Môj profil 
Predplatné
Do Školy chodil najprv v Skalici, potom do gymnázia v Uherskom Hradišti, v Trnave a teológiu študoval v Ostrihome. Keď r. 1859 maďarskí bohoslovci dostali povolenie, že si môžu založiť literárny krúžok, domáhali sa toho aj slovenskí bohoslovci na čele s Andrejom Kmeťom a medzi nimi bol aj Pavol Príhoda, ktorý sa už ako študent začal zaujímať o slovenskú literatúru. Keď dostali r. 1861 povolenie, pripravili zakladajúce valné zhromaždenie na 19. január 1862. Príhoda bol vtedy v druhom ročníku. Tu sa cvičili v literárnej práci v materinskom jazyku. Po vysviacke za kňaza 28. februára 1864 prichádza za kaplána do Gbelov /1865-77/. Potom pôsobil krátko ako administrátor v Skalici a v Petrovej Vsi /1877-79/, v Štefanove /1879/ ako farár v Smolinskom /1879-82/, Štefanove /1882-88/ a Borskom sv. Mikuláši /1888-1908/, kde bol aj dekanom a tu aj 15. júla 1908 zomrel.
Ako horlivý kňaz, výborný kazateľ, ľudový spisovateľ a prekladateľ, jeden z priekopníkov racionálneho hospodárstva, celý život pracoval v prospech slovenského ľudu na Záhorí. S úprimnou láskou a porozumením sa približoval k slovenskému pospolitému ľudu a dvíhal ho z vtedajšieho primitívneho spôsobu života na vyšší stupeň. Už ako študent teológie prekladal z nemčiny a francúzštiny, a pokúšal sa o vlastné poviedky a novely. Debutoval poviedkami v časopise Cyril a Method /1863-66/, v ktorých sa zaoberal problematikou rodinnej výchovy. Neskôr sa venoval predovšetkým náboženskej literatúre, vlastné i preložené kázne uverejňoval v časopisoch Kazateľ /1874-80/ Kazateľňa /1887/ a v Sione /1869-70/. Z nemčiny preložil poviedky pre deti a mládež od K. Smida. Ján Mallý Dusarov vydal časti Ružový kríčok a Čerešne v Skalici r. 1865 a 1866. V Gbeloch r. 1869 založil a viedol čítací spolok, ktorý mal od r. 1874 vlastnú knižnicu a čitáreň. Objednával preň aj časopisy a knihy. Uvedomoval si čo od neho doba očakáva. Keď koncom 60. rokov 19. storočia nástup manufaktúrnej výroby zapríčinil úpadok remesiel a drobného podnikania, ktoré nemohlo konkurovať veľkokapitálu, fabrická výroba súkna zlikvidovala aj chýrnych skalických súkenníckych majstrov, aby ušetril otca pred exekúciou a hanbou, obetoval mu všetky svoje úspory. S úprimnou láskou a porozumením sa približoval k slovenskému pospolitému ľudu. Usiloval sa poučovaním, vzdelávaním a osvetou vidieckeho človeka pozdvihnúť z vtedajšieho primitívneho spôsobu života, na vyšší stupeň. Objednával slovenské knihy, časopisy, noviny. Hoci sa príliš neoduševňoval za sociálne plány “hlasistov”, fakticky realizoval ich program v drobnej osvetovej práci. Zakladal gazdovské, potravné a úverové spolky. Bol dlhoročným predsedom búranského potravinového spolku. Bol vzorným včelárom, záhradkárom, ovocinárom. Vo svojich farnostiach zanechal trvalú pamiatku vo vysadených a ošetrovaných stromoch. Svoje poznatky zo svojej praxe publikoval v Lichardovom Obzore i v Pútniku svätovojtešskom. Navštevoval včelárske schôdze na Morave i v Čechách, zdokonaľoval sa vo včelárstve a so svojimi skúsenosťami sa delil aj s inými. Ako rečník sa zúčastňoval na roľníckych zjazdoch organizovaných Dr. Pavlom Blahom. Pri príležitosti 40. výročia kňazskej vysviacky bol menovaný za asesora trnavskej diecézy. Pôsobil ako člen výboru Spolku sv. Vojtecha aj jeho podpredseda. Patril medzi spoluzakladateľov a podporovateľov gymnázia v Kláštore pod Znievom.
Ľudovít Košík
.jpg)
.jpg)
