Berlín 6. decembra 2022 (HSP/hungarytoday/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)
Nemecko by mohlo čeliť ďalšej migračnej kríze a vláda nie je pripravená ju riešiť, uviedol predseda Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber v rozhovore pre nemecký denník Welt am Sonntag, informovala agentúra MTI
Líder nemeckej centristickej straníckej rodiny, ktorá tvorí najväčšiu skupinu v Európskom parlamente, uviedol, že prijímacie centrá v Nemecku sú preplnené a miestne orgány zodpovedné za ubytovanie žiadateľov o azyl pracujú pod veľkým tlakom, informuje Hungary Today. Súčasnú situáciu prirovnal k migračnej kríze v roku 2015 s tým, že nemecká koaličná vláda sociálnych demokratov (SPD), Zelených a liberálov (FDP) nie je na túto situáciu pripravená a “jednoducho ignoruje výzvy”, povedal politik.
Na otázku o rastúcom počte migrantov prichádzajúcich do EÚ z Afriky cez Stredozemné more zdôraznil, že Taliansko potrebuje podporu a že Nemecko by preto malo pomôcť aj Taliansku namiesto poskytovania miliónov eur mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú záchranou na mori, čo len zvyšuje atraktívnosť nelegálnej migrácie.
Tí, ktorí nemajú víza, pas alebo dobrý dôvod žiadať o azyl v EÚ, by mali byť “okamžite repatriovaní”, povedal Weber. Nemecký politik sa tiež zasadzoval za vytvorenie tzv. diplomatických zón v afrických krajinách, v ktorých môžu žiadatelia podávať žiadosti o azyl.
Na otázku o Európskej ľudovej strane povedal, že EPP nie je pod tlakom populistických síl a že stranícka rodina je sebavedomá a posilňuje sa. Svedčia o tom výsledky volieb v Českej republike, Lotyšsku, Bulharsku a Švédsku a “vyhliadky na budúci rok sú v Poľsku dobré”.
Mnohí si však myslia, že EPP stratila svoju cestu, najmä odkedy stratila svojho člena s najsilnejším národným volebným mandátom, maďarskú vládnucu stranu Fidesz. Veľkosť bloku, ktorý má v súčasnosti v Európskom parlamente 176 poslancov, je okrem výhody považovaná aj za jeho najväčšiu slabinu. Kritici Weberovej EPP vyčítajú, že v snahe rozšíriť svoj politický profil a prijať takú širokú škálu politických hnutí úplne opustila hlavný zakladajúci princíp bloku: kresťanskú demokraciu. Väčšina strán zastúpených v bloku nikdy nestavala svoje manifesty na kresťanskodemokratických princípoch alebo ich v posledných desaťročiach úplne stratila, azda s výnimkou menšej maďarskej vládnej strany Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP), ktorá dosť nevysvetliteľne zostala v EPP aj po kontroverznom odchode Fideszu.
Weberova poznámka o jeho nádeji na víťazstvo opozičných strán v Poľsku tiež vypovedá o jeho vízii budúcnosti EPP. Občianska platforma pod vedením Donalda Tuska je síce členom EPP, ale zároveň je vo volebnej koalícii s radikálno-liberálnymi a zelenými stranami, ktoré nielenže nemajú črty žiadnej zo zakladajúcich kresťanskodemokratických zásad EPP, ale sú často zjavne nepriateľské voči kresťanským politickým tradíciám. Niet divu, že maďarský premiér Viktor Orbán v minulosti obvinil Webera z členstva v “elitnom klube ľavice” a zo zastrašovania britských konzervatívcov v EPP, ktoré otvorilo cestu k brexitu.
Politik CSU bol tiež označený za “živého popierača európskej myšlienky”, ktorý hovorí o jednote, ale jeho politika vytvára len rozpory. Klaus-Rüdiger Mai vo svojom úvodníku pre Tichys Einblick reagoval na Weberovo vysvetlenie odchodu Fideszu z EPP ako na argumentáciu využívajúcu vysokú hustotu fráz s nízkou prítomnosťou argumentov a prísnosti.
Skutočne do očí bijúci rozpor vo Weberových vyjadreniach, v ktorých na jednej strane varuje pred zahltením vlastnej krajiny migrantmi a utečencami a na druhej strane sa chváli, že jeho vlastný politický blok je najväčší v EÚ.
Natíska sa zrejmá otázka, prečo najväčší a najvplyvnejší politický blok nie je schopný zaviesť žiadne účinné opatrenia na zabránenie eskalácie tejto krízy od jej začiatku v roku 2014 a rozhodol sa hlasovať v EP spolu so zelenými a pro-migračnými liberálmi.
Namiesto toho sa Weber osobne podieľal na kampani za vylúčenie jedinej členskej strany Fidesz, ktorá bezpochyby najhlasnejšie volala po účinnom riešení proti nelegálnej migrácii, čo šéf EPP označil za “nacionalistické egoizmy”.