„Uvedenými výdavkami sa zabezpečí financovanie výstavby ciest I. triedy, diaľnic a rýchlostných ciest, nadradenej cestnej siete formou PPP projektov, modernizácia železničnej infraštruktúry, obnova mobilných prostriedkov a modernizácia verejnej osobnej dopravy,“ uvádza rezort financií.

V rámci výdavkov na dopravu a bývanie je 503 mil. eur na pokračujúce investície v doprave, z toho 100 mil. eur v kapitole Ministerstva dopravy a výstavby SR (MDV) a 403 mil. eur v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Z Plánu obnovy a odolnosti sa počíta so 175 mil. eur. Rozpočtované výdavky na cestnú dopravu v roku 2022 v objeme 398 mil. eur sú nižšie o 10 mil. eur, sú určené na správu, údržbu a opravy ciest I. triedy cez Slovenskú správu ciest a na správu, údržbu a opravy diaľnic a rýchlostných ciest prostredníctvom NDS. V uvedenej sume je premietnuté zvýšenie výdavkov na väčšiu údržbu a opravy ciest I. triedy, vrátane veľkoplošných opráv.

Výdavky na železničnú dopravu v budúcom roku by mali dosiahnuť 1,017 mld. eur, oproti tomuto roku je to viac takmer o 93 mil. eur. Z týchto výdavkov prostriedky zo štátneho rozpočtu predstavujú 264 mil. eur na dotáciu pre ŽSR ako operátora železničnej infraštruktúry a 330 mil. eur na dotáciu pre osobného dopravcu ZSSK na úhradu za dopravné služby vo verejnom záujme. Úhrada pre ZSSK vychádza z rozdielu medzi oprávnenými nákladmi a výnosmi.

Na podporu rozvoja bývania v roku 2022 je určených takmer 313 mil. eur, čo je oproti tohtoročnému rozpočtu o vyše 25 mil. eur viac. Uvedená suma obsahuje výdavky Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) vo výške skoro 280 mil. eur, ako aj dotácie na podporu rozvoja bývania z ministerstva dopravy a výstavby v objeme 20 mil. eur, či štátnu prémiu k stavebnému sporeniu za 6 mil. eur a bonifikáciu k hypotekárnym úverom za 6,5 mil. eur. Na administratívu a ostatné činnosti úradu ministerstva dopravy a výstavby má ísť takmer 262 mil. eur, je to nárast o 155 mil. eur. Súčasťou týchto zdrojov sú zvýšené výdavky v objeme 175 mil. eur zo spomínaného Plánu obnovy a odolnosti.

Verejný poriadok a bezpečnosť

Na oblasť verejného poriadku a bezpečnosti má ísť v budúcom roku približne 1,8 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022, ktorý bol predložený na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR. Dokument v tejto súvislosti uvádza, že výdavky Slovenska na verejný poriadok a bezpečnosť sú v porovnaní s krajinami Európskej únie nadpriemerné.

„Na nadpriemerných výdavkoch sa polícia a hasiči podieľajú dvoma tretinami výdavkov, súdnictvo a väzenstvo jednou tretinou. Výdavky oblasti sú skreslené nesprávnou klasifikáciou, podiel „inde neklasifikovaných výdavkov“ je najvyšší v EÚ,” uvádza sa v materiáli.

Zo spomenutej celkovej sumy 1,8 miliardy má ísť 1,1 miliardy eur na bezpečnosť.

„Slovensko je na globálne pomery bezpečnou krajinou, v rokoch 2016 až 2020 malo na 100-tisíc obyvateľov v priemere 1,26 vrážd. Je však v horšej polovici krajín EÚ, má viac vrážd oproti priemeru V3 (ČR, Maďarsko, Poľsko, pozn. SITA) (0,84), ako aj priemeru EÚ15 (staré členské štáty, pozn. SITA) (0,94),” uvádza sa v dokumente.

Údaje o vraždách sú podľa materiálu bežným ukazovateľom medzinárodného hodnotenia zločinnosti, keďže sú ľahšie identifikovateľné oproti iným zločinom, ako napríklad domáce násilie.

„Objasnenosť trestných činov stúpa, medzinárodné porovnanie komplikuje rôzna metodika,” konštatuje dokument.

Materiál tiež pripomína, že vláda si dala za cieľ zvýšiť dôveru v políciu, ktorá je napriek vyšším výdavkom najnižšia spomedzi krajín EÚ.

„Na Slovensku dôveruje polícii len 42 percent obyvateľov, čo predstavuje pokles oproti roku 2020 o tri percentuálne body. Problematický je aj vývoj dôvery v políciu, ktorá nestúpa a v posledných päť rokoch je stabilná na úrovni približne 40 percent,” uvádza dokument.

.

Súdnictvo a prokuratúra

Čiastka 494 miliónov eur by v budúcom roku mala ísť do oblasti súdnictva a prokuratúry.

„V roku 2020 dosiahlo Slovensko v dôveryhodnosti súdnictva druhý najhorší výsledok spomedzi členov EÚ. Negatívne vnímajú slovenské súdnictvo aj firmy (štvrté najhoršie miesto v EÚ),” konštatuje materiál s tým, že z hľadiska schopnosti vysporiadania sa súdov s nápadom vecí je situácia o niečo lepšia.

„V netrestnej agende je v ukazovateli dispozičného času vybavenia veci na 19. mieste spomedzi 42 krajín a v ukazovateli miery vybavenia došlých vecí na 3. mieste spomedzi 49 krajín Rady Európy. Vo väčšine posledných rokov dokázali slovenské súdy vyriešiť všetky došlé veci v danom roku, čiastočne sa dokázali vysporiadať aj so staršími prípadmi,” uvádza sa v dokumente.

V roku 2019 sa podľa materiálu miera rozhodovania prepadla na 91 percent, malo by to byť však iba jednoročné zníženie miery rozhodovania.

Na oblasť väzenstva má podľa materiálu ísť v budúcom roku 285 miliónov eur. „V ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody bolo k 8. septembru 2021 umiestnených spolu 10 317 osôb, z toho 1 492 obvinených a 8 825 odsúdených,” dodal dokument.

Vzdelávanie, veda, výskum a šport

Na oblasť vzdelávania, vedy, výskumu a športu by malo v roku 2022 ísť viac ako štyri miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, ktorý zverejnila Hospodárska a sociálna rada SR na svojom webe. Výdavky na danú oblasť podľa návrhu medziročne rastú o 459 miliónov eur. Rozpočet má odzrkadľovať zvýšenie výdavkov z dôvodu Plánu obnovy a odolnosti, pokračovania projektov financovaných zo štrukturálnych fondov Európskej únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.

Na regionálne školstvo by sa malo vyčleniť v roku 2022 viac ako 2,57 miliardy eur. Výdavky medziročne narástli o 343 miliónov eur pre rozpočtovanie finančných prostriedkov na rozvoj regionálneho školstva z plánu obnovy. Na osobné výdavky pre zamestnancov regionálneho školstva by aj v roku 2022 malo ísť zhruba 1,76 miliardy eur. Z toho pre 83 731 zamestnancov by boli zahrnuté mzdy na úrovni 1,31 miliardy eur. Návrh rozpočtu osobných výdavkov vychádza pritom z úrovne schváleného rozpočtu na rok 2021 a je zvýšený o 4,29 milióna eur, z toho mzdy v sume 3,18 milióna eur na uskutočnenie plánu obnovy.

Vysoké školy by mohli v budúcom roku dostať zhruba 924 miliónov eur. Do vyčlenenej sumy sú zapracované aj výdavky na „tehotenské štipendiá“ vo výške 1,2 milióna eur, finančné prostriedky z plánu obnovy v sume 30,7 milióna eur aj vládne štipendiá ako podpora bieloruskej občianskej spoločnosti v sume 90,4-tisíca eur či štipendium Martina Filka v hodnote 200-tisíc eur. Na osobné výdavky zamestnancov verejných škôl by malo ísť 474 miliónov eur, z toho na mzdy 354 miliónov eur s priemerným mzdovým výdavkom 1 562,71 eur.

Oblasť vedy a techniky by mala v roku 2022 získať takmer 478 miliónov eur. Zapracované sú v nej aj zvýšené výdavky na členské príspevky do medzinárodných organizácií o 6,81 milióna eur a aj kreovanie Vesmírnej kancelárie v sume 316-tisíc eur. Šport si budúci rok prilepší o približne 121 miliónov eur. Časť sumy pôjde na rekonštrukcie futbalových štadiónov či dobudovanie športovej infraštruktúry národného významu.

Podľa Ministerstva financií SR sú verejné zdroje, ktoré Slovensko vynakladá na vzdelávanie, vedu a šport, v porovnaní s krajinami EÚ podpriemerné. Konštatovalo však, že porovnanie neodhaľuje efektívnosť vynaložených prostriedkov. Navrhuje, aby ďalšie zvyšovanie zdrojov do vzdelávania sprevádzala dôsledná kontrola nákladovej efektívnosti.

Rezort obrany

Celkové obranné výdavky na rok 2022 by mali byť vo výške 1,76 percenta HDP, teda viac ako 1,85 miliardy eur. Oproti roku 2021 by to mal byť nárast o viac ako 25 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, ktorý zverejnili na stránke Hospodárskej a sociálnej rady SR. Tieto výdavky zahŕňajú aj ostatné kapitoly štátneho rozpočtu v rámci medzirezortných programov Podpora obrany, Hospodárska mobilizácia a ostatných obranných výdavkov.

Očakáva sa, že v roku 2021 sa celkové obranné výdavky vyšplhajú na 1,83 miliard eur, čo predstavuje úroveň 1,88 percenta HDP. Tieto výdavky sú vo veľkej miere ovplyvnené zvýšenými výdavkami na opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19 v sume 110 miliónov eur. Celkové obranné výdavky bez výdavkov určených na opatrenia v súvislosti s COVID-19 v roku 2021 sa očakávajú vo výške 1,72 miliardy eur, čo predstavuje úroveň 1,77 percenta HDP.

Výdavky kapitoly Ministerstva obrany SR (MO SR) budú v roku 2022 tvoriť 97 percent celkových výdavkov na obranu. V roku 2022 sú rozpočtované v sume 1,795 miliardy eur, z toho v kapitole Všeobecná pokladničná správa je zabezpečených 462 miliónov eur a celkové výdavky kapitoly MO SR rozpočtujú na 1,33 miliardy eur.

Bežné výdavky tvoria 73 percent, predovšetkým platy vojakov a tovary a služby, nákup munície a oprava a údržba leteckej techniky. Výdavky na obranu sú v roku 2022 ovplyvnené stabilizáciou platov profesionálnych vojakov (o 19,5 milióna eur viac ako v roku 2021), nárastom kapitálových výdavkov oproti rozpočtu roku 2021 o 21 miliónov eur a nárastom výdavkov na tovary a služby oproti rozpočtu roku 2021 o 106 miliónov eur.

Rezort obrany má uzatvorené vykonávacie zmluvy na 14 investičných akcií. Najväčšími projektami sú nákupy stíhacích lietadiel F-16, kolesových húfnic Zuzana 2 a 3D rádiolokátorov s rôznym dosahom. Celkové výdavky na rozvoj obrany sú plánované v sume 596 miliónov eur. Výdavky na investičné projekty v realizačnej fáze sú v roku 2022 vo výške 384 miliónov eur.

V rámci programu Obrana sú rozpočtované výdavky na rok 2022 v sume 1,18 miliardy eur na činnosť Ozbrojených síl SR vrátane operácií medzinárodného krízového manažmentu, na Riadenie a podporu obrany, teda najmä na špeciálnu podporu, bezpečnostnú podporu, správu nehnuteľného majetku a na činnosť 10 rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti MO SR. V rámci systému sociálneho zabezpečenia sú vyčlenené prostriedky na osobitný účet v sume 57,3 miliónov eur. Peňažnou dávkou poskytovanou vojakom je aj stabilizačný príspevok, ten by mal byť v roku 2022 vo výške 54,8 milióna eur.

Ministerstvo má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti napríklad aj Ústrednú vojenskú nemocnicu SNP Ružomberok, ktorá má rozpočtované výdavky na rok 2022 v sume 73,2 milióna eur a tiež Bytovú agentúru rezortu ministerstva obrany Trenčín, ktorá má rozpočtované výdavky na rok 2022 v sume 5,85 milióna eur.

„Výdavky Slovenska na obranu sú dlhodobo porovnateľné s referenčnými krajinami . Výdavky Slovenska na obranu medzi rokmi 2014 až 2021 podľa údajov NATO rástli tretím najvyšším tempom zo všetkých krajín aliancie,“ skonštatovalo ministerstvo financií v návrhu s tým, že obranné výdavky budú v rokoch 2022 až 2024 postupne rásť a na rok 2024 sú plánované na úrovni 1,80 percenta HDP a mali by presiahnuť dve miliardy eur.

Životné prostredie

V oblasti životného prostredia štát plánuje v roku 2022 minúť viac než 815 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy, o ktorom bude v stredu rokovať Hospodárska rada SR (HRS). Najväčšiu položku – viac ako 233 miliónov eur predstavujú administratívne a iné náklady. Do nich Ministerstvo životného prostredia SR zarátalo aj 192 miliónov eur, ktoré sú určené na inštitucionálnu podporu a výdavky financované Environmentálnym fondom z Modernizačného fondu a financovanie aktivít z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskou agentúrou životného prostredia. Zo 192 miliónov eur budú tvoriť 83 miliónov peniaze z plánu obnovy.

Druhou najväčšou položkou v rozpočte sú výdavky spojené s vodným hospodárstvom, ktoré by mali dosiahnuť sumu viac ako 189 miliónov eur. Tie budú určené na konkrétne projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva, ako sú napríklad preventívne protipovodňové opatrenia, dobudovanie a prevádzka povodňového varovného a predpovedného systému, zásobovanie vodou či odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Súčasťou výdavkov oblasti sú aj zdroje smerujúce do Slovenského hydrometeorologického ústavu a Výskumného ústavu vodného hospodárstva.

Najvýraznejší nárast očakáva štát v oblasti výdavkov na ochranu ovzdušia. Kým rozpočet v roku 2021 rátal s výdavkami na túto oblasť v hodnote viac ako 12,9 milióna eur, v budúcom roku štát plánuje na ochranu ovzdušia vynaložiť viac než 128 miliónov eur. Nárast je však spôsobený využitím financií z plánu obnovy. Smerovať budú do nákladovo-efektívnej podpory dekarbonizácie priemyslu, pričom bude podporené zavádzanie najlepších aktuálne dostupných technológií v priemyselnej výrobe a priemyselných procesoch.

Celkovo 105 miliónov z vyše 128-miliónového rozpočtu má pochádzať práve z plánu obnovy. Do odpadového hospodárstva má smerovať približne 28 milión eur. Tie by mali byť pokryté z Environmentálneho fondu. Ďalších vyše 52 miliónov by malo byť použitých na oblasť ochrany prírody a krajiny. Celkovo 20 miliónov eur z uvedenej sumy pritom bude pochádzať z plánu obnovy. Peniaze sú určené na výskum a tvorbu legislatívy v oblasti geológie a ochrany prírody, praktickú starostlivosť o chránené územia a živočíchy, ako aj environmentálnu výchovu.

V rámci snahy o dosiahnutie nízkouhlíkového hospodárstva bude použitých 96 miliónov eur. Tie budú pochádzať zo zdrojov EÚ a zo spolufinancovania zo strany štátu. Výdavky za oblasť celkovo majú smerovať na projekty v oblasti podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenie energetickej efektívnosti v podnikoch, ako aj verejných budovách.

Na riadenie rizík a mimoriadnych udalostí v súvislosti so zmenou klímy je vyčlenených 79,6 milióna eur z prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania zo štátu. Tie majú slúžiť na projekty v oblasti riadenia osobitných rizík a posilnenia odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvnených zmenou klímy.

Výdavky SIS

Slovenská informačná služba (SIS) bude mať v budúcom roku na výdavky takmer 64 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 – 2024, ktorým sa bude v stredu 13. októbra zaoberať Hospodárska a sociálna rada SR.

„Rozpočet výdavkov kapitoly SIS v sume 64 miliónov eur zabezpečí krytie bežných prevádzkových výdavkov súvisiacich s hlavnou činnosťou kapitoly a kapitálových výdavkov určených na modernizáciu informačných a komunikačných technológií SIS,“ píše sa v dokumente.

Pre porovnanie, výdavky SIS na rok 2021 boli rozpočtované v sume 60 miliónov eur.