Vražda: Nová metóda politického boja progresívcov?

Opravte ma, ak sa mýlim, ale na zástupcov progresívnych liberálov sa – chvalabohu – dodnes nestrieľalo (ani neboli inak fyzicky inzultovaní). Bol to však práve tábor tzv. „slušných ľudí”, kto opakovane siahal po zbrani. Či už hovoríme o atentáte na Roberta Fica alebo na Donalda Trumpa. Najnovšie im vyšiel pokus o vraždu amerického konzervatívneho aktivistu, manžela a otca dvoch detí Charlieho Kirka; sú toho plné médiá.

Táto vražda má niekoľko šokujúcich aspektov: Stala sa za bieleho dňa, na verejnosti, na otvorenom priestranstve plnom ľudí, počas debaty v akademickom priestore. Po ďalšie, v čase písania tohto komentáru je strelec stále na úteku. Viete, čo to znamená? Že na rozdiel od nášho Juraja C. išiel v myšlienkach ďalej, než len po zbabelý útok zo zálohy. Naplánoval si totiž aj únikovú trasu. Z toho vyplýva, že sa nechce dať chytiť a nechce spáchať ani samovraždu (ako to robia strelci na amerických stredných školách – pravda, tam je iný motív aj psychologický profil vinníkov). Ak sa nechce dať chytiť, a nepodarí sa ho identifikovať, kto zaručí, že nepripraví ďalší útok?

Logiku to má: Očividne sa vo vraždení politických oponentov „našiel”. A teraz si predstavte, že by bol na Slovensku podobný prístup k zbraniam, ako v USA. Čo by tak robili naši „demokrati”? Intuícia mi hovorí, že občianska vojna by bola na spadnutie – koniec koncov, už teraz tancujeme na tenkom ľade; stačí vziať do úvahy radikalizované výroky ľudí typu Galko-Naď…

Sociálny demokrat Robert Bestro trafil vo svojej reakcii na strašný čin v zámorí klinec po hlavičke: „Nie, dnes už neakceptujme trápnu a nudnú výhovorku „kto seje vietor, žne búrku“. Oni nemajú právo zabíjať za iné videnie sveta!” Biblický výrok o odplate použili dávnejšie aj niektorí naši opoziční aktivisti, a ide o vrchol cynizmu a necitlivosti. Mám podozrenie, že sami by sa postavili do čela rozzúreného davu v ťažení proti vláde, keby ich niekto dostatočne „motivoval”…

Keď už sme pritom, aj tento štvrtok čaká Bratislavu demonštrácia. Pripravili ju Alojz Hlina s kohortou. Naozaj je vhodné, aby sa konala aj po udalostiach z USA? Ale aj v tomto vidíme ich bezohľadnosť a chladnokrvnosť – pokiaľ treba bojovať proti vláde, potom sa neberie ohľad na žiadne okolnosti.

Bestro zachytil vo svojom vyjadrení ďalší zásadný aspekt problému: „Svoju frustráciu prenášajú médiá a politici tohto (liberálneho – pozn. red.) spektra na svojich podporovateľov, ktorí sa niekedy rozhodnú zobrať veci do svojich vlastných rúk. Iné ako progresívne názory si nevysvetľujú prostredníctvom ľudských práv. Vysvetľujú si ich ako niečo, čo treba zo spoločnosti odstrániť. Ľudí s iným názorom nálepkujú ako nacistov, fašistov, kriminálnikov, hybridné hrozby, iné bezpečnostné hrozby, alebo spodinu. Ich vlastný pocit nadradenosti ich na jednej strane politicky poráža, no zároveň prináša aj takúto formu absolútne neakceptovateľnej agresie.”

To je absolútne presná diagnostika. Sfanatizovaný liberál má neopodstatnený pocit morálnej nadradenosti nad všetkými ostatnými, ktorí sú preňho automaticky zlí ľudia. Stačí, že sa vyslovíte proti pouličným pochodom homosexuálov, a hneď je z vás homofób, ak nie rovno fašista. A s tými sa, ako hovorí staré príslovie, nediskutuje. Alebo keď spomeniete, že post-majdanovské kyjevské režimy majú zásadný podiel na spustení špeciálnej operácie na Donbase, stáva sa z vás šíriteľ prokremeľských naratívov a hybridná hrozba, prípadne moskovský trol. Nie je to podľa vás šialené, že namiesto toho, aby sme sa počúvali ako dobrí spoluobčania, dostávame nenávistné nálepky?

Ako dlho môže horieť zápalná šnúra, kým spustí detonačný proces?

Prečítajte si tiež:

• Prvé výstrely občianskej vojny? Čo znamená vražda amerického blogera Charlieho Kirka
• USA upadli do šoku: Významného konzervatívneho aktivistu Kirka zastrelili pred davom študentov. Trump a politici smútia