Putin a Netanjahu predstavujú pre Trumpovu diplomaciu dvojitú výzvu

Izraelský letecký útok na kancelárie Hamasu v Dauhe a vniknutie ruského dronu hlboko do poľského vzdušného priestoru predstavujú pre Biely dom dve obrovské problémy. A pravdepodobne aj dve veľké urážky autority prezidenta. Koniec koncov, ide o konflikty, na Ukrajine a v Gaze, ktoré americký prezident Donald Trump sľúbil riešiť rýchlo a rozhodne.

V oboch prípadoch líder, ktorého považuje za prirodzeného, hoci problematického spojenca, ruský prezident Vladimir Putin a izraelský premiér Benjamin Netanjahu, výrazne skomplikovali mierové snahy Bieleho domu.

K útoku v Dauhe došlo len dva dni po tom, čo Trumpova administratíva predložila svoje najnovšie návrhy na ukončenie vojny v Gaze. Na sociálnych sieťach Trump povedal Hamasu, že toto je posledná šanca. „Varoval som Hamas pred dôsledkami neprijatia,“ napísal v nedeľu na Truth Social. „Toto je moje posledné varovanie, ďalšie už nebude!“

V Dauhe sa zišlo vedenie Hamasu, aby zvážilo svoju odpoveď, ale Izrael na ňu nečakal. Útok nielenže zničil najnovšie návrhy USA, ale mohol zničiť celú krehkú architektúru diplomacie v Gaze, na ktorú sa Trumpova administratíva vo veľkej miere spoliehala.

Vedú sa diskusie o tom, ako a kedy sa USA dozvedeli o izraelskom útoku a či mohli urobiť viac, aby ho zastavili. Prítomnosť jednej z najdôležitejších amerických leteckých základní na svete v Katare viedla mnohých k záveru, že je nepredstaviteľné, aby Washington nevidel približujúce sa izraelské stíhačky. Ale ak Washington nedal zelenú a mnohí predpokladajú, že dal, čo to vypovedá o schopnosti Trumpa ovplyvniť konanie Benjamina Netanjahua?

Po ponížení, ktoré Izrael utrpel 7. októbra 2023 z rúk ozbrojencov Hamasu, Izrael už dva roky demonštruje svoju vojenskú silu na Blízkom východe, väčšinou s tichým alebo výslovným súhlasom Spojených štátov. Izrael si upevnil postavenie nepopierateľného hegemóna regiónu, schopného podľa vlastného uváženia útočiť aj na tak vzdialené krajiny, ako sú Jemen a Irán.

V oboch prípadoch však boli zapojené aj Spojené štáty, ktoré zdieľali ciele, zastaviť útoky Hútiov na Izrael a lodnú dopravu v Červenom mori a prekaziť iránske jadrové ambície.

Útok na Katar, kľúčového regionálneho spojenca USA, je však úplne iná vec. Donald Trump povedal, že sa kvôli tomu cíti „veľmi zle“. Podľa správy Bieleho domu o udalostiach prišla správa o izraelskom útoku príliš neskoro na to, aby bolo možné Kataru poskytnúť akékoľvek zmysluplné varovanie.

„Jednostranné bombardovanie Kataru, suverénneho štátu a blízkeho spojenca Spojených štátov, ktorý veľmi tvrdo pracuje a odvážne riskuje spolu s nami, aby sprostredkoval mier, nepomáha dosiahnuť ciele Izraela ani Ameriky,“ povedala novinárom hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

To nestačí na potlačenie podozrení o americkej spoluúčasti, ale znelo to ako skutočný hnev. Netanjahu zo svojej strany zdôraznil, že išlo o „úplne nezávislú“ akciu.

David Ignatius napísal v denníku The Washington Post, že izraelská akcia s názvom „Operácia Summit of Fire“ prebehla napriek uisteniam USA a Izraela, že vodcovia Hamasu v Katare nebudú terčom útoku. To, že takéto záruky, ak boli dané, boli tak okato odignorované, bude v Perzskom zálive nevyhnutne vnímané ako prejav americkej slabosti.

Potom je tu Poľsko. Pred necelým mesiacom Trump privítal Putina na samite na Aljaške, rozvinul červený koberec, srdečne privítal architekta vojny na Ukrajine a o niekoľko dní neskôr, v momente, keď bol mikrofón zapnutý, povedal francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že Putin „chce uzavrieť dohodu pre mňa… aj keď to znie šialene“.

Ale namiesto pokroku smerom k dohode, priniesli uplynulé týždne len eskaláciu. Ďalšie rekordné útoky ruských dronov a rakiet na Ukrajinu a teraz, po prvýkrát, flagrantný prienik do vzdušného priestoru NATO.

Nie je to prvýkrát, čo ruské strely dopadli na Poľsko, ale predchádzajúce epizódy sa odohrali blízko hraníc a zdanlivo išlo o náhodné incidenty. Vpády v stredu ráno však neboli vôbec náhodné. Poľskí predstavitelia hlásili 19 ruských dronov, z ktorých niektoré leteli hlboko do Poľska.

Premiér Donald Tusk povedal parlamentu, že to bolo „najbližšie, čo sme boli k otvorenému konfliktu od druhej svetovej vojny“. Napriek tomu, že to Rusko popiera, panuje takmer všeobecná zhoda, že išlo o úmyselné úsilie Moskvy otestovať odhodlanie NATO. A keďže Spojené štáty zostávajú najsilnejším členom aliancie, znamená to aj otestovanie odhodlania Donalda Trumpa.

Zjavná neochota prezidenta reagovať, v kontraste s jeho vyjadreniami k útoku v Dauhe, nezostala bez povšimnutia. „Ohromujúce ticho z Bieleho domu privítalo správu, že spojenec NATO po prvýkrát zasiahol a zostrelil ruské vojenské prostriedky,“ napísal denník Kyiv Post.

Príspevok na Truth Social nakoniec, a nevyhnutne, prišiel. „Čo je s Ruskom, ktoré narušuje poľský vzdušný priestor dronmi?“ napísal prezident a dodal trochu nejednoznačne: „Ideme na to!“

Ale jeho počiatočné mlčanie v spojení s jeho zdanlivou neochotou dotiahnuť do konca svoje vlastné hrozby uvalenia nových sankcií na Rusko ponecháva západných spojencov Ukrajiny tam, kde vždy boli: rozmýšľajúc, kde je srdce Donalda Trumpa.

To by sa mohlo čoskoro zmeniť, keďže európski predstavitelia spolupracujú so svojimi americkými náprotivkami na koordinovanom balíku sankcií, prvom od Trumpovho návratu do Bieleho domu. Vzhľadom na predchádzajúcu ambivalenciu prezidenta voči NATO však členovia aliancie chcú istotu, že keď bude ohrozená suverenita spojenca, Washington bude reagovať.

Nedávna dohoda, ktorá umožňuje členom NATO nakupovať americké vojenské vybavenie pre Ukrajinu, spolu so záväzkom členov vynakladať viac prostriedkov na vlastnú obranu, výrazne prispela k zlepšeniu vzťahov v rámci aliancie a Trump upustil od nepriateľskej rétoriky voči NATO, ktorá charakterizovala jeho prvé funkčné obdobie.

Európski členovia NATO zo svojej strany vo všeobecnosti uznali, že musia urobiť viac pre zabezpečenie vlastnej bezpečnosti. Dobrým príkladom je kontrola poľského vzdušného priestoru.

Americká moc, vojenská aj politická, je však stále základom, na ktorom je aliancia postavená, a pretrvávajú pochybnosti o ochote tohto prezidenta ju uplatniť. Dva dni, dva konflikty a dve hádanky. Pre Trumpa, lídra, ktorý nemá rád a ani neočakáva, že bude spochybňovaný, to bola skúška. Všetci čakajú, či sa tejto situácii postaví čelom.

Prečítajte si tiež:

• Bezpilotné lietadlá nad Poľskom: Rusko má pre Varšavu cennú radu
• NAŽIVO: Narušenia vzdušného priestoru Poľska. Obviňujú Rusko. Poľsko diskutuje o možnosti aktivácie článku 4 NATO
• Útok Izraela na Katar rozzúril Trumpových poradcov