Smer-SD odsúhlasil podporu kandidatúre podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča na post prezidenta už v pondelok 14. januára, samotný Šefčovič však rozhodnutie kandidovať oznámil až v piatok 18. januára. Podľa Hrabka niekoľkodňové zdržanie nebolo spôsobené taktikou kampane, ale skôr praktickými potrebami, napríklad nutnosťou prerušiť na čas kampane výkon funkcie podpredsedu Európskej komisie.

„Súvisí to s politickou kultúrou. On najskôr musel oznámiť šéfovi komisie, že sa rozhodol prijať takúto ponuku, a vybaviť tam súvisiacu administratívu,“ poznamenal Hrabko.

V diskusii Hrabko reagoval aj na ponuku šéfa OĽaNO Igora Matoviča, ktorý avizoval, že jeho hnutie vlastného kandidáta na prezidenta mať nebude. Pozval preto trojicu kandidátov Zuzanu Čaputovú, Františka Mikloška a Roberta Mistríka na rokovanie za okrúhlym stolom. Táto trojica by sa podľa neho mala navzájom dohodnúť na spoločnom zjednocujúcom kandidátovi, ktorého následne OĽaNO podporí.

„Nie, toto si neviem ani predstaviť a pritom je moja fantázia, myslím si, dostatočná. Je to podľa mňa nerealizovateľné, takto sa politika podľa mňa nerobí. Samozrejme, OĽaNO to môže navrhnúť. Ale v tejto chvíli je to z ríše snov,“ reagoval Hrabko. Dohodu týchto troch kandidátov nepovažuje za pravdepodobnú dokonca ani v čase tesne pred prvým kolom volieb.

Podľa Denníka N Alena Zs., obvinená z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, komunikovala posledné roky s viacerými vplyvnými ľuďmi. Medzi nimi mali byť medzitým odvolaný námestník generálneho prokurátora pre netrestný úsek René Vanek, Martin Glváč (Smer-SD), Boris Kollár (Sme rodina), predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba či predseda parlamentu Andrej Danko (SNS). Denník sa pritom odvoláva na informácie z vyšetrovania prípadu. Zároveň napísal, že vyšetrovatelia zatiaľ nenašli komunikáciu Aleny Zs. s advokátom Danielom Lipšicom.

„Čo sa týka Daniela Lipšica, on samotnú komunikáciu priznal, poprel až tie chúlostivejšie jej časti, tam už to podľa neho bolo sfalšované,“ reagoval Hrabko. Elektronickú komunikáciu priznal aj Vanek, ale s tým, že nevedel, o koho ide a nikdy sa osobne s Alenou Zs. nestretol. Komunikáciu pripustil Kollár aj Droba, ktorý sa označil za jeden z jej cieľov. Ostatní menovaní úplne popierajú akýkoľvek konktakt s obvinenou.

„Nevieme či to, čo bolo zverejnené, nebolo zverejnené účelovo, hrajú sa tu rôzne hry. A nevieme, čo všetko tam bolo a s kým všetkým si dotyčná pani písala. Zatiaľ to vyzerá, že ten vejár bol naozaj široký a to, že sa táto komunikácia uchovávala, naznačuje, že sa s ňou mienilo v budúcnosti pracovať,“ reagoval Hrabko. „Bola v tom aj úspešná. Určite to robila s nejakým zámerom. Otázka je, či to bol jej nápad, alebo niekoho iného,“ dodal.

Na margo skutočnosti, že opäť unikli informácie z Kuciakovho spisu, Hrabko reagoval, že sa ťažko čudovať médiu, ak získané informácie zverejní. „Nie je chybou Denníka N, že zverejňuje to, k čomu sa dopátra, je chybou, že existujú diery, cez ktoré sa médiá, nie iba Denník N, tieto informácie dozvedia. Nech si pán policajný prezident urobí poriadok, aby informácie neunikali. A takisto nech si pán Čižnár urobí poriadok na prokuratúre,“ povedal. „Majú tam diery a tie sú využívané. Druhá alternatíva je, že von uniká iba to, čo chcú, aby uniklo. Že je to taktika,“ zhrnul Hrabko.

Strana Mariana Kotlebu patrí v Národnej rade SR k tým menej aktívnym, v poslednom čase však prišla s dvoma parlamentnými iniciatívami. Strana opätovne predkladá na rokovanie zákaz interrupcií a zároveň dáva návrh na riešenie poslaneckých platov.

„Súvisí to s voľbami. Táto vec im neprešla pred pol rokom, dávajú ju znova, z čoho vyplýva, že ju budú pravdepodobne predkladať do parlamentu každého pol roka. Aby to vzbudilo verejnú diskusiu. Asi počítajú s tým, že im to prinesie nejaké hlasy,“ povedal Hrabko na margo interrupčnej novely.

ĽS NS vyvinula aktivitu aj v oblasti poslaneckých platov. Poslanecký plat podľa nich nemá byť stanovený ako trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale ako trojnásobok minimálnej mzdy. Zatiaľ čo priemerná mzda prekročila v roku 2018 tisíc eur mesačne v hrubom, minimálna je v tomto roku stanovená na 520 eur. Ak by kotlebovci s návrhom uspeli, platy poslancov, vrátane členov poslaneckého klubu ĽS NS, klesnú približne o polovicu.

„Ak by ten návrh prešiel, tie peniaze by obetovali. Lebo profit z toho by bol omnoho vyšší ako tých, trochu to preženiem, pár eur. Ale to sa, samozrejme, nestane. Treba si uvedomiť, že nejde iba o poslancov. Od ich platov sa odvíjajú platy sudcov, prokurátorov, ústavných sudcov, dokonca prezidenta,“ upozornil Hrabko.