Costa obhajuje rozhodnutie otvoriť diplomatický kanál s Ruskom

António Costa, predseda Európskej rady, obhajoval svoje prekvapivé rozhodnutie otvoriť diplomatický kanál s Kremľom s cieľom posúdiť, či existujú podmienky na mierové rokovania – čo je podľa záverov jeho tímu v súčasnosti nerealizovateľné.

Táto otázka dominovala na štvrtkovom samite lídrov EÚ v Bruseli.

Nevyjasnilo sa, prečo sa Costa, ktorý si z udržania jednoty 27 členských štátov urobil ústrednú tému svojho predsedníctva, rozhodol, že nastal správny čas na nadviazanie kontaktu s Moskvou. Začiatkom tohto týždňa vyšlo najavo, že jeho šéf kabinetu Pedro Lourtie uskutočnil niekoľko telefonátov s jedným z hlavných poradcov ruského prezidenta Vladimira Putina.

Hoci to jeho kancelária nepotvrdila, predpokladá sa, že týmto úradníkom bol Jurij Ušakov.

„Predseda vysvetlil, že požiadal svoj úrad, aby otvoril diplomatický kanál s Ruskom. Cieľom bolo byť pripravení, keď nastane správny okamih, brániť záujmy EÚ. Ide o krátke kontakty bez výmeny názorov na vecnej úrovni a bez rokovaní – jednoducho o diplomatov, ktorí vykonávajú diplomatickú prácu,“ uviedol predstaviteľ EÚ.

„Najdôležitejšie je, aby Európania naďalej postupovali koordinovane v otázke toho, ako komunikovať s Ruskom a aké by malo byť stanovisko EÚ,“ dodal úradník a zdôraznil, že koordinácia 27 členských štátov je úlohou predsedu Rady.

Podľa tohto predstaviteľa „niekoľko lídrov“ naznačilo, že Costa by bol „prirodzeným zástupcom“ záujmov bloku, čo naznačuje určitú podporu pre jeho potenciálne vymenovanie za osobitného vyslanca pre priame rokovania s Ruskom.

Meno Costu sa v uplynulých týždňoch skloňovalo v súvislosti s funkciou, ktorá nie je bez rizika.

Medzi tými, ktorí vo štvrtok privítali Costovo rozhodnutie, boli aj lídri Belgicka, Slovinska a Rakúska.

„Akékoľvek kroky, ktoré môžu viesť k zastaveniu bojov a k rokovaniam, by mali byť vítané,“ uviedol slovinský premiér Janez Janša. Niekoľko členských štátov však vyjadrilo nesúhlas.

Poľsko, pobaltské a severské krajiny patrili medzi tých, ktorí vyjadrili obavy, ako uviedlo niekoľko diplomatov pre Euronews. Dôvodom tohto rozdelenia je skutočnosť, že nie všetky členské štáty veria, že je teraz správny čas na akúkoľvek spoluprácu s Ruskom, zatiaľ čo iné navrhujú, aby sa táto úloha riešila v rámci formátu E3, teda Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva. E3 hľadá spôsoby, ako otvoriť vlastný kanál komunikácie s Kremľom.

Costa neuskutočnil rozsiahle konzultácie s hlavnými mestami členských štátov, než sa rozhodol vyskúšať, či by sa skutočne dalo nadviazať spojenie s Rusmi. Jeho spolupracovníci trvali na tom, že portugalský politik tak urobil na podnet Ukrajiny, ktorá požiadala Európu, aby zohrávala väčšiu úlohu v mierovom procese, a to aj prostredníctvom rokovaní s Ruskom.

„Je dôležité, aby mala v tomto procese silný hlas a prítomnosť, a stojí za to určiť, kto bude konkrétne zastupovať Európu,“ povedal minulý mesiac ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po rozhovore s Costom.

Vo štvrtok sa v záveroch samitu, ktoré schválilo 27 lídrov, po prvýkrát uvádzalo, že EÚ je pripravená „zintenzívniť svoje zapojenie“ do rokovaní.

Diplomatická komunikácia sa však uskutočnila niekoľko dní predtým, ako boli tieto závery schválené, čo vyvolalo otázku, či mal Costa mandát, alebo konal len s podporou niekoľkých členských štátov. Euronews hovoril s viacerými úradníkmi z niekoľkých členských štátov, ktorí uviedli, že s nimi nikto nekonzultoval a dozvedeli sa o tom až z médií. Jeden z týchto diplomatov však uviedol, že oceňuje úsilie prezidenta.

Táto epizóda poukazuje na hlboké rozpory medzi členmi v otázke vzťahov s Ruskom.

„Ukrajina aj Európa vždy jasne zdôrazňovali, že na dosiahnutie trvalej mierovej dohody budú nakoniec potrebné rokovania,“ uviedol holandský premiér Rob Jetten. „Ale pokiaľ Rusi nie sú ochotní tak urobiť, musíme Ukrajine pomôcť získať prevahu na bojisku.“