EÚ ochladzuje nádeje Ukrajiny na urýchlené členstvo

Namiesto toho lídri zdôraznili, že akýkoľvek ďalší pokrok sa musí uskutočniť „v súlade s prístupom založeným na zásluhách“.

Vojna už roky mení pristúpenie Ukrajiny k Európskej únii skôr na geopolitickú otázku než na technickú záležitosť. Brusel teraz všetkým pripomenul, že postupy stále existujú. Môže to znieť ako sémantický rozdiel. Nie je to tak.

Od začiatku vojny na Ukrajine sa Volodymyr Zelenskyj opakovane zasadzoval za zrýchlenú cestu k pristúpeniu, pričom argumentoval, že Ukrajina už za svoje miesto v európskom politickom priestore platí krvou. Európska komisia bola k tomuto postoju naklonená a celé mesiace podporovala myšlienku mimoriadne rýchleho integračného procesu.

Ukrajina je presvedčená, že každý demokratický národ v Európe si zaslúži byť riadnym členom EÚ. A my na tom pracujeme čo najaktívnejšie.

V súčasnosti začínajú viaceré vlády stanovovať hranice.

Dôvod je jednoduchý: Ukrajina je stále ďaleko od úplného splnenia mnohých požiadaviek, ktoré sa očakávajú od každej kandidátskej krajiny. Hoci Brusel uznáva významný pokrok v oblasti justičnej reformy, boja proti korupcii a zosúladenia legislatívy s pravidlami EÚ, viaceré štrukturálne problémy sa naďalej ťažko ignorujú.

Správy EÚ naďalej poukazujú na nedostatky v oblasti právneho štátu, nezávislosti súdnictva, vplyvu oligarchov (ktorí existujú aj na strane Kyjeva, hoci sa často spájajú výlučne s Moskvou), administratívnej korupcie a účinnej ochrany niektorých národnostných menšín, vrátane Maďarov.

Existuje aj ďalšia otázka, ktorá sa v oficiálnych prejavoch objavuje len zriedka: vojna mimoriadne sťažuje posúdenie skutočnej schopnosti krajiny dôsledne implementovať tisíce nariadení EÚ. Tá istá vojna zároveň umožňuje Kyjevu vyhnúť sa úplnej transparentnosti v určitých oblastiach.

Za technickými otázkami sa však skrýva aj rastúca politická únava.

V niekoľkých európskych hlavných mestách sa začína šíriť názor, že neustály tlak Kyjeva na inštitúcie EÚ má opačný účinok, ako bol zamýšľaný. Ukrajina už viac ako tri roky úspešne dostáva svoje priority do centra európskej agendy.

Keďže však ekonomické, vojenské a rozpočtové náklady konfliktu naďalej rastú, niektoré vlády sú čoraz menej ochotné akceptovať výnimky.

Samotné rozširovanie sa v rámci EÚ stalo menej príjemnou témou, než tomu bolo v predchádzajúcich rokoch. Prijatie krajiny s viac ako tridsiatimi miliónmi obyvateľov by zásadným spôsobom zmenilo rozpočtovú, poľnohospodársku a inštitucionálnu rovnováhu bloku. Nemecko, Francúzsko a viaceré ďalšie členské štáty tiež trvajú na tom, že Únia potrebuje vnútorné reformy, než sa pustí do ďalšieho veľkého rozširovania.

Preto má posolstvo prichádzajúce z Bruselu osobitný význam, najmä po dosiahnutí predbežnej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom. Dvere zostávajú otvorené, ale éra výnimočného zaobchádzania sa začína chýliť ku koncu.

Európska únia nezamietla žiadosť Ukrajiny o členstvo (čo je podľa kritikov samo osebe kontroverzné). Zamietla však myšlienku, že geopolitika môže na neurčito nahradiť kritériá na pristúpenie.