Bratislava 6. augusta 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Czarek Sokolowski)
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivan Korčok opätovne dôrazne odmieta byť označovaný za hungarofóba
Ako uviedol šéf slovenskej diplomacie vo svojom stanovisku na sociálnej sieti, „som minister zahraničných vecí SR a konať budem tak ako vnímam záujem našej krajiny vo vzťahu k inému štátu.“
Minister I. Korčok v ôsmich bodoch argumentuje a vysvetľuje kroky a reakciu slovenskej diplomacie:
1. Normálny postup v diplomacii je, že keď ide vysoký predstaviteľ štátu na návštevu, a nie je to na pozvanie prijímajúcej krajiny, dopredu povie za akým účelom a na aké podujatie. Okrem iného aj preto, lebo hosťujúca krajina zodpovedá za bezpečnosť a zároveň je prejavom rešpektu z druhej strany dať vedieť čo tam idem robiť, v tomto prípade na Slovensko. Toto sa z maďarskej strany nestalo a až následne sme sa dozvedeli, že išlo o účasť na akcii, o ktorej naši maďarskí susedia dobre vedeli, že jej témou je otázka, ku ktorej má vláda SR a slovenské demokratické parlamentné strany diametrálne odlišný postoj. Chýbalo teda aj trochu základného taktu.
2. Napriek tomu, že kritické ohlasy na moje stanovisko mi opäť vyčítajú, že ja vyťahujem maďarskú kartu – dovolím si pripomenúť, že LEN REAGUJEM. Ako doteraz VŽDY. Ubezpečujem však všetkých občanov SR, že sa vždy v takýchto situáciách ohradím aj v budúcnosti. Je to moja povinnosť.
3. Naša krajina nie je Felvidék! Názov našej krajiny je Slovensko resp. Slovenská republika. Používanie názvu Felvidék zo strany maďarských štátnych predstaviteľov, nie je, diplomaticky povedané, prejavom susedskej empatie.
4. Prosím maďarských predstaviteľov, aby prestali dávať Slovensku lekcie z dejepisu. Pripomínam, že každý európsky národ utrpel historické krivdy a platí, že to, čo jeden cíti ako krivdu, druhý to vníma ako spravodlivosť, začiatok slobody a koniec poroby. Tak to bolo v roku 1918, s tým, že história vtedy nezačala. Naopak, boli urobené rozhodnutia, ktoré sú dodnes jej dôsledkom. Pre všetkých v Európe, vrátane Maďarska a Slovenska. Kým sa s týmto nezmierime, budú sa nám a budúcim generáciám podlamovať nohy pod bremenom zložitej európskej histórie, sami si budeme zväzovať ruky aj mysle a nebudeme schopní robiť to, čo od nás vyžaduje súčasnosť a budúcnosť.
5. Všímajme si prosím, že zo Slovenska neotvárame historické témy – v mene budúcnosti. A pritom, na prežitú históriu sme nezabudli ani my, občania SR. Napriek tomu ale nikto zo Slovenska nechodí do Maďarska na pamätníky Trianonu zapaľovať naše vatry zvrchovanosti, ani prednášať plamenné reči o tom, čo pre Slovákov znamenal život do roku 1918.Nerobíme to, lebo by to Maďarov bolelo. Ale presne tak, to, čo sústavne počúvame z Maďarska a od jeho najvyšších predstaviteľov na takýchto podujatiach, bolí aj nás Slovákov. Preto, nespôsobujme si bolesť!
6. Ak majú maďarskí predstavitelia potrebu hovoriť o čomkoľvek, čo ich vo vzťahu k nám ťaží, som pripravený ja, a som si istý, že aj každý predstaviteľ vlády SR či vládnych strán. Nerobme to však cez verejné odkazy, prednášky, ktoré nás ťahajú späť do tragického 20. storočia. Predseda Kövér mal za ostatné obdobie možnosť povedať čokoľvek priamo do očí premiérom Matovičovi, Hegerovi alebo predsedovi Kollárovi. Bol som pri tom. Neurobil to ani raz a preto nechápem, prečo to treba hovoriť NAŠIM občanom v Šamoríne.
7. Partnerom Maďarska sú vláda SR a politickí predstavitelia štátu. Hovorme spolu a vyhneme sa tak nedorozumeniam, jatreniu rán a negatívnym emóciám.
8. Prosím všetkých maďarských politikov na Slovensku, vrátane vládnych, aby pochopili jednu vec: Keď sa ohradím voči Budapešti, alebo mám iný postoj napríklad aj v európskych otázkach, nie je to namierené proti našim vlastným maďarským spoluobčanom. Toto mi nepodsúvajte, lebo to nie je pravda! Berte do úvahy, že som minister zahraničných vecí SR a konať budem tak ako vnímam záujem našej krajiny vo vzťahu k inému štátu. Ani v tejto „kauze“ nešlo o nič iné!