Tlak na Srbov je obrovský. Vučić: Žiadne rozhovory o uznaní Kosova nebudú

Belehrad 1. júna 2023 (HSP/Kurir/CNN/Foto:Youtube)

Srbský prezident Aleksandar Vučić pre CNN vyhlásil, že slová Albina Kurtiho sú klebety a že si Priština nesplnila svoju povinnosť – vytvorenie Spolku srbských samospráv. Zároveň uviedol, že rozhovory o uznaní Kosova sú vylúčené, informuje Kurir

Prezident Vučić v reakcii na vyhlásenia kosovského premiéra Kurtiho, reagoval: “Chcem len povedať, že jeho slová, všetko, čo sme počuli, nie sú len silné obvinenia, ale aj urážky.”

Vučić zdôraznil, že sa nediskutuje o uznaní Kosova, ale o normalizácii vzťahov: “Uznávame len Chartu OSN, a to je všetko, čo uznávame. Vždy sme však pripravení diskutovať o kompromisných riešeniach. To sme vždy robili.”

“Skutočnou otázkou je, prečo chce niekto vyhrotiť situáciu. Počul som v rôznych médiách, že “Srbsko na Putinov príkaz na niekoho zaútočí. A to sa samozrejme nestalo,” dodal.

Prezident sa k “voľbám”, ktoré organizoval Kurti a ktorých sa zúčastnili 3,5 percentá obyvateľov, vyjadril či už niekde počuli o “legitímnych a zákonných“ voľbách s takou nízkou účasťou.

“Kurti označuje 97 percent ľudí na severe za fašistov, zločincov a extrémnych nacionalistov. V skutočnosti chcú Srbi iba bezpečie a istoty pre svoje rodiny a seba. Od nástupu Kurtiho k moci sme zaznamenali 353 etnických útokov na Srbov, čo je najvyšší počet útokov od roku 2008, keď nezákonne vyhlásili nezávislosť,” zdôraznil Vučić.

Prezident poslal odkaz srbskému ľudu, aby protestoval pokojným spôsobom, pričom poznamenal, že mnísi z kláštora Dečani chvália taliansky kontingent KFOR, ktorý chráni srbské sväté miesto takmer 20 rokov.

“Môj odkaz protestujúcim Srbom je, že viem, že sú odhodlaní bojovať za svoje základné práva. Chcú len prežiť, právo zachovať si meno a priezvisko a svoje náboženstvo. Žiť tam, kde vždy žili. Moja rada a prosba k nim je, aby to urobili pokojným spôsobom, aby sme zachovali mier a stabilitu pre všetkých,” povedal.

Vučič sa dnes plánuje zúčastniť summitu v Kišiňove. Plánuje sa séria stretnutí s predstaviteľmi EÚ, konkrétne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, či českým predsedom vlády Petrom Fialom.

Tvrdohlavosť miestnych albánskych orgánov

Angelo Michele Ristuccia, taliansky veliteľ KFOR, ohľadom demonštrácií upozornil na vinu Prištiny, keď vyhlásil, že “tvrdohlavosť miestnych albánskych orgánov nekonať podľa indícii od západných partnerov, náznakov, ktoré slúžia na uľahčenie dialógu, najmä vo svetle pokroku dosiahnutého bruselskými a ochridskými dohodami, výrazne oslabila rovnováhu.”

Uviedol, že k útoku došlo preto, že 15 kosovských policajtov bolo na hodiny zablokovaných v troch obrnených vozidlách, obklopených rozrušeným davom. “Protest sa vymkol spod kontroly a ak by zasiahla kosovská polícia, situácia by sa ešte viac zhoršila. Preto sme zasiahli, ako to vyžaduje dekrét o angažovaní v rámci nášho mandátu,“ povedal Ristuccia.

USA tlačí na Kurtiho

Po násilnom pokuse dosadiť nových starostov v obciach so srbskou väčšinou na severe Kosova a Metohije zažila Priština doteraz najsilnejší úder od svojho najmocnejšieho spojenca. Amerika na nich uvalila sankcie. Najprv bolo pozastavené spoločné vojenské cvičenie s NATO a podľa špekulácií bola zakázaná návšteva predstaviteľov Prištiny v USA. Washington ohlásil ešte prísnejšie tresty. Od zastavenia lobovania za členstvo Prištiny v medzinárodných organizáciách až po vyhlásenie cudzieho protektorátu na tomto území, ak Kurti nestiahne kosovské špeciálne jednotky a nevzdá sa násilnej invázie do mestských budov na severe Kosova. Toto je prvá taká vážna správa pre Kurtiho a naznačuje oveľa tvrdší tlak na kosovské orgány.

Prečítajte si tiež:

Srbská pravda a pokrytectvo Západu

Kosovo: Bezpečnostná situácia je vysoko riziková. Kurti je na Slovensku