Západ sa bojí obetí svojich zločinov: V Čiernej Hore zabránili spomienke na Sašu Stojića, prvého zavraždeného pri agresii NATO

Danilovgrad/Podgorica 25. marca 2017  (HSP/Foto: facebook.com/Vladislav Dajković)

Čiernohorskí aktivisti vystupujúci proti bloku NATO sa rozhodli, tak ako každý rok na výročie začiatku bombardovania Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktorej súčasťou spolu so Srbskom bola vtedy aj Čierna Hora, položiť kvety v kasárňach v Danilovgrade, na miesto,  kde NATO zavraždilo prvú nevinnú obeť. Vojaci  ich však – po prvýkrát – nepustili do vnútra kasární

Hneď v prvý večer začiatku zločineckej agresie NATO proti Juhoslávii, 24. marca 1999, si tento „mierumilovný obranný spolok“ vybral za cieľ kasárne Milovana Šaranovića v Danilovgrade, vojenské letisko v Golubovciach, radarovo-komunikačný objekt vojenského námorníctva na Obosniku v Boke Kotorskej. Čierny dym po bombardovaní sa dvíhal aj z mysu Crni rt  pri najväčšom čiernohorskom prístave Bar, kde by v súčasnosti rady kotvili vojenské lode NATO.

V kasárňach  v Danilovgrade pri „humanitárnom bombardovaní“, ako 78-dňové výčiny NATO v Juhoslávii označil český prezident a „ikona“  euroatlantistov Václav Havel,  zahynul vojak Saša Stojić z Belehradu. Čiernohorskí aktivisti vystupujúci proti bloku NATO na mieste, kde NATO vojaka Sašu zavraždilo, každoročne kladú kvety, no tentoraz ich čakala zatvorená brána.

Aktivista Vladislav Dajković na videu, ktoré uverejnil na sociálnej sieti, hanebnú udalosť okomentoval takto:  „Neprišli sme rozbiť štát, ale aby sme skromným a symbolickým spôsobom vzdali česť prvej obeti bombardovania NATO. Toto je ešte jeden príklad neprirodzenej, nenormálnej politiky, ktorú vedie táto moc. Toto je najpokojnejšie možné zhromaždenie občanov, ktorí prišli, aby položili kyticu kvetov na pamiatku vojaka, ktorý je prvou obeťou bombardovania NATO,  vojaka, ktorý nevinne zahynul pri agresorskom útoku zločineckej aliancie NATO.“

Dajković hovorí, že  vojaci sa vyhrážali, že pozvú posily, aby zhromaždenie občanov vytlačili od dverí kasární.  Čiernohorskí aktivisti pritom neprišli ku kasárňam nečakane  –  svoju pietnu spomienku dva dni pred podujatím ohlásili ministerstvu obrany Čiernej Hory.

„Hľa, kam dospela Čierna Hora. Naši vojaci nám nedovolia pokloniť sa pamiatke ich kolegu, ktorý nevinne zahynul. Keby k nim došlo na návštevu NATO, verím, že by nebol problém, aby vošli do kasární. Čakali by ich s koláčikmi. My sme si len želali vyslať odkaz, že na svoje obete nezabúdame. Treba, aby verejnosť bola oboznámená s týmto hanebným rozhodnutím vojska Čiernej Hory, ktoré prišlo z ministerstva obrany, a tým pádom aj z vlády, od klanu z Mojkovaca, ktorý je pod kontrolou premiéra Duška Markovića,“ hovorí Dajković, člen výkonného výboru strany Demos.

Zhromaždení aktivisti zo strany Demos i občania, ktorí sa k nim neskôr pripojili, zavesili vence i kvety na bráne kasární v Danilovgrade a potom sa vybrali k budove ministerstva obrany v Podgorici, aby tam takisto, symbolicky, zanechali kyticu kvetov  ako spomienku na zahynutých – na znak protestu.

Viac šťastia mali študenti a profesori prestížneho danilovgradského Gymnázia „Petar I Petrović Njegoš“ pomenovaného po svätom srbskom metropolitovi  a vodcovi srbského národa  v Čiernej Hore spred  dvoch storočí, ktorý tam hrdinsky a odvážne odrážal útoky napoleonských i tureckých agresorov.

Študenti i profesori miestneho gymnázia sa stretli na „verejnej hodine“, aby čiernohorskej moci, domácej i svetovej verejnosti poslali ešte jeden veľký odkaz z tohto malebného čiernohorského mesta. Keď „Milosrdný anjel“  –  ako s neskrývaným satanizmom Západ nazval operáciu bombardovania Juhoslávie  – prišiel do Čiernej Hory na krídlach zločineckého paktu NATO, dnešní študenti gymnázia v Danilovgrade mali rok, dva, niektorí sa ešte ani nenarodili. Aj v tomto roku si však spolu pripomenuli začiatok utrpenia svojho národa v roku 1999.

Slovenským študentom a iným mladým Slovákom pripomenieme, že zločin spáchaný v roku 1999 na srbskom národe i všetkých ostatných obyvateľoch vtedajšej Juhoslávie mohlo NATO vykonať len vďaka protizákonnému a hlboko amorálnemu, zatiaľ justične nepotrestanému rozhodnutiu slovenskej vlády vedenej Mikulášom Dzurindom i väčšiny poslancov slovenského parlamentu povoliť prelety bombardérov NATO ponad územie Slovenska. Neutrálne Švajčiarsko ani  neutrálne Rakúsko tieto smrtonosné prelety ponad svoje územie nepovolili.

Vladimír Mohorita