Môj profil 
Predplatné
Do Spolkového snemu (Bundestag) sa po prvý raz dostala aj pravicovopopulistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), a to hneď ako tretia najsilnejšia strana.
Vyplýva to z oficiálnych výsledkov zverejnených v noci na dnes po sčítaní hlasov zo všetkých 299 volebných obvodov v spolkovej republike.
Najsilnejšou politickou silou v krajine zostane Kresťanskodemokratická únia (CDU) úradujúcej kancelárky Angely Merkelovej spoločne s jej sesterskou bavorskou stranou, Kresťanskosociálnou úniou (CSU). Spoločne získali 33,0 percenta hlasov, čo je jeden z ich najhorších povojnových výsledkov. Pred štyrmi rokmi dostali ešte 41,5 percenta hlasov.
Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) Merkelovej vyzývateľa Martina Schulza, ktorá doteraz vládla s konzervatívcami v tzv. veľkej koalícii, síce zostáva na druhom mieste, zisk 20,5 percenta hlasov je však jej historicky najhorší volebný výsledok. V roku 2013 mala 25,7 percenta hlasov. Predstavitelia SPD už krátko po zverejnení prognóz v nedeľu večer avizovali odchod do opozície.
Súboj o tretie miesto zvládla s 12,6 percenta hlasov protiimigračne a euroskepticky zameraná AfD, ktorej prítomnosť v Bundestagu vyvoláva značné obavy na nemeckej politickej scéne i v širokej časti verejnosti.
Do parlamentu sa po štvorročnej absencii dostali znovu liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), za ktorých hlasovalo 10,7 percenta zúčastnených voličov.
Šesticu strán v Bundestagu v nadchádzajúcom volebnom období doplnia strany Ľavica so ziskom 9,2 percenta hlasov a Zelení, ktorí dostali 8,9 percenta hlasov.
Na voľbách sa zúčastnilo približne 76 percent zo 61,5 milióna oprávnených voličov, čo je zreteľné zvýšenie v porovnaní s rokom 2013 (71,5 percenta).
Rekordná bude aj veľkosť nového Bundestagu, ktorých bude mať približne 700 namiesto doterajších 631 členov. Počet poslancov Spolkového snemu je po každých voľbách rozdielny vzhľadom na volebný systém v krajine a existenciu tzv. prevísajúcich, resp. vyrovnávajúcich mandátov.
Merkelovú po spolkových voľbách 2017 čaká štvrté funkčné obdobie v úrade kancelárky, no tiež komplikovaná tvorba nového kabinetu. Sama uviedla, že chce stabilnú, väčšinovú vládu a že jej konzervatívci koaličné rokovania „zvládnu“.
V situácii, keď všetky hlavné strany vylúčili spoluprácu s AfD a únia CDU/CSU nevstúpi do koalície s Ľavicou, sú tak matematicky možné dve politicky prijateľné vlády: pokračovanie veľkej koalície alebo spojenie Merkelovej bloku s FDP a zelenými.
Druhá uvedená kombinácia je známa ako „jamajská“ koalícia, pretože tradičné farby týchto strán (v poradí zmienených subjektov čierna, žltá a zelená) sa zhodujú s farbami jamajskej vlajky. Vo vládach niektorých spolkových krajín si ju s rôznymi výsledkami už vyskúšali, no na spolkovej úrovni ešte nie.
Tvorba jamajskej koalície by bola zrejme časovo náročná. Slobodní demokrati, ktorí boli koaličnými partnermi Merkelovej v jej druhej vláde (2009-13) pred tým, ako pred štyrmi rokmi „vypadli“ z parlamentu, a zelení sú tradičnými rivalmi. Po predošlých voľbách konzervatívci viedli prieskumné rozhovory o dvojstrannej koalícii aj so zelenými, k ničomu však nedospeli.
Slabšie výsledky CDU/CSU tiež pravdepodobne v tomto bloku oživia vnútorný tlak na zaujatie tvrdších, konzervatívnejších postojov. Bavorský premiér a líder CSU Horst Seehofer viedol s Merkelovou spory okolo prílevu migrantov a po nedeľňajších voľbách vyhlásil, že výsledky si vyžadujú, aby konzervatívci uzavreli „otvorené krídlo napravo“. AfD je po 60 rokoch prvou stranou stojacou v politickom spektre napravo od CDU/CSU, ktorá vstúpi do nemeckého parlamentu.
Merkelová si udržala parlamentné kreslo za svoj volebný obvod
Nemecká kancelárka Angela Merkelová si v nedeľňajších parlamentných voľbách udržala priamy mandát v Spolkovom sneme (Bundestag) vo svojom volebnom obvode na severovýchode krajiny.
Merkelová dostala 44 percent hlasov v obvode na severe spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko, v ktorom ju po prvý raz zvolili za poslankyňu Bundestagu v roku 1990. Jej najbližší súper z pravicovopopulistickej Alternatívy pre Nemecko získal 21 percent.
Zmienený výsledok však poukazuje na nespokojnosť časti voličov s Merkelovou v tohtoročných voľbách. V jej obvode za ňu totiž hlasovalo o vyše 12 percent ľudí menej než v predošlých voľbách v roku 2013.
Informácie priniesli agentúry AP a DPA.
AfD získala najviac hlasov v spolkovej krajine Sasko
Nemecká pravicovopopulistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala v nedeľňajších parlamentných voľbách najviac hlasov v spolkovej krajine Sasko. Oznámili to v noci na dnes krajinskí volební predstavitelia.
AfD dostala v Sasku 27,0 percenta hlasov, čím v tejto východonemeckej spolkovej krajine tesne – o jednu desatinu percenta – prekonala Kresťanskodemokratickú úniu (CDU) kancelárky Angely Merkelovej.
Zo Saska pochádzajú predsedníčka AfD Frauke Petryová i volebný líder protiimigračne a euroskepticky zameranej strany Alexander Gauland.
Sasko je rodiskom skupiny Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (Pegida), ktorá od roku 2014 organizuje v krajinskej metropole Drážďany demonštrácie proti moslimom. V Sasku tiež v uplynulých rokoch zaznamenali početné útoky na ubytovne pre migrantov, v dôsledku čoho krajinská vláda spustila kampaň na zlepšenie imidžu Saska v zahraničí, píše agentúra AP.
Oficiálne výsledky parlamentných volieb 2017
Konzervatívci nemeckej kancelárky Angely Merkelovej ostanú napriek značným stratám najsilnejším subjektom v Spolkovom sneme (Bundestag). Kresťanskodemokratická únia (CDU) a jej sesterská strana, bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU), získali v nedeľňajších voľbách spolu 33,0 percenta hlasov, čo je o 8,5 percenta menej v porovnaní s predošlými voľbami z roku 2013.
Vyplýva to z predbežných úradných výsledkov, ako ich dnes ráno potvrdil úrad spolkového volebného komisára.
Na druhom mieste skončila Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) so ziskom 20,5 percenta. Strana Merkelovej vyzývateľa Martina Schulza prišla oproti voľbám spred štyroch rokov o 5,2 percentuálneho bodu a zaznamenala tým svoj historicky najhorší výsledok vo voľbách do Spolkového snemu.
Treťou najsilnejšou stranou sa stala pravicovopopulistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá dostala 12,6 percenta hlasov a po prvý raz tak vstúpi do Bundestagu.
Slobodná demokratická strana (FDP) sa po štvorročnej prestávke vráti do spolkového parlamentu po tom, ako získala 10,7 percenta hlasov. V Bundestagu budú mať zastúpenie ešte strana Ľavica (9,2 percenta) a Zelení (8,9 percenta).
Účasť na voľbách dosiahla 76,2 percenta, čo je viac ako pred štyrmi rokmi (71,5 percenta).
V Spolkovom sneme zasadne v novom volebnom období celkovo 709 poslancov, čo je historicky najviac. Ich počet sa po každých voľbách mení vzhľadom na volebný systém využívaný v Nemecku. Rozdelenie kresiel bude podľa úradu volebného komisára takéto: CDU/CSU bude mať 246 mandátov, SPD 153, AfD 94, FDP 80, Ľavica 69 a Zelení 67 poslancov.
.jpg)
