Môj profil 
Predplatné
“Ľadové svety za Neptúnom nám pomáhajú predstaviť si, ako sa obrie planéty vytvorili a premiestnili sa ďalej od Slnka,” vraví členka výskumného tímu Michele Bannisterová z University of Victoria v Britskej Kolumbii. Skúmaním Kuiperovho pásu totiž vedci spoznávajú dávnu históriu našej Slnečnej sústavy. “Ale takmer všetky tieto ľadové svety sú bolestivo malé a slabé; je preto naozaj vzrušujúce nájsť taký, ktorý je veľký a jasný natoľko, že ho môžeme podrobne študovať,” dodáva.
Doteraz nájdené a potvrdené trpasličie planéty v oblasti Kuiperovho pásu sú Pluto, Eris, Haumea a Makemake. Ďalšie objekty, ako napríklad Sedna, Quaoar a 2007 OR 10 zhruba spĺňajú kritériá k zaradeniu medzi trpasličie planéty.
Nájdená trpasličia planéta 2015 RR245 má priemer okolo 700 km. Teda neprevyšuje Pluto, ktoré je z Kuiperovho pásu najväčšie s priemerom 2372 km. Nachádza sa v ešte väčšej vzdialenosti ako Pluto, pretože kým Pluto obehne okolo Slnka raz za 248 pozemských rokov, táto trpasličia 2015 RR245 raz za 700 pozemských rokov.
Prvýkrát ju zachytil Canada-France-Hawaii Telescope na Havaji v septembri roku 2015 v rámci programu Outer Solar System Origins Survey (OSSOS). Ten objavil viac ako 500 objektov za dráhou Neptúna, ale 2015 RR245 je prvou z radu trpasličích planét. Snímky sa k výskumnému tímu dostali až vo februári tohto roka. “Tento bod svetla sa pohyboval tak pomaly, že musel byť najmenej dvakrát tak ďaleko ako Neptún od Slnka,” konštatuje Bannisterová.
Táto guľa z ľadu a hornín leží skutočne v dvojnásobnej vzdialenosti okolo 9 miliárd km od Slnka. Svoje mytologické meno ešte nedostala, lebo k tomu je potrebné skúmať jej trajektóriu niekoľko rokov. Navyše sa nachádza dosť ďaleko a tak treba čakať aj na jej priblíženie sa k Slnku počas pohybu, kedy toto maximum dosiahne v roku 2096.
Hoci sa objekty za Neptúnom nachádzajú vo veľmi veľkej vzdialenosti od Slnka a nie sú preto “vyhrievané” a pôsobia temne, na príklade Pluta a jeho nedávnych snímkov z misie New Horizons môžeme konštatovať, že “tieto svety sú veľmi bohaté a zložité”, čo potvrdzuje aj Pedro Lacerda z astrofyzikálneho výskumného centra na Queen’s University v Belfaste.
.jpg)
.JPG)
