme pozorne sledovať, ako sa tieto dohody plnia, a vôbec nezabúdať, s kým máme do činenia.
.jpg)
.jpg)
