Hnutie žltých viest vzniklo spontánne ako odpor strednej triedy, ktorá cíti, že jej hlas je dlhodobo ignorovaný. Už v piatok do hlavného mesta smerovali desaťisíce prostestujúcich, hlavne z regiónov.
V reportážach s protestujúcimi, ktoré priniesla spravodajská BFMTV, sa neustále opakovala tá istá sťažnosť: „už nevládzeme ďalej, nemožeme vyjsť s financiami do konca mesiaca, na konci mesiaca mi zostane 10 eur, nemožeme si dovoliť zájsť do kina, do reštraurácie alebo kúpiť kyticu manželke…”
Zvýšená daň z pohonných hmôt má financovať ekologickú reformu, pričom ešte pred pár rokmi boli občania masívne podporovaní k nákupu dieslových áut a teraz sú presviedčaní, že si majú zaobstarať ideálne elektrické auto alebo kúpiť staršie auto v bazáre, ktoré je však šetrnejšie k životnému prostrediu.
Pocit protestujúcich ľudí vyjadrila jedna účastníčka demonštrácie, ktorá sa reportérovi posťažovala, že zdaňovaní sú neustále len tí malí a položila otázku, prečo sa nezdaňujú najväčší znečisťovatreli životného prostredia, ako napr. spoločnosť Total.
Podobnú otázku položil premiérovi na začiatku týždňa i reportér BFMTV, ktorého zaujímalo ako je možné, že ekologickú reformu majú financovať bežní obyvatelia a pritom veľké francúzske banky naopak podporujú aktivity, ktoré sa veľkou mierou podielajú na znečisťovaní.
Z reportáží často zaznievali emócie, ktoré ovládli protestujúcich. Demonštranti vyzývali prezidenta Macrona k demisi, padali výzvy k revolúcii.
V odpoludňajších hodinách komentátor BFMTV vyjadril domienku, že vláda podceňuje silu občianskych nepokojov a hnev, ktorý je medzi ľudmi prítomný.
V uliciach síce nie sú davy ako to bolo pri Manif pour tous, ale hnutie žltých viest má takmer 75% podporu v spoločnosti a je možné už hovoriť o sociálnej, ekonomickej a demokratickej kríze. Hnutie podporuje polovica voličov súčasného prezidenta Macrona.
Už na začiatku týždňa premiér Edouard Philiippe potvrdil, že vláda zostáva na svojich pozíciách a nemieni zo svojho rozhodnutia ustúpiť. Potvrdil i to, že neplánuje dodatočné zvýšenie minimálnej mzdy. Nie je to nič prekvapujúce, kedže prezident Macron sa jasne profiloval, že stojí za záujmami zamestnávateľov. To isté stanovisko potvrdil hovorca vlády aj v sobotu.
V piatok hnutiu začali vyjadrovať podporu i umleci a pridali sa i niekoré odbory, ktoré zatiaľ stáli bokom. Na piatok bolo naplánované istretnutie zástupcov žltých viest s premiérom, ktoré sa však neuskutočnilo nakoľko zástupcovia protestjúcich sa nedostavili. Ako vysvetlili, dôvodom boli vyhrážky smrťou, ktoré dostávali.
Nakoľko“ žlté vesty“ v rámci prostestov blokujú i príjazdové cesty a parkoviská pred obchodnými domami, významné straty v tomto predvianočnom čase hlásia obchodníci a požadujú náhradu škody od vlády. Za víkendy od 17. do 24. novembra hlásia super a hypermarkety straty v dôsledku blokády vo výške 315 miliónov eur.
Protesty prebiehali po celej krajine, ale najväčšia pozornosť sa v sobotu upierala práve na Paríž. Už od skorého rána odohrávli v Paríži násilné strety medzi políciou a demonštrantmi. Na slávnej Champs- Elysées prebiehala pokojná ohlásená demonštrácia, avšak na Étoile pri Vítaznom oblúku sa odohrávali bojové scény: barikády, ohne, slzný plny, vodné delá…
Demonštranti poškodili nielen steny Víťazného oblúka nápismi vyzývajúcimi prezidenta Macrona k demisii, ale i jeho interiér. Protestujúci sa zhromaždili okolo hrobu neznámeho vojaka, ktorý sa nachádza priamo pod Víťazným oblúkom a ktorý zároveň patrí k symbolom Francúzska. Tu sa demonštranti posadili a spievali hymnu. Táto scéna podla vyjadrenia BFMTV hlboko školovala prezidenta Macrona.
Spravodajská BFMTV pripustila, že sa v tomto prípade jedná o ľavicových a tiež pravicových extrémistov, ktorí majú veľmi dobre zvládnutú techniku pouličného boja a vedia ako políci spôsobiť veľké problémy. Výtržnosti prebiehali po Paríži i počas celej noci: horiace autá, porozbíjané výklady a výnimkou nebolo ani rabovanie obchodov.
V nedeľu ráno polícia oznámila oficiálne čísla: 136 000 demonštrantov po celom Francúzsku, 263 zranených, 412 zadržaných osôb iba v Paríži.
Okolo obeda sa v prezidentakom paláci konalo krízové zasadnutie, na ktorom sa okrem prezidenta zúčastnil aj premiér Philippe, minister vnútra Castaner, štátny sekretár Nunez a minister pre ekologickú reformu de Rugy. V hre je i vyhlásenie výnimočného stavu a zákaz zhromažďovania.



















