Rezort vnútra pripravuje reformu krízového riadenia a civilnej ochrany, reaguje na nové bezpečnostné hrozby

Cieľom pripravovaných zmien je vytvoriť modernejší, efektívnejší a lepšie koordinovaný systém pripravený reagovať na bezpečnostné výzvy 21. storočia. „Pripravené zmeny v krízovom riadení a civilnej ochrane reflektujú historické skúsenosti aj nové bezpečnostné a spoločenské hrozby, ktorých sme svedkami. Posilnia prevenciu, pripravenosť aj operatívnosť a vytvoria podmienky na to, aby boli mimoriadne udalosti riadené odborne, koordinovane a s jasnou zodpovednosťou,“ uviedol štátny tajomník ministerstva vnútra a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák.

Reforma reaguje na skúsenosti z posledných rokov, ktoré priniesli nové typy krízových situácií. Ide najmä o pandémiu ochorenia COVID-19, vojnu na Ukrajine, extrémne prejavy počasia, kybernetické hrozby či výpadky kritickej infraštruktúry.

Podľa ministerstva je cieľom zmien vytvoriť jednotnejší systém riadenia, posilniť odborné kapacity štátu a zlepšiť koordináciu pri riešení mimoriadnych udalostí. Legislatívne zmeny majú priniesť jednotnejšie riadenie odborných kapacít v oblasti civilnej ochrany, krízového riadenia a hospodárskej mobilizácie. Rezort zároveň navrhuje jasnejšie rozdelenie kompetencií medzi štátom a samosprávou a posilnenie koordinačnej úlohy okresných úradov v sídlach krajov. Súčasťou zmien bude aj vytvorenie profesionálnych intervenčných tímov, ktoré budú poskytovať odbornú podporu samosprávam pri zvládaní krízových situácií a obnove zasiahnutých území.

„Krízy dneška často presahujú hranice jedného mesta alebo okresu. Potrebujeme preto systém, ktorý dokáže reagovať rýchlo, efektívne a koordinovane. Nový model zachová dostupnosť výkonu štátnej správy v území, zároveň však odstráni kompetenčné nejasnosti, zjednotí metodické riadenie a posilní odborné zázemie pre riešenie krízových situácií,“ povedal Kaliňák. Dodal, že pre občana bude znamenať prehľadnejší systém a rýchlejšiu koordináciu pomoci, pre samosprávy jasnejšie kompetencie, odbornú podporu a lepšiu spoluprácu.

Prípravu reformy sprevádzali počas uplynulého roka odborné konzultácie s akademickou obcou, samosprávami a expertmi z praxe. Súčasťou procesu bol aj okrúhly stôl, ktorý sa vlani v septembri uskutočnil na pôde Národnej rady SR v spolupráci s Parlamentným inštitútom. Ministerstvo vnútra zároveň uzatvorilo memorandá o spolupráci s viacerými odbornými inštitúciami vrátane Asociácie kritickej infraštruktúry, Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši, Technickej univerzity v Košiciach a Žilinskej univerzity. Na príprave zmien spolupracovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Verejnosť sa môže do prípravy právneho predpisu zapojiť zasielaním podnetov a návrhov prostredníctvom sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR do 3. júla 2026.