Berlín 17. januára 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Michael Sohn)
Ešte nikdy doteraz nebolo v Nemeckom spolkovom sneme tak málo kresťanov. Iba každý druhý (53,9 % ) sa podľa vlastného priznania hlási k nejakej kresťanskej cirkvi, čítame v článku Noch nicht waren so wenige Christen im Bundestag, ktorý uverejnil nemecký katolícky mesačník PUR magazin v januárovom čísle roku 2018, s. 11.
Celkový počet poslancov v berlínskom parlamente je momentálne 707, z čoho je 192 katolíkov, 185 sa hlási k Nemeckej evanjelickej cirkvi, päť k nejakej inej kresťanskej denominácii (možno pravoslávnej alebo starokatolíckej). 53 sa označilo ako „bez vyznania“, traja poslanci sú moslimovia, a jeden ľavicový poslanec za ateistu. Nakoľko udanie vlastnej náboženskej príslušnosti je len dobrovoľné, 270 poslancov tento údaj o sebe neposkytlo, čo je 38 %.
V rámci CDU/CSU sa každý druhý označuje za katolíka, 36 % tvoria protestanti. Z poslancov za SDP je 29 % protestantov a 18 % katolíkov, skoro polovica však svoje vierovyznanie neudala.
Strana Zelených má 67 poslancov a len 14 z nich sa hlási k nejakému vierovyznaniu. Štyria sú katolíci a desať je protestantov.
Strana AFD, ktorá je nová v nemeckom parlamente, má 92 poslancov, z ktorých je 15 katolíkov, 13 evanjelikov, pričom viac ako polovica svoje náboženstvo neudala a 12 percent sa označilo ako „bez vyznania.“
Pápež sv. Ján Pavol II. 15. novembra 1999 nemeckým biskupom na návšteve ad limina okrem iného povedal toto:
„Vaše poslanie ako biskupov trvá aj v tejto pokročilo sekularizovanej spoločnosti, kde náboženské hodnoty už nemajú veľkú dôležitosť Mnohí žijú, akoby Boh neexistoval. Po hospodárskej sekularizácii 19. storočia nasledujú v storočí, ktoré sa chýli ku koncu, vlny duchovnej sekularizácie, ktorej koniec je zatiaľ v nedohľadne. Vo vašej krajine tento proces nabral na intenzite a rýchlosti aj v dôsledku znovuzjednotenia. Toto zistenie potvrdzujú mnohé skutočnosti Zjednotené Nemecko nie je – ako sa pôvodne myslelo – viac protestantské, ale je menej kresťanské. Zdá sa, že základná zhoda na základe kresťanských hodnôt sa rúca. Toto je dôvod, prečo si musí byť Cirkev položiť otázku o vlastnej úlohe v spoločnosti, v ktorej sú odkazy na Boha, čoraz viac vzácnejšie, lebo v mnohých oblastiach pre neho nie je miesto.”
Jeho slová sa aj v tomto prípade ukázali viac ako prorocké.
Ján Košiar