Vysoká cena novej studenej vojny

„Väčšina krajín podporuje zmiernenie napätia, zasadzuje sa za mierové rokovania a je proti prilievaniu oleja do ohňa,“ povedal Si ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podľa čínskeho čítania z ich stretnutia. „Z historického hľadiska sa konflikty musia nakoniec vyriešiť prostredníctvom dialógu a rokovaní.“

Tieto pripomienky vyvolali ostrú výčitku Washingtonu, ktorý Siovu avizovanú podporu mieru označil za „zdržiavaciu taktiku“, ktorá má Kremľu pomôcť upevniť jeho zisky na Ukrajine. „Svet by sa nemal nechať oklamať žiadnym taktickým krokom Ruska, podporovaným Čínou alebo inou krajinou, s cieľom zmraziť vojnu podľa vlastných podmienok,“ povedal minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Blinken tiež odsúdil načasovanie návštevy, ktorá prišla len niekoľko dní po tom, ako Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na Putina pre obvinenia z vojnových zločinov na Ukrajine. „Namiesto toho, aby [Putinove údajné zločiny] dokonca odsúdila, skôr poskytne Rusku diplomatické krytie, aby mohlo pokračovať v páchaní týchto ťažkých zločinov,“ povedal Blinken.

Na istej úrovni je táto reakcia pochopiteľná. Úzke väzby Číny s Ruskom – a Siovo trvanie na tom, aby sa o Putinovi hovorilo ako o „drahom priateľovi“ – zanechávajú jasný dojem, že výzvy Pekingu na mier sú len okľukou na podporu spojenca v ohrození.

Existujú však aj dobré dôvody domnievať sa, že keď sa Peking viac zapojí do konfliktu, konfrontačný prístup Washingtonu by sa mohol ukázať ako nerozumný.

Ako na Twitteri poznamenal Ryan Hass z Brookings Institution, Bidenova administratíva „by mohla získať väčšiu podporu a dosiahnuť väčší účinok, ak by sa pozitívne vyjadrila k tomu, ako by vyzerala konštruktívna úloha ČĽR“, a nie „varovala ostatných, aby sa nenechali oklamať“ Čínou. Inými slovami, USA by mali mať na pamäti, že veľká časť sveta si želá, aby sa táto vojna čo najskôr skončila, a je nepravdepodobné, že Washington zmení ich názor na mier útokom na potenciálneho sprostredkovateľa.

Dokonca aj Ukrajina, ktorá sa pri útokoch na ruských spojencov zriedkakedy vyhýba úderom, si dáva pozor, aby nezavrhla vznikajúcu úlohu Číny. „Myslím si, že niektoré čínske návrhy rešpektujú medzinárodné právo, a myslím si, že na tom môžeme s Čínou pracovať,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na nedávnej tlačovej konferencii. Zelenskyj tiež uviedol, že by chcel hovoriť priamo so Siom. (Ku cti Bidenovej administratívy slúži, že hlavný poradca Jake Sullivan myšlienku telefonátu medzi oboma lídrami pochválil).

Zelenského opatrný prístup pravdepodobne vychádza z dlhodobých záujmov Ukrajiny. Ako poznamenala Veronika Melkozerová v Politico, Peking je pre Kyjev kľúčovým obchodným partnerom a jednou z mála krajín, ktoré by mohli pri rokovaniach skutočne ovplyvniť Moskvu. „Hlboké vrecká Číny pravdepodobne zohrajú úlohu aj pri pomoci Ukrajine pri obnove po vojnovej devastácii,“ napísala Melkozerová.

A je dôvod domnievať sa, že jadro kritiky Washingtonu voči Pekingu je založené na nesprávnom výklade jeho deklarovanej pozície. Ako napísal Gilbert Achcar z Londýnskej univerzity v časopise Nation, „čínsky plán nevyžaduje okamžité a bezpodmienečné prímerie, ktoré by znamenalo riziko, že súčasná ruská okupácia značnej časti ukrajinského územia pretrvá.“

Namiesto toho, konštatuje Achcar, Peking žiada všetky strany, aby „podporili Rusko a Ukrajinu v… čo najrýchlejšom obnovení priameho dialógu s cieľom postupne deeskalovať situáciu a nakoniec dosiahnuť komplexné prímerie“.

Táto zjavná dezinterpretácia poukazuje na pokrivené myslenie, ktoré preniklo do amerického diskurzu o Číne v čase, keď medzi oboma superveľmocami vzniká nová studená vojna. Ako uviedla Trita Parsiová z Quincyho inštitútu v New York Times, Washington by bol múdry, keby nedovolil, aby súperenie s Pekingom stálo v ceste úsiliu o dosiahnutie mierovejšieho sveta.

„Najväčšou hrozbou pre našu vlastnú bezpečnosť a povesť je, ak budeme stáť v ceste svetu, v ktorom majú ostatní záujem o mier, ak sa staneme národom, ktorý nielenže kladie diplomaciu na posledné miesto, ale aj odmieta tých, ktorí sa snažia diplomaciu postaviť na prvé miesto,“ napísala Parsiová.