Môj profil 
Predplatné
A to je len jedno z mnohých tajomstiev svetla. Jeho existencia v dvojakej forme – raz ako vlna, inokedy zas ako častica je pre vedcov už veľmi mnoho rokov neriešiteľnou záhadou.
Ide tu o logický paradox, ktorý dosiaľ nedokázal vysvetliť aj najgeniálnejší vedec.
Svetlo totiž vidíme len vtedy, keď ho hmota absorbuje – to znamená, keď ho „zničí“. Pritom vo veľkej väčšine prípadov ho táto hmota znova zrodí. Ide o to, že hmotou absorbované fotóny svetla vyvolajú emisiu iných fotónov z hmoty. A len preto vidíme objekty.
To znamená, že pokiaľ vyžarované svetlo nedopadne na nejaký hmotný objekt, tak ostáva neviditeľné.
Prvým vedcom, ktorý robil dlhodobé výskumy a analýzy svetla bol Isaac Newton. Všetky poznatky zhrnul v monumentálnom vedeckom diele Opticks, vydanom v roku 1704.
Bol prvým fyzikom, ktorý jasne a presvedčivo postuloval svetlo vo svojej svetelnej korpuskulárnej teórii ako pohyb častíc. Tým objavil Newton jednu jeho formu a fyzika to akceptovala viac ako dve storočia, ako jediné vysvetlenie fenoménu svetla.
Roman Bednár
.jpg)
.jpg)
