Bratislava 21. októbra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) nepodporuje návrh na zníženie počtu stavebných obvodov so sídlami iba v okresných mestách. „Tento návrh spôsobí značné problémy občanom z hľadiska dostupnosti stavebného konania. ZMOS trvá na svojom návrhu na akceptovanie súčasných 229 stavebných obvodov s možnosťou ich racionálnejšieho usporiadania, maximálne však na počet 190,“ uviedol predseda ZMOS-u Branislav Tréger v stanovisku združenia k návrhu zákona o výstavbe
Navrhovaný nový stavebný zákon, ktorý minulý týždeň schválila Hospodárska a sociálna rada SR počíta s tým, že agenda stavebného úradu prenesená na obce bude obmedzená len na mestá, ktoré sú sídlom stavebného obvodu, resp. okresu. Na Slovensku je v súčasnosti 79 okresov. ZMOS v spojitosti s návrhom stavebného zákona zároveň nesúhlasí s nastavením mechanizmu financovania činnosti stavebných obvodov výlučne z výnosov z poplatkov za jednotlivé úkony. „Tento návrh považujeme za protiústavný vzhľadom na to, že ide o prenesený výkon štátnej správy, ktorý musí uvažovať s mechanizmom dofinancovania dotáciou zo strany štátu,“ poznamenal Tréger.
Doterajšie pätnásťročné poznatky podľa Ministerstva dopravy a výstavby SR (MDV) jednoznačne preukazujú, že prenesený výkon štátnej správy na obce nebol zabezpečený jednotne na celom území Slovenska. „Riadenie a kontrola výkonu štátnej správy vo viac ako 2 900 obciach z jedného miesta (ministerstva výstavby) je fyzicky nemožná,“ upozornilo ministerstvo dopravy a výstavby. To sa podľa neho prejavilo v niekoľkonásobnom náraste počtu nepovolených stavebných prác (tzv. čiernych stavieb), vo veľkom počte súdnych konaní z dôvodu nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu s následnými náhradami škody zo štátneho rozpočtu a v nevhodných subjektívnych zásahoch do umiestňovania, povoľovania a kolaudácie stavieb zo strany starostov a poslancov, ktorú umožňuje nevhodná koncentrácia moci v jedných rukách. Starosta obce podpisuje územný plán a jeho zmeny a doplnky, územné rozhodnutia, stavebné povolenia i kolaudačné rozhodnutia.
ZMOS mal výhrady aj k návrhu zákona o územnom plánovaní, ktorý má spolu s návrhom zákona o výstavbe nahradiť súčasný stavebný zákon z roku 1976. „Pripomienky boli zapracované do predloženého návrhu vrátane zásadnej pripomienky k riešeniu situácie, keď je obec nečinná a nevydá územné stanovisko ani po tom, keď okresný úrad v sídle kraja na základe podnetu žiadateľa písomne upozorní obec do 15 dní na nečinnosť a vyzve obec na nápravu v lehote do 21 dní,“ priblížil Tréger. ZMOS akceptuje kompromisné riešenie, aby bol okresný úrad v sídle kraja oprávnený požadovať od obce náhradu nákladov vo výške trojnásobku uhradeného správneho poplatku.
Združenie v prípade návrhov oboch zákonov tiež žiadalo doplniť materiály aj o negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy s dôrazom na samosprávu. Stotožnilo sa s tým, že tieto návrhy predpokladajú pozitívne vplyvy na informatizáciu, majú však podľa Trégera aj „preukázateľné negatívne vplyvy na rozpočet samosprávy, čo požadujeme v návrhu vyčísliť a dopracovať.“ Vzhľadom na odlišnú právnu aj vecnú konštrukciu návrhov nových zákonov oproti doterajšiemu je podľa združenia nevyhnutné, aby navrhovaný zákon o územnom plánovaní a nový zákon o výstavbe boli prijímané súčasne. „V prípade prijatia iba jedného z nich by v praxi neboli vykonateľné,“ dodal Tréger.
Ministerstvo dopravy a výstavby pripravilo návrhy zákonov o výstavbe a územnom plánovaní s navrhovanou účinnosťou – po schválení vo vláde a v parlamente – 1. januára 2022. Návrh zákona o územnom plánovaní napríklad ráta s tým, že územný plán, ako odborne spracovaný strategický dokument územného rozvoja, by mali mať všetky obce. Má to podľa ministerstva prispieť k zlepšeniu života obyvateľov, vylúčiť využívanie územia a zaviesť poriadok do územia. Z celkového počtu 2 891 obcí má doteraz územný plán 1 402 obcí, teda 48 percent.
