Dominuje mu byzantský dvojkríž na veži kostola, či štylizovanej veže. Kostol, či štylizovanú vežu podopierajú, či skôr strážia, dva levy. Lev býva symbolom cisára, kráľa. Turňa nad Bodvou bola kráľovským mestom, dokonca bola tu budova župného kráľovského súdu.

Pod týmto obrazom je rámček, v ktorom je vľavo žena s kráľovskou korunou a odrastené dieťa, tiež s korunou na hlave, s dlhšími vlasmi a náznakom pŕs. Môže sa jednať o dievča. Žena drží ľavou rukou dieťa, v pravej žezlo ukončené symbolom ľalie. Dieťa drží jablko múdrosti – atribút vládcu. Ľalia sa používala ako symbol vznešenosti a čistoty. Obidva predmety predstavujú svetskú moc, vznešený, až kráľovský pôvod. Obe postavy sú zarámované. Dá sa to vysvetliť ako označenie výnimočnosti, alebo symbol ochrany týchto osôb. Alebo to tak zostavovateľom lepšie pasovalo…? Nie! Erby sa nerobili z rozmaru, majú svoju dôstojnosť!

Názov obce, prvé známe názvy

Podľa histórie obce najstarší dostupný názov obce je z r. 1221, znie Tornua, potom 1234 ako Turna, 1243 Turnau a opakuje sa tento názov v podstate rovnako podnes. Zrejme je odvodený od lat. slova turnum, teda veža, možno rotunda. Ak to má byť veža, bola tu nejaká obranná veža dávno pred listom Innocenta III. V tomto prípade sa prikláňam k interpretácii – obranná veža. Pretože sú paralely obranných veží predsunutých na prístupových cestách v predhradí. Tornaľa – podnes existujúca veža aj s obranným valom v Tornali a už neexistujúca obranná veža v Trenčianskej Turnej. Dnešný maďarský názov obce kopíruje najstaršie názvy a znie Torna. V tomto kontexte si dovolím vnímať aj vežu „kostola“ ako obrannú vežu, pretože nejaká veža tu bola. Názov Turna je omnoho starší, ako dnešný kostol.

Dobová rytina. Veža v červenej elipse – turnum existovala ešte na začiatku 18. storočia. Hrad bol r. 1685 zbúraný. Veža mohla strážiť hrad, rímske sídlisko priamo v Turni, alebo bola predsunutá pred hradisko v Hrhove?

Pápež píše do Turne

Dozvedel som sa, že pán farár pôsobiaci v minulosti v tejto farnosti našiel opis listu pápeža Innocenta III. zo 16.7.1198,  v ktorom píše tento text:

Dovolím si ponúknuť môj voľný preklad:

„Bula pápeža Innocenta III., pápeža na prospech princeznej Alice z Antiochie z roku 1198

Ja, Innocent tretí (Nevinný) služobník Božích služobníkov v láske Kristovej, dcére šľachtičnej Alice, dcére Rinaldiho, venujem apoštolské požehnanie. Na základe spravodlivých želaní prosebníkov sa patrí udeliť súhlas želaniam, ktoré nie sú v rozpore so zdravým rozumom, ktoré splnia nasledovný účinok. Pretože dcéra uctieva Pána, môže vlastniť primeranými prostriedkami, svojimi spravodlivými požiadavkami v mene Boha, môže ho získať pod našim patronátom (ochranou) sv. Petra. A keďže som špeciálne súhlasil s rentou štyristo mariek zo sto ľudských sídiel, tiež dedinu (Villa), ktorá sa volá Tornai, a ďalších desať, ďalších štyroch miest so všetkým ich príslušenstvom i výbavou, vzácnych šiat, i v iných, ktoré ti daroval (?) najvzácnejší v Kristovi náš syn, H. Preslávený kráľ uhorský, ako je to obsiahnuté v tej istej autentickej osobe kráľa, ty ich spravodlivo vlastníš v pokoji, zverujeme vám apoštolskú právomoc, zdieľame záštitu nad týmto rádom. Nikto teda nemá krivdu.

Dané v Ríme u sv. Petra 16. 7.  V prvom roku nášho pontifikátu.“

Pod tým je dodatok v taliančine:

„Toto privilégium bolo udelené v roku 1198. 21. februára Roku 1204 sa konala svadba medzi Aliciou, alebo Alaide, s venom, sobášená s  Marchese Azzo v kostole S Maria di Clemessa vo Friuli za prítomnosti aquilského patriarchu, a ďalších biskupov a mnohých vtedajších šľachticov, ktorí podľa vtedajších obradov uctili princeznú. Tu je ten istý dokument, ktorý si veľmi dobre zaslúži publikovanie pre mnohé pohľady na šľachtické rody tej doby.“

S ohľadom na zostavený rodokmeň je v talianskom texte asi chyba, Alica nie je Alaide. Alaide bola dole spomenutá jej teta. Je zvláštne, že pápež mal oprávnenie darovať, či odobriť k darovaniu majetok, ktorý patril uhorskému kráľovi. Pozn. autora. Ešte jedna zvláštnosť: Alica z Antiochie, ako je uvedené nad listom pápeža sa narodila okolo roku 1100, umrela r. 1151, pápež Innocent III. sa narodil r. 1161… Je dosť nepravdepodobné, aby sa tejto dámy tento list týkal. Jedná sa teda skôr o Alicu Arménsku de Toron.

Ak si tento list čítame a pozeráme sa na erb, vidíme zhmotnenie tohto listu. Byzantský vplyv je zrejmý z viacerých významných znakov Uhorska, na ktorých dominuje byzantský dvojkríž. Pretože uhorského panovníka Štefana I., i jeho súčastníka Štefana, syna Prokuja, Gyulu (prevzaté z lat. Július, teda rytier), sídliaceho v Belgrade = Alba Iulii, (Rumunsko), pokrstili východným obradom biskupi z Byzancie, z Konštantínopoľa. Preto byzantský dvojkríž.

Nasledujú dva levy. Vieme, že v tom čase (1198 a pod.) Uhorsku kraľovali Arpádovci, a tie orámované postavy mohli byť z kráľovského rodu  a teda mohli byť pod ochranou aj iného panovníka, byzantského cisára. Preto dva levy.

Ako som naznačil, obe postavy sú jednoznačne prezentované kráľovským pôvodom s atribútmi vládcov, ako žena s dieťaťom, pravdepodobne v predpubertálnom veku (?). Rámec zdôrazňuje ich ochranu. Pápež jasne situuje Turňu do Uhorského kráľovstva kráľa H. V tom čase Uhorsku panoval Arpádovec Imrich. Jasne vyznačuje Turňu nad okolité obce. Uhorský kráľ daroval majetky tejto dáme a pápež vyjadril svoju záštitu. Obec sa stala prítomnosťou tých dvoch žien ešte významnejšou, pretože celkom určite tie ženy prišli s ochranou a dvorom.

Pokus o identifikáciu Alice

Ako som už spomenul, v nadpise je zrejme chybne uvedené, že sa jedná o Alicu antiochijskú. Podľa chronológie a titulu  de Toron sa budem zaoberať Alicou arménskou de Toron. Nie je celkom jasné, či Alicou je žena, ktorá drží žezlo a jablko, alebo to odrastené dieťa. Preto som sa pokúsil o zostavenie jej rodokmeňa. Naša Alica je pravdepodobne sestrou Hugha I. (1193 – 10.1.1218 – Tripolis, mal iba 25 rokov), ktorý mal za manželku tiež Alicu – de Champagne. Pri sledovaní tohto rodu, tejto vetvy, som zistil, že križiaci mali zvláštnu republiku aj v Zajordánsku (Oultrejourdain), kde mali postavený veľký križiacky hrad Toron. Preto aj viacerí členovia rodu si písali prívlastok de Toron. Napr. Honfrey de Toron, Humphrey II. de Toron, Humphrey III. de Toron a pod. Aj Alica, vnučka Humpreya III. si okrem titulu arménska písala titul de Toron. Prameň: https://en.wikipedia.org/wiki/Toron. Ale to už zrejme nebol Toron v Zajordánsku, ale podľa listu Innocenta III., naša Turňa. (Ak chcete nájsť zrúcaniny hradu Toron Oultrejourdain, nájdete ho v dnešnom Libanone pod dnešným, skomoleným názvom Tibnin, alebo Tebnine, podľa rieky.)

Teraz nezáživne, ale skúste čítať do konca!

Rodičia Hugha I., manželka Eshibe de Ibelin a jeruzalemský križiacky kráľ Almaric II. mal okrem Hugha aj dcéry Izabelu Cyperskú (umrela r. 1264), tiež Sibylu z Lusignanu a Helvis (teda Alicu) z Lusignanu. Alica z Lusignanu (aj arménska a de Toron!) bola vnučkou Huphreya III. Humprey III. de Toron mal s manželkou Stephanie de Milly dcéru Izabellu de Toron, nar. pred r. 1166. Začiatkom roka arménsky princ Ruben III. sa vydal na križiacku výpravu a tam sa oženil s Izabelou Cyperskou 4.2.1181, čím získala k titulu aj prívlastok arménska. Nevlastná sestra Izabelly Alaide sa vydala za Azza VI. de Este. Tu uvediem aj druhý pravdepodobný omyl, otcom Alice nebol Rinaldo.

Izabella Cyperská, arménska, mala dve dcéry. Alicu arménsku, nar. 1182 a Philippe (1183 – 1219). Alica sa stala právoplatnou toronskou dámou (tak znie preklad), keď Fridrich II. na konci šiestej križiackej výpravy vyjednával vrátenie krajín, ktoré pred tým dobil seldžucký vojvoda Saladin. Pri tejto správe je poznámka, že do Turne ju nasledovala Mária, ktorá bola najbližšou preživšou príbuznou. Jedná sa pravdepodobne o Máriu arménsku, ktorá bola potvrdená ako dáma Toronu r. 1229 a žila v Toroni (Turni?) do svojej smrti 1257.

Alica arménska, de Toron sa stala kráľovnou Cyperského križiackeho kráľovstva (1210 – 1218), bola tiež Jeruzalemskou regentkou (1218 – 1232) a posledne regentkou Jeruzalema (1243 – 1246 do svojej smrti). O jej potomstve som nenašiel zmienku. Bola vydatá za Bohemunda V., princa z Antiochie, potom za Ralpha z Neste.

Vypátrané?

Domnievam sa, že nemenovaný pán farár nebol prvý, čo sa dozvedel o spomínanom liste. Bol to pred ním niekto, kto rovnako stotožnil Toron s našou Turňou a tak vznikla nielen najstaršia zmienka o Turni nad Bodvou, ale aj jej pečať už z r. 1704. Preto je možné potvrdiť, že najstaršia listina o Turni nad Bodvou nie je z r. 1221, ale z r. 1198. Vysvetlenie erbu, že sa na ňom nachádza Madona s dieťaťom v zmysle patronícia dnešného kostola je zrejme nesprávna. Erb zobrazuje rýdzo svetskú záležitosť. Turňu, vežu strážia dva levy – symbol sily dvoch vládcov (Uhorského kráľa a byzantského cisára? Alebo Cyperského kráľa?), žezlo a jablko – atribúty svetskej moci. S gréckokatolíckou cirkvou má spoločné iba dominujúci byzantský dvojkríž.

Ale! Pápež jasne požehnal, zmienil sa o ochrane rádu. Nemenoval akého. Prvý cirkevný rád, rád Premoštrátov (vznik 1120) prišiel do Uhorska priamo z Premontré roku 1130 do Veľkého Varadína. Až potom postupne budovali svoje kláštory v severnom Uhorsku, aj v Jasove. Môžeme polemizovať o tom, či pápež mal v liste na mysli rád Premoštrátov, alebo Alicu s jej dvorom a ochranou, ktorá bola pravdepodobne templárska. Práve rád Templárov sa usadil nielen na východe Slovenska, ale sú potvrdení aj na Liptove, napr. v Ludrovej. Spojitosť s Templármi je tu aj v priamej viazanosti Alice na Cyprus, ktorý bol templárskym kráľovstvom.

Táto obec je celkom určite omnoho staršia, ako bola táto písomná zmienka. Slnko nad Slovenskom nevyšlo existenciou Veľkej Moravy, či príchodom Maďarov! Slovensko bolo zaujímavé pre mnohé kmene, národy najmä kvôli rudám kovov.

Belo IV. k Turni

Stojí za zmienku aj list, ktorý píše Belo IV. do Turne 31.5.1243, kde priznáva hosťom nazvaných Ollassy de Turnau práva voliť si svojho richtára, ktorý má právo súdiť a rozhodovať podľa práva týchto hostí a dokonca nemusia platiť kráľovi dane. Ollassy je uhorský názov pre Rimanov. Pán Prof. PhDr. Vojtech Budinský Krička DrSc. našiel v extraviláne Turne nad Bodvou veľké sídlisko z mladšej doby rímskej. Ak to boli tí Ollassy, potom nemusel nájsť typicky rímske artefakty, napr. črepy s kvalitou terra sigillata, jednalo sa zrejme o východných Rimanov, či obyvateľov Byzancie. Možno súvis s článkom o Hrhovskom prsteni z r. 500.

Omyl titulovaných

Cesta k objavom býva dlhá a plná omylov a prekvapení! Aj pán nemenovaný profesor histórie sa vo svojej nemenovanej knihe mýlil, keď napísal, že Turňa nad Bodvou je pomenovaná od tŕnia, teda Trnava. Mýlil ste sa, pán profesor! Bolo to od turne, teda turnum. Pri vzniku tejto knihy boli najzvučnejšie mená slovenskej historiografie! Práve títo odborníci nevedia prísť na meno amatérskym historikom! Naozaj nechcite, aby som tieto mená tu uviedol. Ublížil by povesti veľmi uznávaných profesorov a to nechcem. No to, čo som tu napísal je žiaľ, fakt. História sa nesmie robiť od stola! Prvoplánové nápady nie sú vždy dobré.