Bratislava 22. februára 2019 (HSP/Roman Bednár/Foto:Wikimedia)
Hviezda KIC 8462852, ktorá sa nachádza v súhvezdí labute, vo vzdialenosti 1480 svetelných rokov, sa chová z pohľadu astrofyziky mimoriadne nezvykle a je pre vedcov veľkou záhadou
Jej jas sa mení takou frekvenciou – možno to vyjadriť aj tak, že hviezda bliká – že vedci na to nemajú nijaké astrofyzikálne vysvetlenie.
Niekoľko astronómov preto pripustilo možnosť, že túto zmenu jasu hviezdy spôsobuje z istého dôvodu vyspelá mimozemská civilizácia, ktorá tak robí v rámci nejakého projektu. Kozmický teleskop Kepler nám priblížil a ukázal fenomén z veľkých diaľav univerza, ktorý je pre nás veľmi záhadný. Vyzerá to tak, ako keby „niečo“ v nepravidelných časových intervaloch prekrylo hviezdu, a tak bránilo veľkej časti jej svetla, aby sa dostalo až k nám.
Podľa vedcov by bola vyspelá civilizácia, žijúca na planéte patriacej k tejto hviezde, schopná vybudovať obrovské zariadenie so slnečnými kolektormi, ktoré by z nej odčerpávali energiu a tento fenomén by bol príčinou častej zmeny jej jasu. Treba si to predstaviť tak, že toto kolektorové zariadenie hviezdu obieha a vždy, keď sa dostane medzi ňu a našu planétu, tak ju pre náš pohľad na určitú dobu zatieni a tak zníži jej jas.
Skupina astrofyzikov, ktorá už dlhšiu dobu pracuje na projekte hľadania mimozemských civilizácií, nasmerovala svoje rádioteleskopy na hviezdu KIC 8462852. Hľadali prípadné rádiové signály predpokladnej cudzej kozmickej civilizácie. Dosiaľ sa ale hviezda neozvala.
Astronóm Bradley Schaefer objavil, že mystérium tejto hviezdy má ešte väčšie dimenzie, ako bolo dovtedy známe.
Schaefer začal pomerne dosť skepticky skúmať, či náhodou v starých archívoch neexistujú nejaké podstatne staršie pozorovania o jej aktivitách. Na svoje veľké prekvapenie po čase objavil, že také záznamy naozaj existujú – v rokoch 1890 až 1899 boli urobené v rámci pravidelnej sporadickej fotokontroly rôznych regiónov našej galaxie.
Podarilo sa mu zistiť, že v tých rokoch bolo urobených až 1200 fotografických záberov hviezdy. Keď ich analyzoval, tak sotva veril svojím očiam. Zaujímala ho predovšetkym informácia o tom, ako sa hviezda správa z hľadika jej jasu. Bol veľmi zarazený, keď zistil, že v priebehu rokov sa hviezda stávala čoraz tmavšou – to znamená, že strácala svoj jas a síce nápadne intenzívne. V priebehu len niečo viac ako sto rokov stratila až 20 percent jasu. Táto skutočnosť je ale veľkým problémom pre astronómiu, lebo nemá pre to žiadne klasické riešenie.
Z pohľadu astronómie sú hviezdy objektami s dlhodobo veľmi konštantným jasom a taký pokles jasu, ako sa prejavuje u hviezdy KIC 8462852 trvá niekoľko sto a viac miliónov rokov a nie jedno storočie.
Okrem toho zmeny jasu nie sú konštantné, ale kolíšu. Raz je hviezda tmavšia ako bola predtým, inokedy zase jasnejšia ako bola pri poslednom raze. To je ďalšia veľká záhada v jej fyzikálnom (ak by naozaj išlo len o fyziku) správaní sa. Potvrdil to aj astronóm Philip Plait, ktorý sa touto záležitosťou tiež zaoberá a nevie ju vysvetliť.
Roman Bednár
20.8°C
Sobota 
Nedeľa 
Pondelok 
Piatok 
.jpg)
.jpg)
.JPG)
