Ústavný súd rozhodol o okamžitom prepustení známeho advokáta Ribára z väzby

Bratislava 14. mája 2021 (HSP/Foto:Pixabay)

 

Advokát JUDr. Martin Ribár zadržaný minulý rok v októbri v rámci akcie Apač zameranej voči skupine takáčovcov uspel na Ústavnom súde so svojou sťažnosťou v súvislosti s nezákonnosťou väzby a porušovaním jeho ľudských práv

súd
Ilustračné foto

Senát Ústavného súdu vyriekol, že advokátovi bolo porušené základné právo na osobnú slobodu podľa Ústavy SR ako aj podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Ústavný súd v tomto prípade zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR z augusta 2020.

Najvyšší súd má teraz prepustiť advokáta Ribára bezodkladne na slobodu.

Ústavný súd v zásade konštatoval, že väzba Ribára nebola dostatočne zdôvodnená a že s pribúdajúcim časom stráveným vo väzbe začínajú prevažovať osobné práva obvineného nad záujmom štátu.

Dá sa predpokladať, že teraz budú nasledovať ďalšie sťažnosti obvinených, ktorí sú vo väzbe dlhší čas a že aj Najvyšší súd a ostatné súdy rozhodujúce o väzbe v budúcnosti pozmenia svoju prax rozhodovania tak, aby ich rozhodnutia boli v súlade s týmto rozhodnutím ústavného súdu.

Toto rozhodnutie Ústavného súdu bude nápomocné najmä v tých prípadoch, kde sa väzba zneužíva ako forma nátlaku na obvineného.

 

 

Ústavná sťažnosť

V súvislosti s väzbou Martina Ribára vznikla koncom minulého roka Iniciatíva advokátov za právny štát, ktorá vyzývala generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby prešetril zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní v tejto kauze.

Advokáti uviedli, že sú presvedčení, že Ribár do väzby nepatrí, pretože nebol v rámci trestného konania predložený jediný vecný dôkaz o tom, že by konal nad rozsah výkonu advokácie.

Iniciatíva podala v tejto súvislosti spolu so Slovenskou advokátskou komorou ústavnú sťažnosť. Napísali v nej o podozreniach z potláčania základného práva na súdnu ochranu a riadneho výkonu advokácie.

 

Na portály Právne listy vyšla k tomuto rozhodnutiu Ústavného súdu podrobná analýza od JUDr. Petra Šamka sudcu Krajského súdu v Bratislave:

Práv­ne ve­ty:

  1. (ku ko­lúz­nej väz­be)

Ústav­ný súd kon­šta­tu­je, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, res­pek­tí­ve sú­dy mu­sia byť schop­né uviesť me­ná kon­krét­nych osôb, pro­ti kto­rým by moh­lo sme­ro­vať ko­lúz­ne ko­na­nie sťa­žo­va­te­ľa (ob­vi­ne­né­ho, ob­ža­lo­va­né­ho). Iba tak je mož­né dos­pieť k zá­ve­ru o exis­ten­cii dô­vo­du ďal­šie­ho tr­va­nia väz­by pod­ľa § 71 ods. 1  písm. b) Tr. por. Ústav­ný súd uvá­dza, že ak vo vä­zob­ných roz­hod­nu­tiach sú­dov nie sú uve­de­né me­ná osôb, kto­ré eš­te ne­bo­li vy­po­ču­té, nie je v nich uve­de­ný žiad­ny kon­krét­ny dô­vod ko­lúz­nej väz­by a dô­vo­dy ko­lúz­nej väz­by tak neexis­tu­jú. 

Ak by ús­tav­ný súd pri­pus­til vý­klad, že na ko­lúz­nu väz­bu pos­ta­ču­je sa­mot­ný fakt, že ko­lúz­ne sprá­va­nie je ob­siah­nu­té v skut­ku, kto­rý je tres­tným či­nom, pre kto­ré je pro­ti ob­vi­ne­né­mu ve­de­né tres­tné stí­ha­nie, po­tom by bol da­ný ko­lúz­ny dô­vod väz­by pri ta­kých­to dru­hoch tres­tných či­nov vždy a to bez oh­ľa­du na štá­dium tres­tné­ho ko­na­nia a bez oh­ľa­du na to, že neexis­tu­jú žiad­ny sved­ko­via (nap­rík­lad pre­to, že už bo­li vy­po­ču­tí), vo­či kto­rým by sa mo­hol sťa­žo­va­teľ do­pus­tiť ko­lúz­ne­ho sprá­va­nia. Ta­ký­to vý­klad je neak­cep­to­va­teľ­ný.

  1. (k pre­ven­tív­nej väz­be)

Dô­vo­dy spo­čí­va­jú­ce v ďal­šom do­ka­zo­va­ní, kto­ré ma­jú potvr­diť dô­vod­nosť tres­tné­ho stí­ha­nia, nie sú sa­my oso­be dô­vo­dom na tr­va­nie pre­ven­tív­nej väz­by v zmys­le § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Ku dô­vod­nos­ti po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu mu­sia pris­tú­piť sku­toč­nos­ti ďal­šie, z kto­rých je mož­né vy­vo­diť prav­de­po­do­nosť, že ob­vi­ne­ný bu­de pok­ra­čo­vať v tres­tnej čin­nos­ti. Z uz­ne­se­ní sú­dov ús­tav­ný súd zis­til iba sku­toč­nosť, že dô­vo­dom pre­ven­tív­nej väz­by je len sa­mot­né po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tných či­nov, pre kto­ré bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie, čo je nep­ri­ja­teľ­né, na­koľ­ko by to zna­me­na­lo to, že z fa­kul­ta­tív­nos­ti väz­by by sa sta­la väz­ba ob­li­ga­tór­na. Druh, cha­rak­ter, roz­sah, či zá­važ­nosť tres­tnej čin­nos­ti ne­mô­žu byť dô­vo­dom pre­ven­tív­nej väz­by v zmys­le § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., po­kiaľ nie je napl­ne­ná dis­po­zí­cia tej­to práv­nej nor­my.

III. (k dô­vod­nos­ti ob­vi­ne­nia a nad­kva­li­fi­ko­va­niu skut­ku zo stra­ny po­lí­cie)

Ústav­ný súd v sú­vis­los­ti s ná­zo­rom naj­vyš­šie­ho sú­du o tom, že vo vzťa­hu ku kva­li­fi­ká­cii skut­ku bu­de ťa­žis­ko do­ka­zo­va­nia pred sú­dom (zrej­me tu už naj­vyš­ší súd pre­ju­di­ku­je po­da­nie ob­ža­lo­by), kon­šta­tu­je, že ide o ná­zor z ús­tav­nop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka neak­cep­to­va­teľ­ný. Ústav­ný súd zdô­raz­ňu­je, že súd, kto­rý roz­ho­du­je o väz­be, je po­vin­ný skú­mať ako jed­nu z tzv. ma­te­riál­nych pod­mie­nok dô­vo­dov väz­by aj to, či zis­te­né sku­toč­nos­ti, te­da aj do­po­siaľ vy­ko­na­né dô­ka­zy, nas­ved­ču­jú to­mu, že sa stal sku­tok, pre kto­rý bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie. Súd pre­to nes­mie vy­chá­dzať iba for­mál­ne z uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, ale mu­sí skú­mať a hod­no­tiť dô­ka­zy, kto­ré k vzne­se­niu ob­vi­ne­nia vied­li. Ak do­ka­zo­va­nie ne­potvr­dzu­je, že sa stal sku­tok uve­de­ný v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, nie je napl­ne­ná vä­zob­ná pod­mien­ka. Pod­stat­ná je práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku, kto­rý sa ob­vi­ne­né­mu kla­die za vi­nu. Ta­ké­to skú­ma­nie je pod­stat­né prá­ve z dô­vo­dov, aby sa za­brá­ni­lo tzv. úče­lo­vé­mu nad­kva­li­fi­ko­va­niu skut­ku zo stra­ny po­lí­cie, čo má za nás­le­dok nap­rík­lad dlh­šie tr­va­nie väz­by ale­bo prís­nej­šie pod­mien­ky pre pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du.

Ústav­ný súd kon­šta­tu­je, že pos­tu­py po­lí­cie, keď dôj­de k úče­lo­vé­mu nad­kva­li­fi­ko­va­niu tres­tné­ho či­nu, by ne­ma­li byť zo stra­ny sú­dov to­le­ro­va­né. Nie je roz­ho­du­jú­ce, čo for­mál­ne vy­plý­va z uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, ale to, čo reál­ne vy­plý­va z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia. Úlo­hou sú­dov pri roz­ho­do­va­ní je o väz­be je do­hlia­dať na dodr­žia­va­nie zá­kon­nos­ti v pos­tu­pe or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a v prí­pa­de, ak k po­ru­še­niu zá­ko­na dôj­de, z ta­ké­ho­to pos­tu­pu vy­vo­diť dôs­led­ky, kto­rý­mi mô­že byť aj pre­pus­te­nie ob­vi­ne­né­ho z väz­by.

 

SLO­VENSKÁ RE­PUB­LI­KA

NÁLEZ

Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky
V me­ne Slo­ven­skej re­pub­li­ky

 

III. ÚS 33/2021-80

Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu Ro­ber­ta Šor­la a sud­cov Pet­ra Stra­ku (sud­ca spra­vo­daj­ca) a Mar­ti­na Ver­nar­ské­ho v ko­na­ní pod­ľa čl. 127 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky o ús­tav­nej sťaž­nos­ti sťa­žo­va­te­ľa … za­stú­pe­né­ho ad­vo­ká­tom Mgr. Pav­lom An­to­šom, Ná­mes­tie sv. Egí­dia 40/93, Pop­rad, pro­ti uz­ne­se­niu Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du č. k. 1 Tp 10/2019 z 15. jú­la 2020 a uz­ne­se­niu Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. k. 3 Tost34/2020 z 12. augus­ta 2020 tak­to

roz­ho­dol:

  1. Uz­ne­se­ním Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. k. 3 Tost34/2020 z 12. augus­ta 2020 bo­lo po­ru­še­né zá­klad­né prá­vo sťa­žo­va­te­ľa na osob­nú slo­bo­du pod­ľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a prá­vo na slo­bo­du a bez­peč­nosť pod­ľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.
  2. Uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. k. 3 Tost34/2020 z 12. augus­ta 2020 s a

zru­šu­je.

  1. Naj­vyš­šie­mu sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri­ka­zu­je, aby sťa­žo­va­te­ľa pre­pus­til bez­od­klad­ne z väz­by na slo­bo­du.
  2. Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky je po­vin­ný nah­ra­diť sťa­žo­va­te­ľo­vi tro­vy ko­na­nia 687,70 eur a za­pla­tiť ich je­ho práv­ne­mu zá­stup­co­vi do dvoch me­sia­cov od prá­vop­lat­nos­ti toh­to ná­le­zu.
  3. Ústav­nej sťaž­nos­ti vo zvyš­nej čas­ti ne­vy­ho­vu­je.

Od­ôvod­ne­nie:

I.

  1. Ústav­ný súd uz­ne­se­ním sp. zn. III. ÚS 33/2021 pri­jal na ďal­šie ko­na­nie v ce­lom roz­sa­hu ús­tav­nú sťaž­nosť sťa­žo­va­te­ľa po­da­nú 20. ok­tób­ra 2020, kto­rou navr­hu­je vy­slo­viť po­ru­še­nie svo­jich zá­klad­ných práv pod­ľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „ús­ta­va“) a práv pod­ľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd (ďa­lej len „do­ho­vor“) na­pad­nu­tý­mi uz­ne­se­nia­mi Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du (ďa­lej len „špe­cia­li­zo­va­ný súd“) a Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „naj­vyš­ší súd“). Ok­rem to­ho sťa­žo­va­teľ navr­hol zru­šiť obid­ve uz­ne­se­nia, pri­ká­zať Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­re Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ko­na­jú­cej Úra­dom špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry, aby sťa­žo­va­te­ľa pre­pus­ti­la bez­od­klad­ne z väz­by na slo­bo­du, priz­nať prá­vo na fi­nan­čné za­dos­ťu­či­ne­nie vo vý­ške 10 000 eur a nah­ra­diť tro­vy ko­na­nia.
  2. Uz­ne­se­ním Mi­nis­ter­stva vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry Bra­tis­la­va ČVS: PPZ-105/NKA-BA2-2019 z 28. ok­tób­ra 2019 bo­lo vo­či sťa­žo­va­te­ľo­vi za­ča­té tres­tné stí­ha­nie a sú­čas­ne vzne­se­né ob­vi­ne­nie za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na, za zlo­čin kri­vej vý­po­ve­de pod­ľa § 346 ods. 1 a 3 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 140 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na a za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia pod­ľa § 189 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 140 písm. a) a na § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na na tom zá­kla­de, že (bod 1 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia) sťa­žo­va­teľ bol mi­ni­mál­ne od ro­ku 2006 oso­bou čin­nou pre spo­lo­čen­stvo, pri­čom tá­to je­ho čin­nosť v pros­pech sku­pi­ny bo­la mas­ko­va­ná pos­ky­to­va­ním práv­nych slu­žieb z je­ho stra­ny čle­nom sku­pi­ny, pro­ti kto­rým bo­lo ve­de­né tres­tné ko­na­nie v ov­plyv­ňo­va­ní čle­nov sku­pi­ny a us­mer­ňo­va­nia ich pos­to­ja po­čas tres­tné­ho ko­na­nia tým spô­so­bom, aby ne­doš­lo k oh­ro­ze­niu osôb pa­tria­cich do ria­dia­co-roz­ho­do­va­cej a ria­dia­co-vý­kon­nej zlož­ky spo­lo­čen­stva, ako aj sa­mot­né­ho spo­lo­čen­stva, pri­čom za tú­to čin­nosť bol od­me­ňo­va­ný z fi­nan­čných pros­tried­kov ply­nú­cich zo spo­lo­čen­stva a jed­not­li­ví čle­no­via za pos­ky­to­va­né práv­ne služ­by z je­ho stra­ny žiad­nu su­mu neuh­rá­dza­li, ďa­lej (bod 4) iní ob­vi­ne­ní spo­loč­ne s

na­vied­li na osob­nom stret­nu­tí, kto­ré sa us­ku­toč­ni­lo v pres­ne ne­zis­te­ný deň v Bra­tis­la­ve, pred dá­tu­mom 18. no­vem­bra 2009,                                                                        , aby v tres­tnom ko­na­ní po zá­kon­nom pou­če­ní sved­ka

v zmys­le prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku za­ml­čal okol­nos­ti, kto­ré sú je­ho oso­be o skut­ku zná­me a vy­po­ve­dal ve­do­me nep­rav­du pred vy­šet­ro­va­te­ľom Po­li­caj­né­ho zbo­ru a za­ml­čal ve­ci o iných oso­bách, ďa­lej (bod 6) úmy­sel­ne pod­po­ro­val ob­vi­ne­ných a je­ho úlo­hou bo­lo za­bez­pe­čiť u poš­ko­de­né­ho           «ml­čan­li­vosť vo­či os­tat­ným čle­nom sku­pi­ny,

spros­tred­ko­vať aj stret­nu­tie s                                          čle­nom zlo­či­nec­kej sku­pi­ny

(ďa­lej len „uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia“).

  1. Uz­ne­se­ním sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du č. k. 1Tp/10/2019 z 30. ok­tób­ra 2019 bol sťa­žo­va­teľ vza­tý do väz­by (ďa­lej len „uz­ne­se­nie o vza­tí do väz­by“) z dô­vo­dov pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Tres­tné­ho po­riad­ku. Pod­ľa § 80 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku nep­ri­jal pí­som­ný sľub sťa­žo­va­te­ľa a pod­ľa § 80 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku väz­bu sťa­žo­va­te­ľa doh­ľa­dom pro­bač­né­ho a me­diač­né­ho úrad­ní­ka ne­nah­ra­dil.
  2. Dô­vod ko­lúz­nej väz­by vi­del sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie hlav­ne v tom, že sa­mot­ná tres­tná

čin­nosť, kto­rá je sťa­žo­va­te­ľo­vi a os­tat­ným ob­vi­ne­ným kla­de­ná za vi­nu, má ko­lúz­ny cha­rak­ter a vznik­la pot­re­ba opä­tov­né­ho vy­po­ču­tia sved­kov po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (bez špe­ci­fi­ká­cie mien kon­krét­nych sved­kov), pri­čom kon­krét­ne zdô­raz­nil pot­re­bu vý­slu­chu                                                                                                                        .

  1. Pou­ká­zal na prak­ti­ky zlo­či­nec­kej sku­pi­ny, z kto­rých má hro­ziť reál­na oba­va pô­so­be­nia naj­mä na spolu­pra­cu­jú­cich sved­kov ale­bo spolu­pra­cu­jú­cich ob­vi­ne­ných a iných sved­kov, kto­rí by moh­li ob­vi­ne­ných z tres­tnej čin­nos­ti us­ved­čo­vať (opäť bez od­ka­zu na me­ná kon­krét­nych sved­kov). K dô­vo­dom pre­ven­tív­nej väz­by uvie­dol, že prá­ve v spô­so­be vy­ko­na­nia skut­kov, pre kto­ré bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie, ide o ku­mu­lá­ciu vä­zob­ných dô­vo­dov pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Tres­tné­ho po­riad­ku, pri­čom pou­ká­zal na skut­ky v bo­doch 4 a 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. V ďal­šom od­ká­zal na návrh pro­ku­rá­to­ra špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du na vza­tie do väz­by, z kto­ré­ho vo vzťa­hu ku sťa­žo­va­te­ľo­vi vy­plý­va to, že v bo­de 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je mu kla­de­né za vi­nu, že sa mal do­pus­tiť obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu vy­die­ra­nia pod­ľa § 189 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 140 písm. a) a na § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na.
  2. Sťa­žo­va­teľ sa žia­dos­ťou zo 17. jú­na 2020 do­má­hal pre­pus­te­nia z väz­by na slo­bo­du, kto­rú up­res­nil pri svo­jom vý­slu­chu pri roz­ho­do­va­ní o je­ho žia­dos­ti o pre­pus­te­nie z väz­by, pri­čom v pod­stat­nom žia­dal, aby súd pres­kú­ma­teľ­ným spô­so­bom uvie­dol, kto­ré kon­krét­ne ko­na­nie ob­vi­ne­né­ho sťa­žo­va­te­ľa po­pi­so­va­né tý­mi­to oso­ba­mi, prí­pad­ne aj iný­mi oso­ba­mi vy­po­ču­tý­mi v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia, napĺňa skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu vy­die­ra­nia pod­ľa § 189 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na a tres­tné­ho či­nu kri­vej vý­po­ve­de pod­ľa § 346 ods. 1 a 3 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na. Zá­ro­veň žia­dal, aby súd uvie­dol, kto­rú kon­krét­nu po­vin­nosť ob­haj­cu po­ru­šil, či je mož­né kva­li­fi­ko­vať od­po­rú­ča­nie ob­haj­cu po­pie­rať spá­chanie skut­ku ako trest­ný čin kri­vej vý­po­ve­de, na­vá­dzanie na kri­vú vý­po­veď, ma­re­nie spra­vod­li­vos­ti ale­bo iný trest­ný čin, a to aj v prí­pa­de, ak je klient vin­ný a ob­haj­ca má o tom ve­do­mosť, kto­ré kon­krét­ne oso­by ok­rem svoj­ho klien­ta mal v ko­na­ní sp. zn. 3T/73/2020 Ok­res­ný súd Du­naj­ská Stre­da chrá­niť a akým spô­so­bom, kto­ré kon­krét­ne oso­by ok­rem svoj­ho klien­ta mal v ko­na­ní sp. zn. 2T/316/2009 Ok­res­ný súd Po­važ­ská Bys­tri­ca chrá­niť a akým spô­so­bom, kto­ré kon­krét­ne oso­by ok­rem svoj­ho klien­ta mal v ko­na­ní ČVS: PPZ-721/NKA-FP-ZA-2013 Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry, expo­zi­tú­ry Zá­pad chrá­niť a akým spô­so­bom, ďa­lej, aby súd uvie­dol pres­ved­či­vé dô­vo­dy, pre kto­ré je oba­va z ko­lúz­ne­ho a pok­ra­čo­va­cie­ho sprá­va­nia u ne­ho pod­stat­ne vy­ššia ako u os­tat­ných ne­vä­zob­ne stí­ha­ných osôb, ho­ci sú ob­vi­ne­ní z rov­na­ko zá­važ­ných tres­tných či­nov. Tiež žia­dal, aby súd uvie­dol pres­ved­či­vé dô­vo­dy, kto­ré z hľa­dis­ka hmot­nop­ráv­nej kva­li­fi­ká­cie ko­na­nia ob­vi­ne­né­ho od­li­šu­jú je­ho ko­na­nie od ko­na­nia os­tat­ných ad­vo­ká­tov za­stu­pu­jú­cich údaj­ných čle­nov sku­pi­ny v rov­na­kom ob­do­bí v rov­na­kých tres­tných ve­ciach, uvie­dol, či do­te­raj­šie vy­ko­na­nie viac ako stov­ky vý­slu­chov sved­kov a ob­vi­ne­ných a viac ako 8 me­sia­cov tr­va­jú­ce vy­šet­ro­va­nie ma­lo ale­bo ne­ma­lo vplyv na os­la­be­nie dô­vo­dov ko­lúz­nej väz­by a v čom vi­dí súd reál­nu oba­vu z ov­plyv­ňo­va­nia, kto­rých kon­krét­nych osôb, uvie­dol kon­krét­ne okol­nos­ti ve­dú­ce súd k oba­ve z pok­ra­čo­va­nia v tres­tnej čin­nos­ti, kon­krét­ne akej tres­tnej čin­nos­ti.
  3. Sud­ca špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du uz­ne­se­ním č. k. 1Tp/10/2019 z 15. jú­la 2020 (ďa­lej len „uz­ne­se­nie špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du“) žia­dosť sťa­žo­va­te­ľa za­mie­tol, ne­nah­ra­dil väz­bu sťa­žo­va­te­ľa doh­ľa­dom pro­bač­né­ho a me­diač­né­ho úrad­ní­ka, nep­ri­jal pí­som­ný sľub sťa­žo­va­te­ľa ako náh­ra­du za väz­bu a nep­ri­jal návrh sťa­žo­va­te­ľa na nah­ra­de­nie väz­by zlo­že­ním pe­ňaž­nej zá­ru­ky.
  4. Z uz­ne­se­nia špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du vy­plý­va, že stav ve­ci sa pre­bie­ha­jú­cim do­ka­zo­va­ním

nez­me­nil v pros­pech sťa­žo­va­te­ľa, pri­čom zdô­raz­nil, že to sa vzťa­hu­je naj­mä na ko­na­nie uve­de­né v bo­de 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Ci­to­val z vý­po­ve­dí sved­kov, resp. spolu­ob­vi­ne­ných, a skon­šta­to­val, že u sťa­žo­va­te­ľa ne­po­mi­nu­li ani dô­vo­dy väz­by pod­ľa § 71 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku a vý­po­ve­de sú ukáž­ko­vým prík­la­dom sku­toč­nos­tí, na kto­rých je reál­ne za­lo­že­ná dô­vod­nosť väz­by ob­vi­ne­né­ho z dô­vo­dov uve­de­ných v § 71 písm. b) a c) Tres­tné­ho po­riad­ku. Vý­po­ve­de pod­ľa špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du potvr­dzu­jú nie­len pre­po­je­nie ob­vi­ne­né­ho                                                    na

naj­vyš­šie zlož­ky zlo­či­nec­kej sku­pi­ny                                ale potvr­dzu­jú aj to, že vô­ľu tých­to zlo­žiek

pre­ná­šal ob­vi­ne­ný                            na naj­niž­šie pos­ta­ve­ných čle­nov sku­pi­ny, aby tí­to v žiad­nom

prí­pa­de neš­li vy­po­ve­dať, čo sa nie­koľ­kok­rát ob­vi­ne­né­mu                                             aj po­da­ri­lo, te­da

pres­ved­čiť a za­sta­viť kon­krét­nych čle­nov sku­pi­ny v tom, aby na po­lí­ciu nao­zaj vy­po­ve­dať iš­li. To­to sa v žiad­nom prí­pa­de ne­dá hod­no­tiť ako vy­ko­ná­va­nie ad­vo­kát­skej čin­nos­ti, ale ako ochra­na vy­ššie pos­ta­ve­ných čle­nov zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pred prí­pad­ným hro­zia­cim tres­tným pos­ti­hom. Je pre­to stá­le reál­na dô­vod­ná oba­va, že me­no­va­ní ob­vi­ne­ní v prí­pa­de ich pre­pus­te­nia z väz­by na slo­bo­du by moh­li pok­ra­čo­vať v pá­cha­ní tej tres­tnej čin­nos­ti, za kto­rú im bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie. Dô­vod­nosť obáv v prí­pa­de ob­vi­ne­né­ho             pod­ľa ŠTS nie je zá­sad­ným spô­so­bom os­la­be­ná ani ar­gu­men­tom, že stí­ha­né skut­ky bo­li do­ko­na­né a nie­to v čom pok­ra­čo­vať, a ani ak by pre­ru­šil vý­kon ad­vo­kát­skej čin­nos­ti.

  1. K mož­nos­ti nah­ra­de­nia väz­by pro­ces­ný­mi in­šti­tút­mi pod­ľa § 80 až § 82 Tres­tné­ho po­riad­ku súd skon­šta­to­val, že ne­bo­li zis­te­né vý­ni­moč­né okol­nos­ti prí­pa­du, kto­ré by bo­lo mož­né hod­no­tiť v pros­pech ob­vi­ne­ných, čo by moh­lo viesť k nah­ra­de­niu ich väz­by doh­ľa­dom pro­bač­né­ho a me­diač­né­ho úrad­ní­ka. Pou­ká­zal na to, že pod­ľa § 80 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku iba exis­ten­cia vý­ni­moč­ných okol­nos­tí prí­pa­du umož­ňu­je v prí­pa­de stí­ha­nia za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin nah­ra­de­nie väz­by pí­som­ným sľu­bom ale­bo doh­ľa­dom pro­bač­né­ho a me­diač­né­ho úrad­ní­ka nad ob­vi­ne­ný­mi.
  2. Pro­ti uz­ne­se­niu špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du po­dal sťa­žo­va­teľ sťaž­nosť, kto­rú od­ôvod­nil nes­práv­nos­ťou zá­ve­rov oh­ľa­dom hod­no­te­nia dô­ka­zov, po­chy­be­ním pri zá­me­ne vý­slu­chov, ab­sen­ciou kon­krét­nych dô­vo­dov ko­lúz­nej a pre­ven­tív­nej väz­by, po­ru­še­ním zá­klad­ných zá­sad tres­tné­ho ko­na­nia a práv ob­vi­ne­né­ho, tiež nes­práv­ny­mi úva­ha­mi o kon­šta­to­va­nej neexis­ten­cii vý­ni­moč­ných okol­nos­tí prí­pa­du pre nah­ra­de­nie väz­by. Sťa­žo­va­teľ na­mie­tal aj práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­ku v bo­de 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia.
  3. Naj­vyš­ší súd sťaž­nosť sťa­žo­va­te­ľa na­pad­nu­tým uz­ne­se­ním za­mie­tol. Uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du je po­mer­ne roz­siah­le, ob­sa­hu­je de­siat­ky strán, pri­čom pre­važ­ná časť od­ôvod­ne­nia tvo­rí ob­sah uz­ne­se­nia špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du, ob­sah sťaž­nos­ti po­da­nej sťa­žo­va­te­ľom a práv­ne vý­cho­dis­ká vo vzťa­hu k pre­ven­tív­nej a ko­lúz­nej väz­be. Z čas­ti uz­ne­se­nia tý­ka­jú­cej sa sa­mot­ných dô­vo­dov väz­by vy­plý­va, že naj­vyš­ší súd za re­le­van­tné dô­vo­dy väz­by po­va­žo­val rov­na­ké sku­toč­nos­ti, kto­ré bo­li dô­vo­dom na vza­tie sťa­žo­va­te­ľa do väz­by.
  4. Sťa­žo­va­teľ v po­da­nej ús­tav­nej sťaž­nos­ti struč­ne opí­sal ob­sah svo­jich ná­mie­tok vo­či tr­va­niu väz­by, kto­ré vznie­sol v žia­dos­ti o pre­pus­te­nie z väz­by, po­čas vý­slu­chu pred špe­cia­li­zo­va­ným sú­dom 15. jú­la 2020 a v sťaž­nos­ti pro­ti na­pad­nu­té­mu roz­hod­nu­tiu špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du. Ar­gu­men­tá­cia sťa­žo­va­te­ľa je v pod­stat­nom roz­de­le­ná do preu­ká­za­nia dvoch pro­ces­ných okol­nos­tí: a) re­le­van­tnosť vzne­se­ných vä­zob­ných ná­mie­tok v ko­na­ní pred or­gán­mi ve­rej­nej mo­ci, b) ab­sen­cia od­ôvod­ne­nia na­pad­nu­tých uz­ne­se­ní. Väč­šia časť ná­mie­tok sťa­žo­va­te­ľa sme­ro­va­la pro­ti ma­te­riál­nym dô­vo­dom väz­by a men­šia časť pro­ti dô­vo­dom pro­ces­ným.
  5. Ná­miet­ka­mi sme­ru­jú­ci­mi pro­ti ma­te­riál­nym dô­vo­dom väz­by sťa­žo­va­teľ pou­ka­zo­val na: „ob­jek­tív­ny skut­ko­vý stav tres­tných ko­na­ní, po­čas kto­rých sa mal do­pus­tiť tres­tnej čin­nos­ti, kto­rý je pod­ľa ne­ho cel­kom zjav­ne v roz­po­re s ob­vi­ne­ním, cel­kom zjav­né ne­bo­la napl­ne­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu člen­stva v zlo­či­nec­kej sku­pi­ne, vy­die­ra­nia a kri­vej vý­po­ve­de, cel­kom zjav­ne je pod­ľa sťa­žo­va­te­ľa aj nes­práv­ne práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný sku­tok uve­de­ný v ob­vi­ne­ní pod bo­dom 6 (vy­die­ra­nie). Za re­le­van­tné ozna­čil pos­ta­ve­nie ob­haj­cu v tres­tnom ko­na­ní a iné. “
  6. Pri pro­ces­ných dô­vo­doch väz­by sťa­žo­va­teľ kon­kre­ti­zo­val ná­miet­ky, kto­rý­mi pou­ka­zo­val na: „po­ru­še­nie prá­va na riad­ne od­ôvod­ne­nie súd­ne­ho roz­hod­nu­tia, na po­ru­še­nie zá­sa­dy dvo­jin­štan­čnos­ti ko­na­nia, neu­ve­de­nie dô­vo­dov, pre kto­ré je oba­va z ko­lúz­ne­ho a pok­ra­čo­va­cie­ho sprá­va­nia u sťa­žo­va­te­ľa pod­stat­ne vy­ššia ako u os­tat­ných ne­vä­zob­ne stí­ha­ných osôb, nep­res­kú­ma­nie os­la­be­nia dô­vo­dov ko­lúz­nej väz­by v dôs­led­ku pos­tu­pu vy­šet­ro­va­nia a iné. “
  7. Pod­ľa sťa­žo­va­te­ľa je­ho ob­vi­ne­nie a vä­zob­né dô­vo­dy sú všeo­bec­né, ne­kon­krét­ne, neur­či­té, za­lo­že­né na vý­po­ve­diach spolu­pra­cu­jú­cich osôb, na­vy­še vý­po­ve­diach, kto­ré ani v naj­hor­šom prí­pa­de nep­reu­ka­zu­jú dô­vod­nosť práv­nej kva­li­fi­ká­cie mi­ni­mál­ne tres­tné­ho či­nu vy­die­ra­nia a člen­stva v zlo­či­nec­kej sku­pi­ne. Z to­ho dô­vo­du sťa­žo­va­teľ žia­dal pred­lo­že­nie kon­krét­nych tres­tných spi­sov a na­mie­tal jed­not­li­vé ob­vi­ne­nia, a to pre­dov­šet­kým tie naj­zá­važ­nej­šie, že mal pos­tu­po­vať v roz­po­re so zá­uj­ma­mi klien­tov, že mal chrá­niť iných čle­nov sku­pi­ny na úkor svo­jich klien­tov a že mal ov­plyv­ňo­vať vý­sle­dok tres­tných ko­na­ní.
  8. Sťa­žo­va­teľ ďa­lej v ús­tav­nej sťaž­nos­ti uvá­dza, že už v ča­se vzne­se­nia ob­vi­ne­nia (a ani po 9 me­sia­coch vy­šet­ro­va­nia) ne­bol vy­ko­na­ný je­di­ný dô­kaz, kto­rý by ho us­ved­čo­val z napl­ne­nia skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu vy­die­ra­nia, a to pou­ži­tia ná­si­lia, hroz­by ná­si­lia ale­bo inej ťaž­kej uj­my. Sťa­žo­va­teľ tiež ar­gu­men­tu­je, že prá­ve ob­vi­ne­nie z tres­tné­ho či­nu vy­die­ra­nia (v prí­pa­de sťa­žo­va­te­ľa kva­li­fi­ko­va­ný ako obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin, pozn.) ma­lo za nás­le­dok zá­sad­né sťa­že­nie je­ho pre­pus­te­nia z väz­by. Uvie­dol, že ma­te­riál­ny dô­vod väz­by chý­ba nie­len vte­dy, ak sa ja­ví, že ob­vi­ne­ný sa skut­ku ne­do­pus­til, ale aj vte­dy, ak sa ja­ví, že ta­ký­to sku­tok nie je správ­ne kva­li­fi­ko­va­ný. Práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku je pod­stat­nou pod­mien­kou nie­len zá­kon­nos­ti ob­vi­ne­nia, ale aj zá­kon­nos­ti väz­by. Oso­bit­ne to pla­tí za si­tuácie, ak cel­kom zjav­ná nes­práv­nosť má za nás­le­dok tzv. nad­kva­li­fi­ko­va­nie skut­ku, a tým pod­stat­né sťa­že­nie mož­nos­ti pre­pus­te­nia ob­vi­ne­né­ho z väz­by.
  9. Sťa­žo­va­teľ pou­ká­zal aj na re­le­van­tnosť vzne­se­nia tzv. pro­fes­ných ná­mie­tok vo­či ob­vi­ne­niu. Tie­to ma­li spo­čí­vať v ochra­ne slo­bod­né­ho vý­ko­nu ad­vo­ká­cie, keď tvr­dil, že ako ob­haj­ca ne­má žiad­ne prá­vo nú­tiť svo­jich klien­tov, nie­len aby sa priz­na­li k tres­tnej čin­nos­ti or­gá­nom ve­rej­nej mo­ci, ale ani k to­mu, aby sa priz­na­li svoj­mu ob­haj­co­vi. Sťa­žo­va­teľ sa tiež brá­nil vo­či ob­vi­ne­niu z člen­stva v zlo­či­nec­kej sku­pi­ne tvr­de­ním, že v prí­pa­de spá­chania tres­tné­ho či­nu via­ce­rý­mi oso­ba­mi ako or­ga­ni­zo­va­nej štruk­tú­ry je vždy nep­riz­na­nie jed­né­ho čle­na na pros­pech os­tat­ným čle­nom. Ak však ad­vo­kát po do­ho­de s klien­tom pou­ži­je ta­kú­to ob­ran­nú stra­té­giu ale­bo ju aj klien­to­vi pria­mo od­po­ru­čí, je pro­ti všet­kej lo­gi­ke, aby sa tým stal sám čle­nom ta­kej­to sku­pi­ny.
  10. V po­da­nej ús­tav­nej sťaž­nos­ti sťa­žo­va­teľ tiež pou­ka­zu­je na to, že špe­cia­li­zo­va­ný súd v na­pad­nu­tom roz­hod­nu­tí ne­dal od­po­veď na žiad­nu ním vzne­se­nú vä­zob­nú ná­miet­ku a „dos­lov­ný pre­pis vý­po­ve­dí sved­kov“ ne­po­va­žu­je sťa­žo­va­teľ za riad­ne od­ôvod­ne­nie na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia.

Sťa­žo­va­teľ špe­cia­li­zo­va­né­mu sú­du vy­čí­ta, že ani len náz­na­kom neuvie­dol, z kto­ré­ho kon­krét­ne­ho vy­ko­na­né­ho dô­ka­zu vy­plý­va to naj­hlav­nej­šie – a to, že sa sťa­žo­va­teľ vo­či poš­ko­de­né­mu mal do­pus­tiť ná­si­lia, hroz­by ná­si­lím ale­bo inej ťaž­kej uj­my, čo je zá­klad­ný kva­li­fi­kač­ný znak tres­tné­ho či­nu vy­die­ra­nia. Rov­na­ko tak sa pod­ľa ne­ho súd ne­vy­jad­ril k správ­nos­ti/nes­práv­nos­ti práv­nej kva­li­fi­ká­cie os­tat­ných dvoch tres­tných či­nov. Súd mal úpl­ne ig­no­ro­vať ob­ra­nu sťa­žo­va­te­ľa pou­ka­zu­jú­cu na kon­krét­ny spi­so­vý ma­te­riál, pro­ces­né pos­ta­ve­nie sťa­žo­va­te­ľo­vých klien­tov, ich zá­uj­my a ob­ha­jo­bu ich zá­uj­mov sťa­žo­va­te­ľom kon­krét­ny­mi pro­ces­ný­mi úkon­mi. Súd mal tiež rov­na­ko ig­no­ro­vať z väč­šej čas­ti všet­ky pro­ces­né ná­miet­ky vo vzťa­hu k ďal­šie­mu tr­va­niu väz­by, oso­bit­ne os­la­be­niu vä­zob­ných dô­vo­dov v dôs­led­ku ply­nu­tia ča­su.

  1. Po­chy­be­nia sťa­žo­va­teľ na­chá­dza aj v na­pad­nu­tom roz­hod­nu­tí naj­vyš­šie­ho sú­du, kto­ré vi­dí v tom, že naj­vyš­ší súd od­ká­zal na od­ôvod­ne­nie na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du, kto­ré však pod­ľa ná­zo­ru sťa­žo­va­te­ľa de fac­to neexis­tu­je. Ar­gu­men­tu­je, že mu ne­mož­no uprieť prá­vo na to, aby sa as­poň z jed­né­ho roz­hod­nu­tia doz­ve­del dô­vo­dy, pre kto­ré sú­dy je­ho kon­kre­ti­zo­va­né vä­zob­né ná­miet­ky neuz­na­li za dô­vod­né.
  2. Pod­ľa ná­zo­ru sťa­žo­va­te­ľa ak na­pá­dal, že vy­ko­na­né do­ka­zo­va­nie nep­reu­ká­za­lo napl­ne­nie kon­krét­ne­ho kva­li­fi­kač­né­ho zna­ku tres­tné­ho či­nu vy­die­ra­nia, te­da hroz­by ná­si­lím ale­bo inou ťaž­kou uj­mou, po­tom súd v ko­na­ní o dô­vod­nosť väz­by jed­no­du­cho mu­sí pou­ká­zať na kon­krét­ny dô­kaz, kto­rý to­to tvr­de­nie sťa­žo­va­te­ľa vy­vra­cia. Pri­čom ob­dob­ne mu­sí pris­tu­po­vať aj k ďal­ším ná­miet­kam. Len ta­ký­to pos­tup spĺňa kri­té­riá zá­kon­né­ho a ús­tav­ne kon­for­mné­ho pos­tu­pu pri do­hlia­da­ní nad zá­kon­nos­ťou väz­by.
  3. V zá­ve­re sťa­žo­va­teľ žia­da, aby sa ús­tav­ný súd oboz­ná­mil s vä­zob­ný­mi ná­miet­ka­mi sťa­žo­va­te­ľa vzne­se­ný­mi v ko­na­ní o je­ho žia­dos­ti o pre­pus­te­nie z väz­by a s od­ôvod­ne­ním na­pad­nu­tých roz­hod­nu­tí a na zá­kla­de toh­to pries­ku­mu a v sú­la­de s vlas­tnou ná­le­zo­vou čin­nos­ťou po­sú­dil, či z roz­hod­nu­tí sú­dov je zrej­mé, ako sa sú­dy so vzne­se­nou ar­gu­men­tá­ciou sťa­žo­va­te­ľa vy­spo­ria­da­li, prí­pad­ne, či je z nich zrej­mý dô­vod, pre kto­rý sa s ňou ne­vys­po­ria­da­li, a či bo­lo tý­mi­to roz­hod­nu­tia­mi za­cho­va­né prá­vo sťa­žo­va­te­ľa na od­ôvod­ne­nie súd­ne­ho roz­hod­nu­tia tak, ako to má na mys­li ús­ta­va a do­ho­vor v člán­koch ci­to­va­ných v je­ho sťaž­nos­ti.

II.

  1. K pri­ja­tiu ús­tav­nej sťaž­nos­ti sa vy­jad­ril lis­tom č. k. KP 3/2021-81 z 1. mar­ca 2021 naj­vyš­ší súd ako od­por­ca pros­tred­níc­tvom pod­pred­sed­níč­ky sú­du a pred­sed­níč­ky se­ná­tu. Pod­pred­sed­níč­ka sú­du k ús­tav­nej sťaž­nos­ti uvied­la, že na­mie­ta­né po­ru­še­nie pro­ces­ných práv pod­ľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ús­ta­vy, resp. čl. 6 ods. 1 do­ho­vo­ru je sú­čas­ťou roz­ho­do­va­nia vo ve­ci sa­mej a nie je sú­čas­ťou roz­ho­do­va­nia o väz­be. Pred­met­né prá­va zo stra­ny naj­vyš­šie­ho sú­du tak ne­moh­li byť po­ru­še­né.
  2. Pred­sed­níč­ka se­ná­tu vo svo­jom prí­pi­se zdô­raz­ni­la ju­di­ka­tú­ru ús­tav­né­ho sú­du k vä­zob­né­mu stí­ha­niu (III. ÚS 296/2016 a tam pre­ci­zo­va­né pra­vid­lá), na kto­ré od­ka­zu­je aj na­pad­nu­té uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du. Pou­ká­za­la na prís­tup ús­tav­né­ho sú­du vo­či všeo­bec­ným sú­dom, ďa­lej na to, že vo vä­zob­ných ve­ciach ko­na­nie pred pr­vos­tup­ňo­vým a na­dria­de­ným sú­dom pred­sta­vu­je je­den ce­lok a v zá­sa­de sta­čí, ak na sťa­žo­va­te­ľo­ve otáz­ky pos­kyt­ne od­po­veď na­dria­de­ný (te­da naj­vyš­ší) súd. Pod­ľa jej ná­zo­ru naj­vyš­ší súd pod­rob­ne zdô­vod­nil svoj zá­ver o dô­vod­nos­ti po­ne­chania sťa­žo­va­te­ľa vo väz­be, čím mu pos­ky­tol od­po­ve­de na je­ho práv­ne a fak­tic­ké ná­miet­ky. Ďalej pred­sed­níč­ka uvied­la, že ús­tav­ná sťaž­nosť sme­ru­je vo svo­jej pod­sta­te k ne­súh­la­su ob­vi­ne­né­ho s prie­bež­ným vy­hod­no­co­va­ním do­ka­zo­va­nia, pri­čom upo­zor­ni­la, že ta­ké­to ar­gu­men­ty sa ne­tý­ka­jú as­pek­tov roz­ho­do­va­nia o väz­be. Naj­vyš­ší súd pre­to ús­tav­né­mu sú­du navr­hol, aby ús­tav­nú sťaž­nosť od­mie­tol, pri­čom netr­vá na ús­tnom po­jed­ná­va­ní sťaž­nos­ti.
  3. Špe­cia­li­zo­va­ný súd sa k ús­tav­nej sťaž­nos­ti ne­vy­jad­ril.
  4. Sťa­žo­va­teľ v úvo­de rep­li­ky uvie­dol, že na svo­jej ús­tav­nej sťaž­nos­ti zotr­vá­va v pl­nom roz­sa­hu. Vo vzťa­hu k vy­jad­re­niu pod­pred­sed­níč­ky naj­vyš­šie­ho sú­du sťa­žo­va­teľ uvie­dol, že jej ná­zor je skôr aka­de­mic­ký ako reál­ny a ne­mal by mať do­pad na ús­pech ús­tav­nej sťaž­nos­ti. V ďal­šej čas­ti rep­li­ky sťa­žo­va­teľ po­le­mi­zu­je s ná­zo­rom o kon­zu­mo­va­ní prí­pad­né­ho po­ru­še­nia prá­va na ob­ha­jo­bu kon­šta­to­va­ním po­ru­še­nia osob­nej slo­bo­dy pod­ľa čl. 17 ús­ta­vy. K vy­jad­re­niu pred­sed­níč­ky se­ná­tu sťa­žo­va­teľ uvie­dol, že je skôr su­má­rom pô­vod­né­ho roz­hod­nu­tia ako re­le­van­tnou ar­gu­men­tá­ciou v ko­na­ní pred ús­tav­ným sú­dom. Dal do po­zor­nos­ti omyl­nosť naj­vyš­šie­ho sú­du in ge­ne­rea in spe­cie, pou­ká­zal na sku­toč­nosť ne­vy­vo­de­nia správ­nych dôs­led­kov z dĺžky tr­va­nia väz­by, rôz­ne pro­ces­nop­ráv­ne po­chy­be­nia špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du a naj­vyš­šie­ho sú­du, kto­rých sa ma­li do­pus­tiť (pre­dov­šet­kým ne­vys­po­ria­da­nie sa s ar­gu­men­tmi a dô­kaz­mi sťa­žo­va­te­ľa). Vy­tkol nes­práv­ne pou­ží­va­nie ju­di­ka­tú­ry ús­tav­né­ho sú­du. V zá­ve­reč­nej čas­ti sťa­žo­va­teľ vy­zval ús­tav­ný súd nas­ta­viť man­ti­ne­ly pre vä­zob­né stí­ha­nie.
  5. K ús­tav­nej sťaž­nos­ti ako ami­cus cu­riae za­sla­la svo­je vy­jad­re­nie z 12. no­vem­bra 2020 Slo­ven­ská ad­vo­kát­ska ko­mo­ra (ďa­lej len ,,SAK“). V ňom tvr­dí, že tres­tnop­ráv­na kva­li­fi­ká­cia niek­to­rých skut­kov, z kto­rých je sťa­žo­va­teľ ob­vi­ne­ný, zni­žu­je efek­ti­vi­tu pos­ky­to­va­nej práv­nej po­mo­ci klien­tom po­čas tres­tné­ho ko­na­nia, pre­to­že sa ob­vi­ne­nie tý­ka ob­sa­hu práv­nej po­mo­ci. Je to­ho ná­zo­ru, že ob­sah práv­ne­ho po­ra­den­stva je pod­mien­kou vy­lu­ču­jú­cou proti­práv­nosť ko­na­nia pod­ľa § 28 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na. Ďalej uvá­dza, že zá­kaz po­ra­den­stva sme­ru­jú­ce­ho k pop­re­tiu vi­ny lik­vi­du­je rov­nosť zbra­ní, pri­čom ak­cen­tu­je sna­hu ad­vo­ká­ta chrá­niť svoj­ho klien­ta, kto­rý mô­že spo­čí­vať v sťa­že­ní or­gá­nom čin­ných v tres­tnom ko­na­ní vy­šet­riť sku­tok ale­bo pot­res­tať pá­cha­te­ľa. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ne­mô­žu po­su­dzo­vať kva­li­fi­ko­va­nosť práv­nej služ­by, čo by v prí­pa­de, že by k to­mu do­chá­dza­lo, moh­lo viesť až k stra­chu ad­vo­ká­tov pos­ky­to­vať práv­ne služ­by v tres­tnom ko­na­ní. Ad­vo­kát ne­má pod­ľa ko­mo­ry po­vin­nosť zis­ťo­vať ma­te­riál­nu prav­du skut­ku. Ko­mo­ra vy­zva­la súd, aby as­pek­ty súd­nej ochra­ny prá­va po­sú­dil aj v kon­texte pô­so­be­nia ad­vo­ká­tov v tres­tnom ko­na­ní.
  6. Ústav­ný súd sa v zá­uj­me vy­vá­že­nia práv­ne­ho dis­kur­zu roz­ho­dol os­lo­viť an­ta­go­nis­tic­kú

in­šti­tú­ciu k SAK. Keď­že v ob­dob­ných ve­ciach návrh na vza­tie do väz­by po­dá­va a vy­šet­ro­va­nie do­zo­ru­je Úrad špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry, po­žia­dal o sta­no­vis­ko k lis­tu SAK ako ami­cus cu­riae špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra, kto­rý vo svo­jom vy­jad­re­ní z 20. ap­rí­la 2021 (do­ru­če­né ús­tav­né­mu sú­du 26. ap­rí­la 2021) uvie­dol: ,, F pred­met­nej pí­som­nos­ti sí­ce SAK má mi­ni­mál­ne na­vo­nok sna­hu pô­so­biť ako or­gán zá­uj­mo­vej sa­mos­prá­vy, kto­rý reš­pek­tu­je vý­kon vec­nej pô­sob­nos­ti or­gá­nov štát­nej mo­ci, pre­dov­šet­kým sú­dov, av­šak zo sa­mot­né­ho ob­sa­hu je evi­den­tné, že si neob­jek­tív­nym až nek­ri­tic­kým spô­so­bom os­vo­ju­je jed­not­li­vé ob­ha­job­né tvr­de­nia ob­vi­ne­né­ho                                        Je mi­ni­mál­ne

po­zo­ru­hod­né, že SAK sa ini­cia­tív­ne a bez aké­ho­koľ­vek bliž­šie­ho oboz­ná­me­nia s ob­sa­hom roz­sia­hle­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, ale pre­dov­šet­kým bez poz­na­nia ob­sa­hu do­po­siaľ vy­ko­na­ných dô­ka­zov sved­čia­cich v nep­ros­pech                                                                                         vy­jad­ru­je k skut­ko­vým okol­nos­tiam a ich

práv­ne­mu po­su­dzo­va­niu v tres­tnej ve­ci me­no­va­né­ho. Ta­ké­to ko­na­nie je v naz­na­če­nom kon­texte lo­gic­ky vy­svet­li­teľ­né je­di­ne tým, že spo­mí­na­ná in­šti­tú­cia zá­uj­mo­vej sa­mos­prá­vy si bez bliž­šie­ho

poz­na­nia roz­ho­du­jú­cich fak­tov brá­ni svoj­ho čle­na (ad­vo­ká­ta), a to naj­mä pre­to, že tres­tná čin­nosť, kto­rá sa ob­vi­ne­né­mu                                          kla­die za vi­nu, je úz­ko pre­po­je­ná s vý­ko­nom je­ho ad­vo­kát­skej

čin­nos­ti, za kto­rú sa aj ob­vi­ne­ný sna­ží za­kryť svo­je proti­práv­ne ko­na­nie. Uve­de­né pre­ja­vy a vstup SAK aj do ko­na­nia pred Ústav­ným sú­dom Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kde v sa­mot­nom ob­sa­hu ne­sú­vis­le, ale naj­mä vy­tr­hnu­tím ur­či­tých sku­toč­nos­tí z ce­lé­ho kon­textu – pou­ka­zom na to, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ne­chá­pu pra­cov­nú náplň tres­tných ad­vo­ká­tov (ob­haj­cov) – evo­ku­je znač­nú úče­lo­vosť pos­tu­pu da­nej in­šti­tú­cie, ako aj jej zjav­nú za­uja­tosť. “

III.

  1. Ústav­ný súd v úvo­de práv­ne­ho po­sú­de­nia ve­ci pou­ka­zu­je na čl. 17 ús­ta­vy, z kto­ré­ho vy­plý­va neod­mys­li­teľ­ná sú­vis­losť me­dzi vä­zob­ným dô­vo­dom uve­de­ným v zá­ko­ne a roz­hod­nu­tím sud­cu ale­bo sú­du, a to nie­len pri roz­hod­nu­tiach o vza­tí do väz­by, ale aj po­čas ďal­šie­ho tr­va­nia väz­by. Zá­kon­nosť väz­by je zá­ro­veň de­ter­mi­no­va­ná aj skut­ko­vý­mi okol­nos­ťa­mi, kto­ré by svo­jou pod­sta­tou ma­li dať ra­tio de­ci­den­di(nos­né dô­vo­dy) na up­lat­ne­nie vhod­né­ho zá­kon­né­ho us­ta­no­ve­nia. S tou­to kon­šta­tá­ciou úz­ko sú­vi­sí aj ob­sah zá­klad­ných práv vy­plý­va­jú­cich z čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 ús­ta­vy, kto­ré­ho sú­čas­ťou je aj op­ráv­ne­nie kon­krét­nej oso­by na pres­kú­ma­nie okol­nos­tí sved­čia­cich pre a pro­ti väz­be, ale zá­ro­veň aj po­vin­nosť sú­du roz­hod­núť na zá­kla­de kon­krét­nych sku­toč­nos­tí, a nie na zá­kla­de abstrak­tnej úva­hy (m. m. III. ÚS 271/07, III. ÚS 177/08, III. ÚS 285/2010, IV. ÚS 301/2011).
  2. Väz­ba je jed­ným z naj­zá­važ­nej­ších zá­sa­hov do osob­nej slo­bo­dy a do práv ob­vi­ne­né­ho. Vzhľa­dom na tú­to zá­važ­nosť vy­ža­du­je po ce­lý čas súd­nu kon­tro­lu jej ús­tav­nos­ti a zá­kon­nos­ti (III. ÚS 26/01). Je vý­sos­tným prá­vom, ale aj po­vin­nos­ťou všeo­bec­né­ho sú­du dbať o to, aby do­ba väz­by ob­vi­ne­né­ho nep­rek­ro­či­la ne­vyh­nut­nú hra­ni­cu. Na ten­to účel pat­rí všeo­bec­né­mu sú­du skú­mať všet­ky okol­nos­ti spô­so­bi­lé vy­vrá­tiť ale­bo potvr­diť exis­ten­ciu sku­toč­né­ho ve­rej­né­ho zá­uj­mu od­ôvod­ňu­jú­ce­ho so zre­te­ľom na pre­zum­pciu ne­vi­ny vý­nim­ku z pra­vid­la reš­pek­to­va­nia osob­nej slo­bo­dy a uviesť ich v roz­hod­nu­tiach o väz­be. Ústav­ný súd už vo via­ce­rých svo­jich roz­hod­nu­tiach zdô­raz­nil, že je­ho prá­vo­moc na roz­ho­do­va­nie vo vä­zob­ných ve­ciach pred­pok­la­dá vý­luč­ne skú­ma­nie to­ho, či sa v ko­na­ní pred vä­zob­ný­mi súd­mi dodr­ža­li ús­tav­no-pro­ces­né prin­cí­py ta­ké­ho ob­me­dzenia osob­nej slo­bo­dy, akým je väz­ba ob­vi­ne­né­ho (I. ÚS 147/09, II. ÚS 94/2012).
  3. V prí­pa­de dlh­šie tr­va­jú­cej väz­by pre op­ráv­ne­nosť jej ďal­šie­ho tr­va­nia mu­sia byť spl­ne­né šty­ri pod­mien­ky. Po for­mál­nej strán­ke mu­sí exis­to­vať uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, po ma­te­riál­nej strán­ke sa vy­ža­du­je exis­ten­cia kva­li­fi­ko­va­né­ho po­doz­re­nia zo spá­chania skut­ku, pre kto­rý je vzne­se­né ob­vi­ne­nie, mu­sí exis­to­vať niek­to­rý z vä­zob­ných dô­vo­dov pod­ľa § 71 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku a na­po­kon mu­sí byť spl­ne­ná pod­mien­ka, aby or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní vo ve­ci sa­mej pos­tu­po­va­li s oso­bit­nou sta­ros­tli­vos­ťou a urý­chle­ním (I. ÚS 100/04).
  4. Otáz­ka, či je väz­ba zá­kon­ná, má byť vy­rie­še­ná nie­len s pou­ka­zom na vnút­roš­tát­ny zá­kon, ale aj na zne­nie do­ho­vo­ru, všeo­bec­né zá­sa­dy v ňom ob­siah­nu­té a účel ob­me­dze­ní, kto­ré pri­púš­ťa čl. 5 ods. 1 do­ho­vo­ru. V zmys­le čl. 5 ods. 4 do­ho­vo­ru je oso­ba vo väz­be op­ráv­ne­ná na pres­kú­ma­nie pro­ces­ných a hmot­ných pod­mie­nok, kto­ré sú pod­stat­né pre „zá­kon­nosť“ tej­to väz­by v zmys­le do­ho­vo­ru (napr. roz­su­dok vo ve­ci Bro­gan and Ot­hers An­glic­ko z 29. 11. 1988, sé­ria A, č. 154-B, bod 65; a už ci­to­va­ný roz­su­dok vo ve­ci Je­ciusv. Lit­va, bod 100).
  5. Po­žia­dav­ka pres­kú­ma­nia hmot­ných pod­mie­nok („sub­stan­ti­ve require­ment“) zna­me­ná po­vin­nosť pres­kú­mať okol­nos­ti sved­čia­ce pre a pro­ti väz­be a s pou­ka­zom na práv­ne kri­té­riá roz­hod­núť, či sú da­né dô­vo­dy opod­stat­ňu­jú­ce väz­bu, ako aj pre­pus­tiť oso­bu na slo­bo­du, po­kiaľ ta­ké dô­vo­dy neexis­tu­jú (napr. roz­su­dok vo ve­ci Schies­ser v. Švaj­čiarsko zo 4. 12. 1979, sé­ria A, č. 34, bod 31). Tá­to po­vin­nosť za­hŕňa aj pres­kú­ma­nie od­ôvod­ne­nos­ti po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, na zá­kla­de kto­ré­ho doš­lo k za­dr­ža­niu, a pres­kú­ma­nie, či za­dr­ža­nie a nás­led­ná väz­ba sle­du­jú le­gi­tím­ny účel (Ilij­kov v. Bul­har­sko, roz­su­dok z 26. 7. 2001, bod 94). Od­ôvod­ne­nosť po­doz­re­nia pred­pok­la­dá exis­ten­ciu sku­toč­nos­tí ale­bo in­for­má­cií, kto­ré ob­jek­tív­ne­mu po­zo­ro­va­te­ľo­vi umož­nia uro­biť zá­ver, že da­ná oso­ba moh­la spá­chať trest­ný čin (Mi­chal­ko v. Slo­ven­ská re­pub­li­ka, roz­su­dok z 21. 12. 2010, bo­dy 112 a 113). Ko­na­nie mu­sí vy­ka­zo­vať zna­ky, kto­ré v da­nom ča­se pod­ľa plat­né­ho vnút­roš­tát­ne­ho prá­va napĺňa skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu (roz­hod­nu­tie Lu­ka­nov v. Bul­har­sko z 20. 3. 1997), a mu­sí byť jas­né, o aký kon­krét­ny trest­ný čin ide [roz­hod­nu­tie vo ve­ci Ber­ktay c. Tu­rec­ko z 1. 3. 2001 (IV. ÚS 494/2013)] (ná­lez ús­tav­né­ho sú­du č. k. III. ÚS 38/01 z 11. ok­tób­ra 2001).
  6. Ob­sa­hom zá­klad­né­ho prá­va pod­ľa čl. 17 ods. 5 ús­ta­vy je aj op­ráv­ne­nie tres­tne stí­ha­nej oso­by, aby súd roz­ho­du­jú­ci o jej väz­be skú­mal vý­znam­né sku­toč­nos­ti pre a pro­ti väz­be vrá­ta­ne mož­nos­ti nah­ra­diť ju zá­ru­kou, sľu­bom ale­bo pe­ňaž­nou zá­ru­kou, pri­čom ak sa roz­hod­ne tres­tne stí­ha­nú oso­bu do väz­by vziať ale­bo ju v nej ďa­lej dr­žať, aby bo­li ta­ké­to roz­hod­nu­tia za­lo­že­né na kon­krét­nych sku­toč­nos­tiach, a nie na abstrak­tnej úva­he (III. ÚS 38/01).
  7. V mo­men­te vza­tia do väz­by je mož­né vzhľa­dom na or­ga­ni­zo­va­ný a sku­pi­no­vý cha­rak­ter tres­tnej čin­nos­ti ak­cep­to­vať aj spo­loč­né od­ôvod­ne­nie väz­by všet­kých ob­vi­ne­ných. Pri predl­žo­va­ní väz­by po šies­tich me­sia­coch však už ta­ký­to prís­tup nie je ús­tav­ne ak­cep­to­va­teľ­ný (III. ÚS 220/04 z 11. ja­nuá­ra 2005).
  8. Exis­ten­cia dô­vod­né­ho po­doz­re­nia, že ob­vi­ne­ná oso­ba spá­cha­la trest­ný čin, je pod­mien­kou si­ne qua non re­gu­lár­nos­ti vza­tia a dr­ža­nia vo väz­be. Aby bo­lo mož­né ob­vi­ne­né­ho vziať do väz­by, mu­sí ok­rem for­mál­nych ná­le­ži­tos­tí exis­to­vať aj tzv. dvo­ji­tý ma­te­riál­ny pred­pok­lad vza­tia do väz­by, a to dô­vod­nosť ob­vi­ne­nia a dô­vod­nosť väz­by.
  9. Súd roz­ho­du­jú­ci o väz­be je po­vin­ný dôs­led­ne sa za­obe­rať otáz­kou dô­vod­nos­ti vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia, a to vrá­ta­ne pres­kú­ma­nia vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia zo spá­chania skut­ku ob­vi­ne­ným pod­ľa kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty. Zá­ro­veň je súd roz­ho­du­jú­ci o väz­be po­vin­ný pres­kú­mať, či ve­de­niu tres­tné­ho stí­ha­nia neb­rá­nia zá­kon­né pre­káž­ky, a to vrá­ta­ne preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia.
  10. Súd roz­ho­du­jú­ci o väz­be je po­vin­ný vy­spo­ria­dať sa s otáz­kou, či za­do­ku­men­to­va­né dô­ka­zy ra­cio­nál­ne od­ôvod­ňu­jú kva­li­fi­ká­ciu skut­ku a či po­su­dzo­va­nie skut­ku pod­ľa kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty ne­bo­lo ve­de­né len na úče­ly bez pri­me­ra­ných dô­vo­dov zvý­šiť zá­važ­nosť pred­met­né­ho skut­ku tak, aby sa na ten­to sku­tok nev­zťa­ho­va­lo preml­ča­nie (III. ÚS 29/2015 z 18. feb­ruára 2015).
  11. Sťa­žo­va­teľ v pod­stat­nom v ús­tav­nej sťaž­nos­ti pou­ka­zu­je na to, že naj­vyš­ší súd sa ne­vys­po­ria­dal

so žiad­nou z je­ho ná­mie­tok, že od­ka­zu­je na od­ôvod­ne­nie uz­ne­se­nia sud­cu špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du, kto­ré neexis­tu­je, pou­ka­zu­je na nes­práv­nu práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­kov a na neexis­ten­ciu dô­vo­dov ko­lúz­nej a pre­ven­tív­nej väz­by, ne­bo­la mu da­ná od­po­veď na otáz­ku, z akých dô­ka­zov vy­plý­va, že sa mal do­pus­tiť vo­či poš­ko­de­né­mu    ná­si­lia, hroz­by ná­si­lím ale­bo inej ťaž­kej uj­my, čo je zá­klad­ný kva­li­fi­kač­ný znak tres­tné­ho či­nu vy­die­ra­nia, pou­ka­zu­je tiež na to, že sa ne­mo­hol do­pus­tiť tres­tných či­nov, pre kto­ré mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie, pre­to­že iš­lo o čin­nosť ad­vo­ká­ta.

III.1.     K dô­vo­dom ko­lúz­nej väz­by:

  1. Ústav­ný súd v ce­lom roz­sa­hu súh­la­sí s teo­re­tic­ko-práv­ny­mi úva­ha­mi naj­vyš­šie­ho sú­du, pod­po­re­ný­mi i ju­di­ka­tú­rou ús­tav­né­ho sú­du o tom, že roz­ho­do­va­nie pr­vos­tup­ňo­vé­ho a dru­hos­tup­ňo­vé­ho sú­du tvo­ria je­den ce­lok a z ne­ho je pot­reb­né pre po­sú­de­nie dô­vod­nos­ti ús­tav­nej sťaž­nos­ti vy­chá­dzať. Keď­že sťa­žo­va­teľ v sťaž­nos­ti pro­ti uz­ne­se­niu špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du na­pá­da ne­dos­tat­ky tý­ka­jú­ce sa špe­ci­fi­ká­cie kon­krét­nych sved­kov, na kto­rých by mal pô­so­biť, ako pred­pok­lad ďal­šie­ho tr­va­nia ko­lúz­nej väz­by, ús­tav­ný súd sa za­me­ral na pres­kú­ma­nie to­ho, ako sa s tou­to čas­ťou žia­dos­ti o pre­pus­te­nie z väz­by vy­spo­ria­dal špe­cia­li­zo­va­ný súd. Po pres­kú­ma­ní uz­ne­se­nia špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du však ús­tav­ný súd mu­sí skon­šta­to­vať, že ani v je­ho od­ôvod­ne­ní sa od­po­veď na tú­to kon­krét­nu a pod­stat­nú ná­miet­ku sťa­žo­va­te­ľa ne­na­chá­dza. Z uz­ne­se­nia špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du vy­plý­va iba tá sku­toč­nosť, že dô­vo­dom ko­lúz­nej väz­by je sa­mot­né ko­lúz­ne sprá­va­nie sťa­žo­va­te­ľa, kto­ré tvo­rí sku­tok, pre kto­rý mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie.
  2. Te­da na­priek správ­nos­ti teo­re­tic­kých úvah naj­vyš­šie­ho sú­du ús­tav­ný súd kon­šta­tu­je, že na tie­to úva­hy už ne­nad­vä­zu­jú kon­krét­ne sku­toč­nos­ti, kto­ré by v uz­ne­se­niach všeo­bec­ných sú­dov ma­li byť ob­siah­nu­té v ta­kom roz­sa­hu, kto­ré by umož­ni­li ús­tav­né­mu sú­du dos­pieť k zá­ve­ru, že sťa­žo­va­teľ na svo­je re­le­van­tné otáz­ky dos­tal ta­kú od­po­veď, kto­rou by bo­lo napl­ne­né je­ho prá­vo na riad­ne od­ôvod­ne­nie a kto­ré v prí­pa­de je­ho ne­napl­ne­nia sa v prí­pa­de väz­by auto­ma­tic­ky pre­ta­vu­je do po­ru­še­nia práv pod­ľa čl. 17 ods. 2 a 5 ús­ta­vy. Ústav­ný súd kon­šta­tu­je, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, resp. sú­dy mu­sia byť schop­né po 9 me­sia­coch tr­va­nia ko­lúz­nej väz­by uviesť me­ná kon­krét­nych osôb, pro­ti kto­rým by moh­lo sme­ro­vať ko­lúz­ne sprá­va­nie sťa­žo­va­te­ľa. Iba tak je mož­né dos­pieť k zá­ve­ru o exis­ten­cii dô­vo­du ďal­šie­ho tr­va­nia väz­by pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku. V kon­texte ta­kých­to ne­dos­tat­kov v od­ôvod­ne­ní uz­ne­se­nia špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du v spo­je­ní s uz­ne­se­ním naj­vyš­šie­ho sú­du ús­tav­né­mu sú­du neos­tá­va nič iné, iba kon­šta­to­vať, že ak v nich nie je uve­de­ný žiad­ny kon­krét­ny dô­vod ko­lúz­nej väz­by (me­ná osôb, kto­ré eš­te vy­po­ču­té ne­bo­li), dô­vo­dy ko­lúz­nej väz­by po­tom neexis­tu­jú.
  3. Ústav­ný súd, pa­raf­rá­zu­júc slo­vá naj­vyš­šie­ho sú­du, pri­po­mí­na no­to­ric­kú ju­di­ka­tú­ru Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va (ďa­lej len ,,ESĽP“), pod­ľa kto­rej čím dlh­šie väz­ba tr­vá, tým sú­dy mu­sia pre udr­ža­nie väz­by vy­ža­do­vať spl­ne­nie vy­ššej mie­ry po­doz­re­nia zo spá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti, pre­to­že pos­tu­pom ča­su pre­va­žu­je pre­zum­pcia ne­vi­ny a dô­le­ži­tosť osob­nej slo­bo­dy nad zá­uj­ma­mi štá­tu vy­šet­riť tres­tnú čin­nosť a pos­ta­viť ob­vi­ne­né­ho pred súd (por. napr. roz­su­dok ESĽP zo 6. 10. 2016 vo ve­ci Stro­gan c. Uk­ra­ji­na, sťaž­nosť č. 30198/11, bod 96).
  4. Ak by ús­tav­ný súd pri­pus­til vý­klad zvo­le­ný naj­vyš­ším sú­dom, že na ko­lúz­nu väz­bu pos­ta­ču­je sa­mot­ný fakt, že ko­lúz­ne sprá­va­nie je ob­siah­nu­té v skut­ku, kto­rý je tres­tným či­nom, pre kto­ré je pro­ti ob­vi­ne­né­mu ve­de­né tres­tné stí­ha­nie, po­tom by bol da­ný ko­lúz­ny dô­vod väz­by pri ta­kých­to dru­hoch tres­tných či­nov vždy, a to bez oh­ľa­du na štá­dium tres­tné­ho ko­na­nia a bez oh­ľa­du na to, že neexis­tu­jú žiad­ni sved­ko­via (napr. pre­to, že už bo­li vy­po­ču­tí), vo­či kto­rým by sa mo­hol sťa­žo­va­teľ do­pus­tiť ko­lúz­ne­ho sprá­va­nia. Ta­ký­to vý­klad by zna­me­nal mož­nosť dr­žať oso­by ob­vi­ne­né z kon­krét­nych dru­hov tres­tných či­nov vo väz­be po ako­koľ­vek dl­hý čas a bez akých­koľ­vek, na ta­ký­to osa­mo­te­ný dô­vod, nad­vä­zu­jú­cich sku­toč­nos­tí od­vod­ňu­jú­cich ko­lúz­nu väz­bu. Ur­či­té špe­ci­fi­ká pla­tia pri or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ne, pri kto­rej je, ako správ­ne kon­šta­tu­jú sú­dy, ri­zi­ko ko­lú­zie vy­so­ké a cha­rak­ter tres­tnej čin­nos­ti zna­me­ná ve­ľa, no aj pri tých­to vzťa­hoch je pot­reb­né pri­me­ra­ne uve­de­ný štan­dard ap­li­ko­vať.

III.2.     K pre­ven­tív­nej väz­be:

  1. K dô­vo­dom pre­ven­tív­nej väz­by naj­vyš­ší súd uvie­dol, že be­rie do úva­hy oso­bu ob­vi­ne­né­ho, cha­rak­ter, zá­važ­nosť, so­fis­ti­ko­va­nosť a roz­sia­hlosť údaj­ne pá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti, pri­čom dô­vod­nosť oba­vy ko­na­nia pred­pok­la­da­né­ho v na­pos­le­dy uve­de­nom us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku má na­viac zvý­raz­ňo­vať sku­toč­nosť, že vo ve­ci mož­no pred­pok­la­dať za­bez­pe­čo­va­nie ďal­ších dô­ka­zov, naj­mä vý­po­ve­dí sved­kov, pri­čom tie­to by v ďal­šom ko­na­ní moh­li ob­jas­niť sú­vi­sia­ce i spor­né sku­toč­nos­ti, či už v pros­pech ale­bo v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho, na­koľ­ko hod­no­te­nie stup­ňa po­doz­re­nia je pria­mo úmer­né všet­kým okol­nos­tiam i sta­vu ko­na­nia a pred­pok­la­dá exis­ten­ciu fak­to­rov ale­bo in­for­má­cii, kto­ré by ob­jek­tív­ne­mu po­zo­ro­va­te­ľo­vi umož­ni­li úsu­dok o tom, že by kon­krét­na oso­ba moh­la spá­chať trest­ný čin, pri­čom ta­ká­to dô­vod­nosť zá­vi­sí vždy od súhr­nu všet­kých okol­nos­ti kon­krét­ne­ho prí­pa­du (III. US 447/2016). Zá­ro­veň naj­vyš­ší súd oh­ľa­dom prí­pad­nej neexis­ten­cie vä­zob­né­ho dô­vo­du pod­ľa § 71 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku uvie­dol, že v sú­čas­nom štá­diu ko­na­nia ne­mô­že byť ani zmien­ky bez to­ho, aby sú­čas­ne súd ko­na­jú­ci a roz­ho­du­jú­ci o väz­be ob­vi­ne­né­ho ne­kon­šta­to­val oba­vu z napl­ne­nia pred­pok­la­dov ob­siah­nu­tých v ozna­če­nom dô­vo­de väz­by a to naj­mä vo vzťa­hu k ob­vi­ne­ným zjav­ne nie úpl­ne pres­ne uvá­dza­né­mu bez­úhon­né­mu do­te­raj­šie­mu spô­so­bu ži­vo­ta, pri­čom naj­vyš­ší súd pou­ká­zal na to, že z uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je zrej­mé, že ob­vi­ne­né­mu sa kla­die za vi­nu vo všeo­bec­nos­ti proti­práv­ne ko­na­nie zhru­ba od ro­ku 2006.
  1. K tak­to tvr­de­ným dô­vo­dom pre­ven­tív­nej väz­by je však pot­reb­né uviesť naj­mä to, čo už bo­lo po­ve­da­né o zrej­me nad­kva­li­fi­ká­cii skut­ku, resp. nes­práv­nej kva­li­fi­ká­cii skut­ku v bo­de 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, čo tvr­de­nia o zá­važ­nos­ti ko­na­nia váž­ne re­la­ti­vi­zu­jú. Ústav­ný súd zdô­raz­ňu­je, že to bo­lo prá­ve ob­vi­ne­nie z obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu vy­die­ra­nia, kto­ré bo­lo pod­ľa návr­hu pro­ku­rá­to­ra zdô­raz­ňo­va­né ako dô­vod väz­by sťa­žo­va­te­ľa. Tak­tiež špe­cia­li­zo­va­ný súd v uz­ne­se­ní uvie­dol, že dô­vo­dom ďal­šie­ho tr­va­nia pre­ven­tív­nej väz­by je, že sa stav ve­ci pre­bie­ha­jú­cim do­ka­zo­va­ním v pros­pech sťa­žo­va­te­ľa nez­me­nil, pri­čom to­to tvr­de­nie sa vzťa­hu­je naj­mä na ko­na­nie uve­de­né v bo­de 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (ob­vi­ne­nie pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia). Dô­vo­dy spo­čí­va­jú­ce v ďal­šom do­ka­zo­va­ní, kto­ré ma­jú potvr­diť dô­vod­nosť tres­tné­ho stí­ha­nia, nie sú sa­my ose­be dô­vo­dom na tr­va­nie pre­ven­tív­nej väz­by. Ku dô­vod­nos­ti po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu mu­sia pris­tú­piť sku­toč­nos­ti ďal­šie, z kto­rých je mož­né vy­vo­diť prav­de­po­dob­nosť, že ob­vi­ne­ný bu­de v tres­tnej čin­nos­ti pok­ra­čo­vať. Av­šak ta­ké­to sku­toč­nos­ti v uz­ne­se­ní naj­vyš­šie­ho sú­du, resp. špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du ab­sen­tu­jú. Po­kiaľ naj­vyš­ší súd tvr­dí, že u sťa­žo­va­te­ľa nej­de o oso­bu bez­úhon­nú, po­tom sa žia­da uviesť, že bez­úhon­nosť naj­vyš­ší súd ne­vi­dí v oso­be sťa­žo­va­te­ľa a v je­ho ži­vo­te mi­mo pá­chania tres­tnej čin­nos­ti, ale za­se iba v tom, že ob­vi­ne­ný mal pá­chať tres­tnú čin­nosť, pre kto­rú je vo väz­be. Ta­ké­to chá­pa­nie bez­úhon­nos­ti však pre úče­ly väz­by nie je pri­ja­teľ­né. Nie je ani zrej­mé, čo mal naj­vyš­ší súd na mys­li, ak uvá­dza, že pri­hlia­dal i na oso­bu sťa­žo­va­te­ľa, ak ďa­lej tú­to svo­ju my­šlien­ku vô­bec ne­roz­vá­dza.
  2. Z uz­ne­se­nia špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du a nás­led­ne aj z uz­ne­se­nia naj­vyš­šie­ho sú­du mož­no zis­tiť iba tú sku­toč­nosť, že dô­vo­dom pre­ven­tív­nej väz­by je iba sa­mot­né po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tných či­nov, pre kto­ré mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie.
  3. Av­šak, ako to už ús­tav­ný súd skon­šta­to­val pri hod­no­te­ní dô­vo­dov­ko­lúz­nej väz­by, pri ta­kom­to vý­kla­de dô­vod­nos­ti väz­by by kaž­dý ob­vi­ne­ný z ur­či­tých dru­hov tres­tných či­nov bol do väz­by vza­tý a z väz­by ako fa­kul­ta­tív­nej mož­nos­ti by sa sta­la väz­ba ob­li­ga­tór­na.
  4. Ústav­ný súd v zá­ve­re k dô­vo­dom pre­ven­tív­nej väz­by u sťa­žo­va­te­ľa pri­po­mí­na svo­ju ju­di­ka­tú­ru, pod­ľa kto­rej ani druh, cha­rak­ter, roz­sah či zá­važ­nosť tres­tnej čin­nos­ti ne­mô­žu byť dô­vo­dom pre­ven­tív­nej väz­by na účel § 71 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku, po­kiaľ nie je napl­ne­ná dis­po­zí­cia tej­to práv­nej nor­my. Dis­po­zí­cia práv­nej nor­my mu­sí byť na­vy­še vy­kla­da­ná dos­lov­ne ale­bo zu­žu­jú­co, pre­to­že v tres­tnom prá­ve nie je mož­né práv­ne nor­my vy­kla­dať exten­zív­ne, a už vô­bec nie v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho (por. II. ÚS 792/2014 bo­dy 13.8 až 14). Pre­to, ak neexis­tu­jú kon­krét­ne sku­toč­nos­ti, kto­ré od­ôvod­ňu­jú dô­vod­nú oba­vu, že sťa­žo­va­teľ bu­de pok­ra­čo­vať v tres­tnej čin­nos­ti, po­tom dô­vod pre­ven­tív­nej väz­by nie je da­ný. Ústav­ný súd aj v sú­vis­los­ti s dô­vod­mi, o kto­ré op­rel naj­vyš­ší súd potvr­dzu­jú­ci vý­rok uz­ne­se­nia špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du o exis­ten­cii dô­vo­dov pre­ven­tív­nej väz­by, opä­tov­ne kon­šta­tu­je, že na­priek roz­sia­hlos­ti je­ho uz­ne­se­nia ab­sen­tu­jú kon­krét­ne dô­vo­dy pre­ven­tív­nej väz­by.

III.3.     Nes­práv­na práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku v bo­de 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia:

  1. K ná­miet­ke sťa­žo­va­te­ľa, že doš­lo k nes­práv­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cii skut­ku v bo­de 6 uz­ne­se­nia

o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ako obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu vy­die­ra­nia pod­ľa § 189 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 písm. c) s pou­ka­zom na § 140 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na, keď­že v zmys­le uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia nie je čle­nom sku­pi­ny                                                                                                       ale iba

oso­bou čin­nou pre sku­pi­nu, naj­vyš­ší súd uvie­dol:                     ak sa ob­vi­ne­ný do­má­ha zme­ny práv­nej

kva­li­fi­ká­cie v tom zmys­le, že mu ďa­lej ne­bu­de kla­de­né za vi­nu spá­chanie obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na, ide zo stra­ny ob­vi­ne­né­ho zno­va o opo­me­nu­tie to­ho, že ťa­žis­ko do­ka­zo­va­nia sa v tres­tnom ko­na­ní us­ku­toč­ňu­je pred sú­dom a nie pred or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní. Ok­rem to­ho, tak­to for­mu­lo­va­ný zá­ver neod­rá­ža reál­ny stav ve­ci, na­koľ­ko ako už pod­rob­ne uvie­dol sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie v sťaž­nos­ťou na­pad­nu­tom uz­ne­se­ní, prie­bež­ne vy­ko­ná­va­ným do­ka­zo­va­ním sa sku­toč­nos­ti o údaj­ne pá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti ozna­če­nou zlo­či­nec­kou sku­pi­nou ne­po­chyb­ne potvr­dzu­jú, o čom os­tat­ne vý­raz­ne sved­čí vý­po­veď sved­ka                                               z 11. jú­na 2020, kto­rý po­mer­ne

de­tail­ne vy­po­ve­dal k to­mu ako mal ob­vi­ne­ný                                  pô­so­biť‘ na čle­nov sku­pi­ny v tom

zmys­le, či vô­bec mô­žu vy­po­ve­dať pred OČTK, čo zhod­ne potvr­dil vo vý­po­ve­di z 26. jú­na 2020 aj sve­dok “

  1. K tak­to for­mu­lo­va­né­mu vy­spo­ria­da­niu sa naj­vyš­ším sú­dom s ná­miet­kou sťa­žo­va­te­ľa o nes­práv­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cii skut­ku v bo­de 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ús­tav­ný súd naj­prv mu­sí poz­na­me­nať, že sťa­žo­va­teľ v sťaž­nos­ti pro­ti uz­ne­se­niu špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du neu­vá­dza, že sa do­má­ha to­ho, aby mu ďa­lej ne­bo­lo kla­de­né za vi­nu spá­chanie obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na, ako to tvr­dí naj­vyš­ší súd. Ta­ké­to tvr­de­nie ne­zod­po­ve­dá ob­sa­hu sťaž­nos­ti sťa­žo­va­te­ľa a je aj v roz­po­re so sa­mot­ným uz­ne­se­ním o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Sťa­žo­va­te­ľo­vi ob­vi­ne­nie pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin pod­ľa § 296 Tres­tné­ho po­riad­ku vzne­se­né ne­bo­lo. V bo­de 1 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie pre zlo­čin pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na. Na­vy­še, sťa­žo­va­teľ ani ne­na­pá­da nes­práv­nu práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­ku pod­ľa bo­du 1 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, ale pod­ľa bo­du 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia.
  2. Te­da nie­len­že naj­vyš­ší súd nes­práv­ne tvr­dí, že s nes­práv­nou práv­nou kva­li­fi­ká­ciou skut­ku sa už vy­spo­ria­dal špe­cia­li­zo­va­ný súd, ale v roz­po­re s ná­miet­kou sťa­žo­va­te­ľa, kto­rá bo­la ve­de­ná k nes­práv­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cii skut­ku pod­ľa bo­du 6, ana­ly­zu­je bod 1 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, kto­rý sku­tok však nik­dy ako obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin kva­li­fi­ko­va­ný ne­bol.
  3. Tvr­de­nia naj­vyš­šie­ho sú­du za­lo­že­né na úva­hách, kto­ré ne­ma­jú žiad­ny sú­vis s ob­sa­hom ná­miet­ky, nie sú od­po­ve­ďou na sťa­žo­va­te­ľo­vu re­le­van­tnú ná­miet­ku, kto­rú by oso­ba, kto­rá je vo väz­be už 9 me­sia­cov, ne­po­chyb­ne ma­la dos­tať. Iba tak bu­de za­cho­va­né jej prá­vo na osob­nú slo­bo­du.
  4. Ústav­ný súd v sú­vis­los­ti s ná­zo­rom naj­vyš­šie­ho sú­du o tom, že vo vzťa­hu ku kva­li­fi­ká­cii skut­ku bu­de ťa­žis­ko do­ka­zo­va­nia pred sú­dom (zrej­me tu už naj­vyš­ší súd pre­ju­di­ku­je po­da­nie ob­ža­lo­by), kon­šta­tu­je, že ide o ná­zor z ús­tav­nop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka neak­cep­to­va­teľ­ný. Ústav­ný súd zdô­raz­ňu­je, že súd, kto­rý o väz­be roz­ho­du­je, je po­vin­ný skú­mať ako jed­nu z tzv. ma­te­riál­nych pod­mie­nok dô­vo­dov väz­by aj to, či zis­te­né sku­toč­nos­ti, te­da aj do­siaľ vy­ko­na­né dô­ka­zy, nas­ved­ču­jú to­mu, že sa stal sku­tok, pre kto­rý bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie, a či sku­tok vy­ka­zu­je zna­ky tres­tné­ho či­nu. Skú­ma­nie tzv. ma­te­riál­nych dô­vo­dov väz­by je zá­kon­nou pod­mien­kou pre vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by či pre ďal­šie tr­va­nie väz­by. Súd pre­to nes­mie vy­chá­dzať iba for­mál­ne z uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, ale mu­sí skú­mať a hod­no­tiť dô­ka­zy, kto­ré k vzne­se­niu ob­vi­ne­nia vied­li. Ak do­ka­zo­va­nie ne­potvr­dzu­je, že sa stal sku­tok uve­de­ný v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, nie je napl­ne­ná vä­zob­ná pod­mien­ka. Pod­stat­ná je aj práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku, kto­rý sa ob­vi­ne­né­mu kla­die za vi­nu. Ta­ké­to skú­ma­nie je dô­le­ži­té prá­ve z dô­vo­dov, aby sa za­brá­ni­lo tzv. úče­lo­vé­mu nad­kva­li­fi­ko­va­niu skut­ku zo stra­ny po­lí­cie, čo má za nás­le­dok nap­rík­lad dlh­šie tr­va­nie väz­by ale­bo prís­nej­šie pod­mien­ky pre pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du, ako to moh­lo byť aj vo ve­ci sťa­žo­va­te­ľa.
  5. Ústav­ný súd pou­ka­zu­je na to, že kva­li­fi­ká­cia skut­ku v bo­de 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ako obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu vy­die­ra­nia by zna­me­na­la, že sťa­žo­va­te­ľo­vi by hro­zil trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re na dvad­sať ro­kov až dvad­sať­päť ro­kov ale­bo trest od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie na roz­diel od mož­né­ho tres­tu pre skut­ky uve­de­né v bo­de 1 a 4 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, kde je sta­no­ve­ná hra­ni­ca tres­tnej sadz­by v roz­me­dzí od päť do de­sať ro­kov (bod 1 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia), resp. tri až osem ro­kov (bod 4 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia).
  6. Sťa­žo­va­teľ je v bo­de 1 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia stí­ha­ný pre zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia

a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na a v bo­de 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia stí­ha­ný pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia pod­ľa § 189 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na. Pod­ľa skut­ku 1 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je sťa­žo­va­teľ po­va­žo­va­ný za oso­bu čin­nú pre sku­pi­nu  pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na, av­šak

v zmys­le skut­ku 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je už po­va­žo­va­ný za čle­na ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia pod­ľa § 189 ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na. Me­dzi pos­ta­ve­ním sťa­žo­va­te­ľa ako ob­vi­ne­né­ho v bo­de 1 a 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je znač­ný roz­por, kto­rý sám ose­be spo­chyb­ňu­je správ­nu práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­ku.

  1. Ústav­ný súd pou­ka­zu­je na ná­miet­ku sťa­žo­va­te­ľa, kto­rý žia­dal, aby mu bo­la da­ná od­po­veď

na otáz­ku, z akých dô­ka­zov vy­plý­va, že sa mal do­pus­tiť vo­či poš­ko­de­né­mu                                    ná­si­lia,

hroz­by ná­si­lím ale­bo inej ťaž­kej uj­my, čo je zá­klad­ný kva­li­fi­kač­ný znak tres­tné­ho či­nu vy­die­ra­nia. Na­priek to­mu, že špe­cia­li­zo­va­ný súd a aj naj­vyš­ší súd ci­tu­jú vý­po­ve­de rôz­nych sved­kov a vý­po­ve­ďa­mi sved­kov je v pod­sta­te od­ôvod­ne­ná väz­ba sťa­žo­va­te­ľa, od­po­veď na tú­to otáz­ku sa v nich ne­na­chá­dza.

  1. Ústav­ný súd kon­šta­tu­je, že aj tá­to sku­toč­nosť vy­vo­lá­va re­le­van­tné po­chyb­nos­ti o správ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­ciu skut­ku pod­ľa bo­du 6 uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia.
  2. V rám­ci ko­na­nia o ús­tav­nej sťaž­nos­ti sťa­žo­va­te­ľa ús­tav­ný súd ne­mô­že skú­mať de­fi­ni­tív­nu dô­vod­nosť vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia z hľa­dis­ka je­ho vzťa­hu k vi­ne sťa­žo­va­te­ľa, a te­da k me­ri­tór­ne­mu roz­hod­nu­tiu, ku kto­ré­mu v pre­bie­ha­jú­com tres­tnom ko­na­ní eš­te len má dôjsť. Ak ale ús­tav­ný súd má spl­niť svo­ju po­vin­nosť a pres­kú­mať ús­tav­nú kon­for­mi­tu zá­ve­rov všeo­bec­ných sú­dov o spl­ne­ní ma­te­riál­nej pod­mien­ky vä­zob­né­ho stí­ha­nia, ne­mô­že ig­no­ro­vať cel­kom zjav­nú ne­dos­ta­toč­nosť iden­ti­fi­ká­cie skut­ku, kto­rý tvo­ril zá­klad pre vzne­se­nie ob­vi­ne­nia a nás­led­né vä­zob­né stí­ha­nie. Ústav­ný súd ak­cep­tu­je, že vy­me­dzenie skut­ku tvo­ria­ce­ho pod­klad pre ve­de­nie tres­tné­ho stí­ha­nia ve­de­né­ho vä­zob­ným spô­so­bom sa v zá­vis­los­ti od stá­le pre­bie­ha­jú­ce­ho do­ka­zo­va­nia mô­že vy­ví­jať. To ale nez­na­me­ná, že je ak­cep­to­va­teľ­né, ak or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní po­pí­šu čin tvo­ria­ci skut­ko­vý zá­klad vzne­se­nia ob­vi­ne­nia spô­so­bom, kto­rý do vzťa­hu stí­ha­né­ho skut­ku na jed­nej stra­ne a zá­kon­né­ho vy­me­dzenia zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty v Tres­tnom zá­ko­ne na stra­ne dru­hej vne­sie ta­kú mie­ru na­pä­tia a neur­či­tos­ti, že ús­tav­ne re­le­van­tným spô­so­bom spo­chyb­ní kva­li­tu vä­zob­né­ho stí­ha­nia v je­ho zá­kla­de, te­da v je­ho prí­pus­tnos­ti z poh­ľa­du dodr­ža­nia zá­ruk za­hr­nu­tých v zá­klad­nom prá­ve na osob­nú slo­bo­du, kto­ré je väz­bou ob­me­dze­né v ča­se, keď ob­vi­ne­né­ho eš­te ne­mož­no po­va­žo­vať za pá­cha­te­ľa.
  3. Ústav­ný súd po­va­žu­je za pot­reb­né zdô­raz­niť, že pos­tu­py po­lí­cie, keď dôj­de k úče­lo­vé­mu nad­kva­li­fi­ko­va­niu tres­tné­ho či­nu, by ne­ma­li byť zo stra­ny sú­dov to­le­ro­va­né. Úlo­hou sú­dov pri roz­ho­do­va­ní o väz­be je do­hlia­dať na dodr­žia­va­nia zá­kon­nos­ti v pos­tu­pe or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a v prí­pa­de, ak k po­ru­še­niu zá­ko­na dôj­de, z ta­ké­ho­to pos­tu­pu vy­vo­diť dôs­led­ky, kto­rý­mi mô­že byť aj pre­pus­te­nie ob­vi­ne­né­ho z väz­by. Nie je pre­to roz­ho­du­jú­ce to, čo for­mál­ne vy­plý­va z uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, ale to, čo reál­ne vy­plý­va z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia. Pre­to prís­tup zvo­le­ný naj­vyš­ším sú­dom je z ús­tav­nop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka neak­cep­to­va­teľ­ný a ve­die k po­ru­še­niu prá­va sťa­žo­va­te­ľa na osob­nú slo­bo­du.
  4. V tej­to sú­vis­los­ti ús­tav­ný súd po­va­žu­je za pot­reb­né zdô­raz­niť, že práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku je vý­znam­ným fak­to­rom aj pri roz­ho­do­va­ní o mož­nom nah­ra­de­ní väz­by opat­re­nia­mi pod­ľa § 80 až § 82 Tres­tné­ho po­riad­ku. Po­kiaľ naj­vyš­ší súd de­tail­ne ro­zo­be­rá dô­vo­dy, pre kto­ré nie je mož­né nah­ra­diť väz­bu sťa­žo­va­te­ľa z dô­vo­du, že je stí­ha­ný pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin, po­tom pot­re­ba správ­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku vy­stu­pu­je o to viac do pop­re­dia. Ak naj­vyš­ší súd na stra­ne jed­nej zľah­ču­je pot­re­bu správ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku a na stra­ne dru­hej je pod­ľa ne­ho prá­ve práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku ako obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu dô­vo­dom ne­mož­nos­ti nah­ra­diť väz­bu niek­to­rým z pro­ces­ných pros­tried­kov pod­ľa § 80 až § 82 Tres­tné­ho po­riad­ku, z dô­vo­du neexis­ten­cie vý­ni­moč­ných okol­nos­tí prí­pa­du po­tom ide o roz­hod­nu­tie ar­bit­rár­ne, za­sa­hu­jú­ce do sťa­žo­va­te­ľov­ho prá­va na osob­nú slo­bo­du. Je ús­tav­ne neak­cep­to­va­teľ­né, aby ce­lý čas väz­by bol sťa­žo­va­teľ vy­lú­če­ný z pros­tried­kov nah­ra­de­nia väz­by pre po­chy­be­nie or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní pri nad­kva­li­fi­ká­cii tres­tné­ho či­nu.
  5. Ústav­ný súd od­ka­zu­je na svo­ju ju­di­ka­tú­ru a ju­di­ka­tú­ru ESĽP, pod­ľa kto­rej ob­vi­ne­ná oso­ba má op­ráv­ne­nie na pres­kú­ma­nie okol­nos­tí sved­čia­cich pre a pro­ti väz­be, ale zá­ro­veň z uve­de­né­ho vy­plý­va aj po­vin­nosť sú­du roz­hod­núť na zá­kla­de kon­krét­nych sku­toč­nos­tí, a nie na zá­kla­de abstrak­tnej úva­hy (ob­dob­ne III. ÚS 271/07 ale­bo roz­su­dok ESĽP z 20. 10. 2016 vo ve­ci Ara Ha­ru­tyu­nyan c. Ar­mén­sko, sťaž­nosť č. 629/11, bod 51).
  6. Naj­vyš­ší súd a rov­na­ko ani špe­cia­li­zo­va­ný súd, na od­ôvod­ne­nie uz­ne­se­nia kto­ré­ho naj­vyš­ší súd opa­ko­va­ne od­ka­zu­je (na­priek to­mu, že v od­ôvod­ne­ní špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du sa od­po­ve­de na otáz­ky nas­to­le­né sťa­žo­va­te­ľom ne­na­chá­dza­jú), však v zmys­le uve­de­né­ho ne­pos­tu­po­va­li. Sťa­žo­va­teľ sa pod­ľa okol­nos­tí je­ho prí­pa­du nao­zaj ne­mo­hol doz­ve­dieť, pre­čo bo­la pres­ne je­ho žia­dosť o pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du za­miet­nu­tá, a ani to, aké sú dô­vo­dy na ďal­šie tr­va­nie je­ho väz­by, a to či už ko­lúz­nej ale­bo pre­ven­tív­nej.
  7. Po pres­kú­ma­ní uz­ne­se­nia o vza­tí do väz­by a pres­kú­ma­ní uz­ne­se­nia špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du a uz­ne­se­nia naj­vyš­šie­ho sú­du mu­sí ús­tav­ný súd kon­šta­to­vať, že za dô­vo­dy ko­lúz­nej a pre­ven­tív­nej väz­by po­va­žu­jú naj­vyš­ší súd a aj špe­cia­li­zo­va­ný súd iba sa­mot­nú sku­toč­nosť, že ob­vi­ne­ný pá­chal tres­tnú čin­nosť, kto­rá sa­ma ose­be je dô­vo­dom ko­lúz­nej a pre­ven­tív­nej väz­by. Av­šak s pou­ka­zom na ju­di­ka­tú­ru ESĽP, pod­ľa kto­rej čím dlh­šie väz­ba tr­vá, tým sú­dy mu­sia vy­ža­do­vať sil­nej­šie dô­vo­dy na ďal­šie jej tr­va­nie, pre­to­že pos­tu­pom ča­su pre­va­žu­je pre­zum­pcia ne­vi­ny a dô­le­ži­tosť osob­nej slo­bo­dy nad zá­uj­ma­mi štá­tu vy­šet­riť tres­tnú čin­nosť a pos­ta­viť ob­vi­ne­né­ho pred súd, po­tom ús­tav­ný súd uzat­vá­ra, že dô­vo­dy na väz­bu, tak ako ich pre­zen­to­va­li špe­cia­li­zo­va­ný súd a naj­vyš­ší súd vo svo­jich uz­ne­se­niach, sú ne­dos­ta­toč­né a za­sa­hu­jú do prá­va sťa­žo­va­te­ľa na osob­nú slo­bo­du.
  8. Ústav­ný súd na zá­kla­de uve­de­né­ho kon­šta­tu­je, že ak v od­ôvod­ne­ní uz­ne­se­nia o za­miet­nu­tí sťaž­nos­ti vo­či uz­ne­se­niu o ne­vy­ho­ve­ní žia­dos­ti o pre­pus­te­nie sťa­žo­va­te­ľa z väz­by chý­ba­jú jas­né a zro­zu­mi­teľ­né dô­vo­dy, z kto­rých by bo­lo mož­né vy­vo­diť opod­stat­ne­nosť ďal­šie­ho tr­va­nia väz­by, po­tom dô­vo­dy ďal­šie­ho tr­va­nia väz­by u sťa­žo­va­te­ľa neexis­tu­jú. Aj vzhľa­dom na dĺžku tr­va­nia väz­by u sťa­žo­va­te­ľa ús­tav­ný súd vy­ho­vel ús­tav­nej sťaž­nos­ti a skon­šta­to­val po­ru­še­nie čl. 17 ods. 2 a 5 ús­ta­vy a čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 do­ho­vo­ru a uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du zru­šil.
  9. Po­kiaľ sťa­žo­va­teľ pou­ka­zo­val na to, že sa ne­mo­hol do­pus­tiť tres­tnej čin­nos­ti z dô­vo­du, že iš­lo iba o vý­kon čin­nos­ti ad­vo­ká­ta, k to­mu­to ús­tav­ný súd do­dá­va, že ad­vo­kát za­bez­pe­ču­je zá­klad­né prá­vo na práv­nu po­moc vrá­ta­ne ob­ha­jo­by v tres­tnom ko­na­ní v pros­pech svo­jich klien­tov. Po­dob­ne ako ESĽP aj ús­tav­ný súd je to­ho ná­zo­ru, že vä­zob­né stí­ha­nie osôb, kto­ré pô­so­bia v ob­las­ti prá­va (sud­co­via, pro­ku­rá­to­ri, ad­vo­ká­ti), mu­sí byť pod­ro­be­né naj­prís­nej­šie­mu po­sú­de­niu (napr. roz­su­dok ESĽP zo 16. 4. 2019 vo ve­ci Al­parsla­nAl­tay c. Tu­rec­ko, sťaž­nosť č. 12778/17 vo vzťa­hu k sud­com). V prí­pa­de ad­vo­ká­tov je v hre to­tiž nie­len vý­kon slo­bod­nej pro­fe­sie ad­vo­ká­ta, ale kaž­dé tres­tné stí­ha­nie ad­vo­ká­ta sú­vi­sia­ce s vý­ko­nom je­ho pro­fe­sie v se­be ob­sa­hu­je aj mra­zia­ci úči­nok pre os­tat­ných ad­vo­ká­tov pos­ky­to­vať tú­to po­moc v pros­pech klien­ta, a tým os­la­bu­je dô­ve­ru v práv­ny štát. Ad­vo­ká­ti hra­jú kľú­čo­vú úlo­hu v rám­ci súd­nej mo­ci, pre­to­že vy­stu­pu­jú ako spros­tred­ko­va­te­lia me­dzi spo­loč­nos­ťou (klien­ta­mi, kto­rých za­stu­pu­jú) a sú­dom. Ich úlo­hou je za­is­ťo­vať dô­ve­ru me­dzi spo­loč­nos­ťou a súd­mi, čím je tá­to úlo­ha ne­nah­ra­di­teľ­ná v de­mok­ra­cii a v práv­nom štá­te (por. roz­su­dok ESĽP vo ve­ci Fran­cois Fran­cúz­sko, sťaž­nosť č. 26690/11, bod 51a tam cit. ca­se-law).

Pre­to je pri tres­tnom stí­ha­ní ad­vo­ká­tov, resp. ich vä­zob­nom stí­ha­ní, nut­né pos­tu­po­vať s naj­vyš­šou mie­rou opatr­nos­ti.

  1. Ústav­né­mu sú­du tiež neuš­lo, že z vý­po­ve­dí jed­not­li­vých sved­kov a spolu­ob­vi­ne­ných vy­plý­va­jú opa­ko­va­né vy­jad­re­nia o tom, že sťa­žo­va­te­ľa nav­šte­vo­va­li ako ad­vo­ká­ta, resp. práv­ni­ka. Av­šak vzhľa­dom na pot­re­bu za­cho­vá­vať zdr­žan­li­vosť vo vzťa­hu k okol­nos­tiam, kto­ré by ma­li byť pred­me­tom ďal­šie­ho roz­ho­do­va­nia všeo­bec­ných sú­dov, a k to­mu, že iné okol­nos­ti, na kto­ré sťa­žo­va­teľ v ús­tav­nej sťaž­nos­ti pou­ká­zal, pos­ta­čo­va­li na vy­slo­ve­nie na­mie­ta­né­ho po­ru­še­nia uve­de­ných práv, a k je­ho pre­pus­te­niu z väz­by na slo­bo­du sa ús­tav­ný súd bliž­šie k tej­to otáz­ke ne­po­va­žo­val za pot­reb­né vy­jad­ro­vať. Av­šak na zá­važ­nosť tej­to otáz­ky, kto­rá mô­že byť roz­ho­du­jú­ca pre vy­slo­ve­nie vi­ny či ne­vi­ny sťa­žo­va­te­ľa, bo­lo by na­naj­výš žia­du­ce, aby sa všeo­bec­né sú­dy s otáz­ka­mi, kto­ré sťa­žo­va­teľ v žia­dos­ti o pre­pus­te­nie z väz­by nas­to­lil a na kto­ré od­po­veď ne­dos­tal, za­obe­ra­li. Vzhľa­dom na to, že ús­tav­ný súd vy­ho­vel čas­ti ús­tav­nej sťaž­nos­ti sme­ro­va­nej k po­ru­še­niu osob­nej slo­bo­dy v zmys­le čl. 17 ús­ta­vy a čl. 5 do­ho­vo­ru, bo­lo bez práv­ne­ho vý­zna­mu sa za­obe­rať po­ru­še­ním čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ús­ta­vy a čl. 6 ods. 1 do­ho­vo­ru. Pro­ces­né zá­ru­ky z nich ply­nú­ce sú do is­tej mie­ry sú­čas­ťou čl. 17 ús­ta­vy, resp. čl. 5 do­ho­vo­ru.
  2. Pod­ľa § 133 ods. 3 písm. d) zá­ko­na č. 314/2018 Z. z. o Ústav­nom sú­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len ,,zá­kon o ús­tav­nom sú­de“) mô­že ús­tav­ný súd pri­ká­zať, aby ten, kto po­ru­šil zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy sťa­žo­va­te­ľa, ob­no­vil stav pred ich po­ru­še­ním. Pod­ľa ju­di­ka­tú­ry ús­tav­né­ho sú­du ak sa súd­ne roz­hod­nu­tie opie­ra o dô­vod väz­by, kto­rý v da­nom ča­se ne­mô­že exis­to­vať, nej­de o ús­tav­ne ak­cep­to­va­teľ­ný ti­tul väz­by, a te­da ani ús­tav­ne ak­cep­to­va­teľ­né poz­ba­ve­nie osob­nej slo­bo­dy (por. III. ÚS 199/05). Na zá­kla­de uve­de­né­ho dô­vo­dy na vä­zob­né stí­ha­nie sťa­žo­va­te­ľa neexis­tu­jú, a pre­to na­ria­dil je­ho pre­pus­te­nie na slo­bo­du.
  3. Ústav­ný súd, vy­chá­dza­júc z ma­te­riál­ne­ho chá­pa­nia ochra­ny práv a slo­bôd, roz­ho­dol v okol­nos­tiach prí­pa­du tak, že na­ria­dil naj­vyš­šie­mu sú­du ako účas­tní­ko­vi ko­na­nia, kto­ré­ho roz­hod­nu­tie ru­ší, aby sťa­žo­va­te­ľa bez­od­klad­ne pre­pus­til na slo­bo­du (III. ÚS 295/05, III. ÚS 128/05, III. ÚS 84/06). Vzhľa­dom na ok­ra­jo­vý as­pekt pri­me­ra­né­ho fi­nan­čné­ho za­dos­ťu­či­ne­nia ús­tav­ný súd ne­vi­del dô­vod na na­vy­šo­va­nie sa­tis­fak­cie aj jej fi­nan­čným za­dos­ťu­či­ne­ním.

IV.

Tro­vy ko­na­nia

  1. Sťa­žo­va­teľ v ús­tav­nej sťaž­nos­ti po­žia­dal ús­tav­ný súd o priz­na­nie náh­ra­dy trov ko­na­nia.
  2. Pod­ľa § 73 ods. 3 zá­ko­na o ús­tav­nom sú­de ús­tav­ný súd mô­že v od­ôvod­ne­ných prí­pa­doch pod­ľa vý­sled­ku ko­na­nia uz­ne­se­ním ulo­žiť niek­to­ré­mu účas­tní­ko­vi ko­na­nia, aby úpl­ne ale­bo sčas­ti nah­ra­dil iné­mu účas­tní­ko­vi ko­na­nia ale­bo štá­tu tro­vy ko­na­nia.
  3. Pri vý­poč­te trov ko­na­nia ús­tav­ný súd vy­chá­dzal z us­ta­no­ve­ní vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 655/2004 Z. z. o od­me­nách a náh­ra­dách ad­vo­ká­tov za pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „vy­hláš­ka“) a priz­nal od­me­nu za tri úko­ny práv­nej služ­by (prev­za­tie a príp­ra­va za­stú­pe­nia vrá­ta­ne pr­vej po­ra­dy s klien­tom, návrh ús­tav­né­mu sú­du, ako aj rep­li­ku k vy­jad­re­niu špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du a naj­vyš­šie­ho sú­du) pod­ľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vy­hláš­ky. Dva úko­ny bo­li vy­ko­na­né v ro­ku 2020 a je­den vy­ko­na­ný v ro­ku 2021.
  4. Ústav­ný súd pri vý­poč­te dvoch úko­nov z ro­ku 2020 vy­chá­dzal zo zá­klad­nej sadz­by ta­rif­nej od­me­ny za je­den úkon práv­nej služ­by za rok 2020 v su­me 177 eur (1/6 vý­poč­to­vé­ho zá­kla­du pod­ľa §11 ods. 3 vy­hláš­ky) a pau­šál­nej náh­ra­dy niek­to­rých ho­to­vých vý­dav­kov (re­žij­ný pau­šál) za kaž­dý úkon práv­nej služ­by v su­me 10,62 eur (1/100 vý­poč­to­vé­ho zá­kla­du pod­ľa § 16 ods. 3 vy­hláš­ky), čo je spo­lu 187,62 eur; za dva úko­ny te­da 375,24 eur.
  5. Pri vý­poč­te jed­né­ho práv­ne­ho úko­nu vy­ko­na­né­ho v ro­ku 2021 vy­chá­dzal ús­tav­ný súd zo zá­klad­nej sadz­by ta­rif­nej od­me­ny za je­den úkon práv­nej služ­by v su­me 181,17 eur (1/6 vý­poč­to­vé­ho zá­kla­du pod­ľa § 11 ods. 3 vy­hláš­ky) a pau­šál­nej náh­ra­dy niek­to­rých ho­to­vých vý­dav­kov (re­žij­ný pau­šál) za kaž­dý úkon práv­nej služ­by v su­me 10,87 eur (1/100 vý­poč­to­vé­ho zá­kla­du pod­ľa § 16 ods. 3 vy­hláš­ky), čo je spo­lu 198,04 eur.
  6. Za tri úko­ny práv­nej služ­by ide o su­mu 573,08 eur bez DPH. Pre­to­že je práv­ny zá­stup­ca sťa­žo­va­te­ľa plat­com DPH, tak cel­ko­vá su­ma trov ko­na­nia je 687,70 eur.
  7. Vzhľa­dom na čl. 133 ús­ta­vy, pod­ľa kto­ré­ho pro­ti roz­hod­nu­tiu ús­tav­né­ho sú­du nie je prí­pust­ný op­rav­ný pros­trie­dok, to­to roz­hod­nu­tie na­do­bú­da prá­vop­lat­nosť dňom je­ho do­ru­če­nia účas­tní­kom ko­na­nia.

Pou­če­nie: Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu ús­tav­né­ho sú­du ne­mož­no po­dať op­rav­ný pros­trie­dok.

V Ko­ši­ciach 13. má­ja 2021

Ro­bert Šorl
pred­se­da se­ná­tu

 

Pošlite nám tip

Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

icon NAJČÍTANEJŠIE

iconNAJNOVŠIE

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

icon FOTO DŇA

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Vybrali sme

Blinken: USA chcú posilniť energetickú bezpečnosť Európy. Nemajú lepšieho priateľa, ako je Nemecko

0 icon

Berlín 23. júna 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Jacquelyn Martin)   USA a Nemecko budú stáť bok po boku, aby zabránili akýmkoľvek "nebezpečným a provokačným akciám" Ruska voči Ukrajine, uviedol v stredu v Berlíne americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. V tejto súvislosti spomenul aj kauzu ruského opozičného politika Alexeja Navaľného a "šírenie…

Za nedodržiavanie protiepidemických opatrení uložili policajti v minulom týždni 21 pokút

0 icon

Bratislava 23. júna 2021 (SITA/HSP/Foto:Facebook Polície SR)   Za nedodržiavanie protiepidemických opatrení uložila polícia v uplynulom týždni 21 pokút v hodnote 1020 eur. Ako ďalej informovala hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová, policajti v období od 14. do 20. júna v rámci kontroly takmer 30 000 osôb zaznamenali 53 prípadov porušenia…

Vakcinácia v Anglicku vraj zachránila 14-tisíc životov. Prečo nie všetkých zaočkovaných?

0 icon

Bratislava 23. júna 2021 (SITA/HSP/Foto:Wikimedia)   Britský program vakcinácie proti koronavírusu už zachránil viac ako 14-tisíc životov len v samotnom Anglicku. Povedal to v stredu minister zodpovedný za očkovanie Nadhim Zahawi, ktorý zároveň uviedol, že vakcinácia v Anglicku predišla 44 500 hospitalizáciám, vrátane 2 500 hospitalizáciám v uplynulých dvoch týždňoch.…

Poslanci v závere dňa rokovali o návrhoch na obmedzenie interrupcií

0 icon

Bratislava 23. júna 2021 (TASR/HSP/Foto:Pixabay, TASR-Michal Svítok)   Poslanci Národnej rady (NR) SR v závere stredajšieho rokovania aktuálnej 32. schôdze rokovali o návrhoch noviel na sprísnenie vykonávania interrupcií Poslanci rokovali o návrhu poslanca Martina Čepčeka (OĽANO), ako aj o návrhu poslancov za ĽSNS. Oba návrhy hovoria o tom, aby sa…

Orbán pre DPA: Maďarsko záujmy homosexuálov aktívne chráni. Maďarský prezident Áder podpísal ostro kritizovaný zákon

0 icon

Budapešť 23. júna 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Laszlo Balogh, Francisco Seco, TASR/AP-Michael Kappeler)   Za osvetu detí v každom prípade zodpovedajú rodičia, avšak boj proti pedofílii je úlohou štátu. Vyhlásil to v stredu v rozhovore pre nemeckú agentúru DPA predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý na margo kritiky zákona o pedofílii tiež…

Pápež František sa na týždennej audiencii stretol so Spidermanom

0 icon

Vatikán 23. júna 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)   Pápež František mal na stredajšej audiencii nezvyčajné stretnutie – s imitátorom Spidermana, ktorý sa často oblieka do tohto kostýmu, aby zabavil choré deti. Informovala o tom tlačová agentúra AFP Talian Mattia Villardita (28) vystupuje posledné štyri roky v detských nemocniciach oblečený ako tento…

Bučková: Pre Rómov je ospravedlnenie sa vlády za zásah v Moldave silným symbolickým gestom

0 icon

Bratislava 23. júna 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)   Pre Rómky a Rómov je ospravedlnenie sa vlády SR za zásah ozbrojených zložiek v Moldave nad Bodvou silným symbolickým gestom. Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Andrea Bučková to uviedla v tlačovej správe, ktorú zaslal Michal Šľachta z kancelárie splnomocnenkyne. Reagovala tak na dnešné…

Poslanci pôsobiaci v Hlase chcú odvolávať Matoviča, kritizujú ho za Sputnik

0 icon

Bratislava 23. júna 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák, SITA-Branislav Bibel, Alexandra Čunderlíková)   Poslanci Národnej rady (NR) SR pôsobiaci v mimoparlamentnej strane Hlas-SD začínajú zbierať podpisy na iniciovanie mimoriadnej schôdze, na ktorej chcú odvolávať ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) Dôvodom sú podľa nezaradeného poslanca Richarda Rašiho okolnosti využitia ruskej vakcíny Sputnik…

Grécko deportuje aj registrovaných žiadateľov o azyl, tvrdí Amnesty International

0 icon

Brusel 23. júna 2021 (SITA/AP/HSP/Foto:Pixabay)   Medzinárodná mimovládna organizácia presadzujúca dodržiavanie ľudských práv Amnesty International uviedla, že praktiky Grécka na potláčanie prichádzajúcich migrantov sú mimoriadne zlé. Medzi zadržiavanými a deportovanými sú údajne aj také osoby, ktoré požiadali o azyl a v Grécku už nejaký čas žijú Charitatívne organizácie i médiá…

Nemecko, USA a OSN žiadajú odchod zahraničných vojakov z Líbye a nerušené voľby

0 icon

Berlín 23. júna 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Hannibal Hanschke, Martial Trezzini/Keystone)   Nemecko a ďalší účastníci druhej mierovej konferencie o Líbyi v stredu zdôraznili význam plánovaných decembrových volieb v mierovom procese v tejto severoafrickej krajine. Informovala o tom agentúra DPA Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas a jeho americký náprotivok Antony Blinken žiadali…

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Pavel Jacz

„Super špeciál turbo“ charakter Sulíka. Je neuveriteľné, že v sebe nemá kúsok cti, hrdosti a charakteru!

0icon

Ani o chrbtovej kosti nemá predseda SaS ani páru. Je to cudzie slovo, ktoré sa Sulík za celý život nenaučil. Začínam veriť, že jeho vzpriamenosť má na starosti nejaký umelý skelet, inak by musel chodiť ohnutý s ovisnutou hlavou na úrovni lýtok. Prečo to konštatujem? Všetci majú v pamäti to,…

Miro Majerník

Československé spartakiády neboli iba komunistický výmysel

0icon

Články o slovenskej politike presýtenej nenávisťou medzi stranami, pandémiou Kovid 19, politický boj medzi koalíciou a opozíciou, každodennými aférami o zatýkaní nepohodlných politikov začínajú nás bežných ľudí už unavovať. Ako bloger sa už dlhšiu dobu sa snažím vyhnúť týmto nechutným témam ktoré nám bežným ľuďom prinášajú iba stres a neistotu.…

Boris Mesár

1. Stoja globalisti za problémami s vodou v Kalifornii ? Hroziaca katastrofa v zásobovaní potravinami 2. Veľké farmaceutické spoločnosti a médiá vlastnia rovnakí pochybní ľudia

0icon

Dnes to budú dva dlhšie články ,ale verím ,že vám niečo objasnia  1. V posledných mesiacoch rastie krízová situácia v USA v zásobovaní potravinami, ktorá má nadobudnúť alarmujúce rozmery, ktoré by sa mohli stať katastrofou . Na vrchole existujúceho koronakrízy a nezamestnanosti v súvislosti s koronovou pandémiou by mohla hroziaca…

Gabriel Dragon

Z Lisabonu po Vladivostok

0icon

Na margo Putinovho článku pre Die Zeit, uverejneného na portáli Hlavné správy v ktorom ruský prezident spomína spoločný priestor od Lisabonu po Vladivostok, som si spomenul na svoj starší blog z roku 2019, ktorý je malou analýzou práve tohto projektu. Článok treba vnímať v kontexte roku 2019, ale dovolil som si doplniť…

Slavěna Vorobelová

Podobnosť s nacistickou praxou nie je asi náhoda

0icon

Pred cca mesiacom sa skončil núdzový stav, o ktorého ústavnosti doposiaľ existujú mnohé pochybnosti. Samozrejme, pri dnešnom stave nášho právneho štátu sa niet ani čomu čudovať. Veď podľa súčasnej praxe kajúcnikov, teda univerzálnych hoaxerov a konšpirátorov, v podstate stačí, keď Heger a jeho psovod Matovič vymyslia nejaké krivé svedectvo, ktoré…

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

TopDesať

Posledné slová celebrít: Čo povedal pred smrťou Jobs, Hendrix či Mozart?

0 icon

Vraví sa, že pred smrťou ti prebehne pred očami celý život. Všetko dobré aj zlé, čo si spravil. Všetky výnimočné momenty a chvíle. Možno práve posledné slová budú mať omnoho väčšiu váhu ako tie miliardy prázdnych viet, ktoré si vypovedal počas celého života. Či už vieš, že sa blíži koniec,…

Dôkaz, že úsmev zmení tvár na nepoznanie

0 icon

Predstav si svet, v ktorom ťa pozdraví a venuje ti úsmev každý, koho stretneš. Austrálsky fotograf a cestovný sprievodca, Jay Weinstein, nám prostredníctvom svojho projektu s názvom „ Tak som ich požiadal o úsmev “ nahliadol so toho, ako by takýto svet vyzeral. To, čo sa začalo ako náhodná fotografia v roku  2013, rozkvitlo do bohatej galérie…

Fastfood: TOP10 šokujúcich faktov o rýchlom občerstvení

0 icon

Fastfood je rýchly, pohodlný a často aj chutný spôsob, ako si naplniť žalúdok. Dokonca ani nemusíš variť. Ako rastie fastfoodový trh, tak sa množia aj šokujúce fakty okolo tohto spôsobu stravovania. TOP10 ti prináša rebríček tých našokujúcejších faktov o fastfoode. Niektoré ťa znechutia! 10. Milkshake – Mliečne kokteily obsahujú viac chemikálií ako…

Let Nemcov do New Yorku a Michiganu 1. časť

0 icon

Podľa niektorých správ letel 27. augusta 1943 Junkers Ju-390 z Nórska plniť prieskumnú úlohu až do Severnej Ameriky. Miesto druhého pilota údajne zastávala Anna Kreislingová, prezývaná „biela vlčica luftwaffe“, pretože mala plavé vlasy a prenikavo modré oči. Prinášame ďalší záhadný príbeh druhej svetovej vojny. Leteli Nemci do Severnej Ameriky? Pozrite sa s nami…

Sprchovanie: Chyby pri sprchovaní, ktoré ovplyvňujú naše zdravie

0 icon

Ak sa chceš cítiť vo svojom tele sviežo a čisto, potrebuješ zo sebou spraviť niekoľko vecí, aby si tento efekt dosiahol. Čistenie zubov, umývanie rúk a sprchovanie. Hlavným a najdôležitejším očisťovacím procesom je jednoznačne sprchovanie. Niektorí ľudia uprednostňujú sprchu, zatiaľ čo iní si radšej užívajú čas ponorení vo vani. Kúpanie aj sprcha odstraňujú…

Vo svete IT

Rusko a Čína sa „stavajú“ proti USA: Oznámili svoje plány spolupráce pri prieskume Mesiaca

0 icon

V nasledujúcich rokoch bude na Mesiaci naozaj rušno. Po prvýkrát od skončenia vesmírneho programu Apollo sa našu prirodzenú družicu chystá navštíviť viacero vesmírnych agentúr, píše portál Universe Today. Najvýraznejším hráčom je americká vesmírna agentúra NASA. Tá momentálne pracuje na svojom programe Artemis, ktorý hlási ich návrat na povrch Mesiaca. Spojené…

To trvalo! Xiaomi uvoľňuje MIUI 12.5 spolu s Androidom 11 pre 2 roky starý smartfón. Evidujete už aktualizáciu?

0 icon

Len pred pár dňami sme vás informovali o prebiehajúcom beta testovaní nadstavby MIUI 12.5 pre Xiaomi smartfóny, ktoré neboli na zozname aktualizačných vĺn. Toto beta testovanie malo odhaliť všetky chyby v systéme a vo chvíli, keď bol systém bezproblémový, malo Xiaomi vypustiť aktualizáciu medzi používateľov týchto modelov. Tejto chvíle sme…

iPhone 13 je údajne na ceste! Začalo sa hovoriť o dátume jeho predstavenia. Kedy sa tak stane?

0 icon

Rok čo rok spoločnosť Apple predstavuje novú generáciu smartfónov iPhone. Naposledy bolo tomu tak ešte v októbri minulého roka, kedy americký technologický gigant, predstavil produktovú radu zariadení iPhone 12. K samotnému predstaveniu zariadení došlo neskôr, ako bolo doposiaľ zvykom. Dôvodom bola pandémia, ktorá dnes je už v mnohých regiónoch sveta…

Mikročipová kríza sa ešte viac prehlbuje. Čakacie doby na dodávky procesorov sa opäť predlžujú

0 icon

Pred niekoľkými týždňami sa vravelo o ustupujúcej polovodičovej kríze, no opak je pravdou. Nedostatok mikročipov sa v posledných mesiacoch stále rapídne zhoršuje, pričom v máji sa čakacie doby natiahli až na neuveriteľných 18 týždňov. Agentúra Bloomberg informuje, že objednávok mikročipov stále pribúda, no skrátenie dodacích lehôt je v nedohľadne. Dodacie…

Poznáme rebríček najhodnotnejších značiek na svete. Takto dopadli známy výrobcovia smartfónov

0 icon

Ktoré značky sú najcennejšími na svete? Pravdepodobne každý z nás bude mať na túto tému iný názor. Ako taký ucelený odhad o cene značiek nám najnovšie prináša spoločnosť Kantar BrandZ, ktorá  vyhodnotilo hodnotu značiek na základe približne 4-miliónov spotrebiteľských rozhovorov naprieč 512 kategóriami a 51 trhmi. Výsledkom ich práce je…

Armádny Magazín

NATO provokuje. Ruské lode a stíhačky museli zahájiť paľbu na britský torpédoborec pri pobreží Krymu

0 icon

Rusko, 23. júna 2021 (AM) – Hliadková loď ruskej FSB vykonala varovnú streľbu v smere na britský torpédoborec „ Defender “ neďaleko pobrežia Krymu. Vedľa lode bola uskutočnená aj streľba z armádnej stíhačky Su-24. Informovala o tom štátna agentúra 

Izrael nariadil urýchliť prípravy na vojnu s Iránom. Problémom je nový prezident islamskej republiky

0 icon

Izrael, 23. júna 2021 (AM) – Nový iránsky prezident, ktorý je považovaný za tvrdého konzervatívca, vyprovokoval u náčelníka štábu izraelských obranných síl generálporučíka Aviva Kohaviho urýchlenie prípravy možného ozbrojeného konfliktu s Iránom.   Jedným z f

NATO pritiahne k ruským hraniciam 40 vojnových lodí

0 icon

Ukrajina, 23.jún 2021 (AM) – Tlačová služba šiestej flotily amerického námorníctva oznámila svoju účasť na cvičeniach Sea Breeze-2021 organizovaných spoločne s Ukrajinou, ktoré sa začnú budúci týždeň v čiernomorskom regióne. Ako uviedlo ministerstvo zahraničných vecí USA, účelom cvičení je zvýšiť

Putin schválil vypracovanie štátneho programu implantácie mikročipov do mozgu

0 icon

Rusko, 23. júna 2021 (AM) – Ruská vláda vyčlení 54 miliárd rubľov na vývoj programu na implantáciu mikročipov do mozgu. Návrh federálneho programu „Mozog, zdravie, inteligencia, inovácie“ sa začal pripravovať na ministerstve školstva a vedy. Schválil to prezident Putin a s projektom môže mať niečo spoločné aj jeho dcéra.   Pra

USA dodajú cez svoje nastrčené firmy sýrskym teroristom zbrane v hodnote 350 miliónov dolárov

0 icon

Sýria, 23. júna 2021 (AM) – Bulharskí novinári magazínu Armswatch skúmali dodávky zbraní Pentagónom do celého sveta. Ukázalo sa, že USA nakupujú zbrane z celého sveta, aby zásoboval

Svetlo sveta

Biskupi rozhodli o zrušení dišpenzu od povinnosti účasti na bohoslužbách

0 icon

Na 99. plenárnom zasadaní KBS v Badíne sa v dňoch 15. a 16. júna 2021 zúčastnili všetci slovenskí katolícki biskupi, členovia KBS. V rámci zasadania zvolili na nasledujúce obdobie 5 rokov generálneho sekretára KBS. Stal sa ním banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec. Za predsedu Liturgickej komisie bol zvolený rožňavský biskup Mons.…

Ako dlho je po prijatí Eucharistie prítomný Kristus v človeku?

0 icon

Eucharistia je najväčším pokladom Katolíckej Cirkvi. Ježiš pod spôsobom chleba je prítomný v Eucharistii a to svojím telom, dušou a božstvom. Prítomnosť Krista v Eucharistii nekončí v momente nášho prijatia, ale pretrváva do chvíle, kedy sa rozpustí posledná čiastočka konsekrovaného chleba. Ako príklad si môžeme uviesť príhodu zo života svätého…

Sv. Ján Nepomucký – mučeník spovedného tajomstva

0 icon

Ján z Pomuku sa narodil niekedy okolo roku 1340, v dedinke Pomuk.  Na mieste, kde dnes stojí barokový kostol sv. Jána Nepomuckého, stál podľa ústneho podania domček, kde sa Ján narodil. O jeho vzdelaní je málo známe. S istotou vieme, že študoval na pražskej univerzite. Vieme, že od roku 1369…

Medzinárodný modlitbový deň k úcte Panny Márii Matky všetkých národov

0 icon

The post Medzinárodný modlitbový deň k úcte Panny Márii Matky všetkých národov appeared first on Svetlo Sveta.

Je dovolené, aby katolík, ktorý je súčasťou inej sekty pristupoval k sviatostiam?

0 icon

Otázka: Je to v poriadku keď človek, ktorý je v sekte napr. scientológii prehlasuje, že každý kresťan katolík môže byt v sekte a pristupovať k sviatostiam? Odpoveď o. Gajdoš, predseda liturgickej komisie: V Kristovej cirkvi sa vždy považovalo zapretie viery za jedno z najvážnejších previnení – spolu s vraždou a…

icon FOTO DŇA

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali