„Parlamentné voľby sme vyhrali. Po 12 rokoch sme porazili mafiu, ktorú prezentuje strana Smer-SD. Dá sa hovoriť o dvojitej výhre pre naše hnutie. Chceli sme zastaviť vládu zlodejov a dosiahnuť to, aby Marian Kotleba mal čo najmenej percent. Oba ciele sme splnili. Áno, podľa aktuálnych čísiel by sme vedeli zložiť vládu aj bez strany Borisa Kollára, ale ja chcem, aby bol súčasťou novej koalície,“ povedal Matovič na záver svojho volebného štábu. Líder hnutia potvrdil svoj záujem o post premiéra.

Matovič počíta aj s Kollárom preto, že chce dosiahnuť v novom zložení Národnej rady SR ústavnú väčšinu, teda minimálne 90 poslancov. „Je potrebné na Slovensku zaviesť dôležité a ústavné zmeny. Chceme zmeniť justíciu, aby ľudia dostali istotu, že spravodlivosť u nás platí pre všetkých rovnako. Vždy, keď som sa s Borisom Kollárom na niečom dohodol, tak to platilo. Máme vyrovnaný vzťah,“ dodal šéf hnutia.

„Očakával som, že to dajú, niekde na hranici osem a deväť percent. Mrzí ma to. Možno sa im vrátilo to, že sami vylučovali a sami sú napokon vylúčení,“ zhodnotil výsledok PS/Spolu. Matovičovi sa dnes v noci podarilo na dve hodiny zablokovať mobilný telefón. Rokovania sa však podľa neho rozbehnú už dnes. „Mali sme avízo od Andreja Kisku, že budú čakať do poslednej chvíle. V takom čase niekoho lákať do Trnavy by nebolo úplne fér. Všetkých lídrov, ktorí prichádzajú do úvahy, sa budem snažiť čo najskôr kontaktovať,“ uzavrel.

Prvú trojicu najúspešnejších strán tvorí po sčítaní takmer 90 % okrskov hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) a Sme rodina. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Štatistickým úradom SR, OĽaNO by získalo 24,93 %, Smer-SD 18,62 % a Sme rodina 8,32 %. Štvrté miesto patrí hnutiu Kotlebovci-Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) s 8,18 %. Do parlamentu by sa ešte dostali strany SaS s 5,83 % a Za ľudí s 5,53 %. Hranicu zvoliteľnosti nepokorili koalícia PS-Spolu ani KDH.

Víťaz parlamentných volieb Igor Matovič má pre hnutie OĽaNO záujem o ministerstvo vnútra. Má predstavu o konkrétnom ministrovi, avšak povie ju až pri rokovaniach s potenciálnymi partnermi. Uviedol to novinárom po nedeľnej televíznej diskusii.

„Sme autentické protikorupčné hnutie, ktoré išlo do politiky preto, aby vykynožilo korupciu, no a na to potrebujete ministerstvo vnútra,“ myslí si Matovič. Opätovne potvrdil, že chce účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku.

Na otázku, či by bolo v poriadku, aby mal predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár silový rezort, neodpovedal priamo. V minulosti sa dostali do médií fotky Kollára s členmi bratislavského podsvetia na spoločnej dovolenke vrátane odsúdeného bosa skupiny piťovcov Juraja Ondrejčáka. „Fotka s mafiánom je problém, ale títo ľudia (súčasná vláda, pozn. TASR) priamo s mafiánmi robili biznis,“ reagoval Matovič.

Líder OĽaNO Igor Matovič verí, že klub sa po voľbách nerozpadne. Uviedol to v nedeľnej diskusnej povolebnej relácii RTVS O 5 minút 12. Veronika Remišová, ktorá prešla z OĽaNO do strany Za ľudí, uviedla, že svoj prestup neľutuje.

Po voľbách podľa predsedu SaS Richarda Sulíka nehrozí štiepenie strany. Tvrdí, že strana bude mať „stabilný poslanecký klub“. Zároveň si myslí, že strana by mala byť stabilizujúcim prvkom, ktorý bude „stmeľovať“. Poznamenal, že pozíciu predsedu strany budú riešiť na kongrese, ktorý by mal byť na jar. Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá kandidovala za SaS, by sa podľa domnienok Sulíka nemala vrátiť na Slovensko a mala by ostať v europarlamente.

Remišová uviedla, že pre ňu je dôležité, aby nasledujúce štyri roky bol dialóg konštruktívny a aby sa výsledky, ktoré ľuďom sľúbili, boli splnené.

Líder OĽaNO v diskusnej relácii opäť zdôraznil, že do koalície s ĽSNS a Smerom-SD nepôjde. Podotkol, že zostavenie vlády nebude riešiť cez médiá, podľa neho sa najskôr dohodnú medzi sebou a až potom to oznámia. Zároveň chce zabojovať, aby sa dali dokopy štyri politické subjekty. Či sa to podarí, nateraz povedať nevedel. Martin Beluský z ĽSNS poznamenal, že strana by zo zdvorilosti na rokovanie s OĽaNO prišla. Avšak podľa neho si uvedomujú, že budú v opozícii. Matovič verí, že klub OĽaNO sa po voľbách nerozpadne.

Výsledky volieb Smer-SD rešpektuje, uviedol Juraj Blanár. Podotkol, že strana sa bude snažiť, aby sa sociálne výhody pre ľudí zachovali. Ako potvrdil, rovnako budú „strážiť“ aj budúcu koalíciu.

Boris Kollár zo Sme rodina potvrdil, že ministrom nechce byť. Chce ostať v parlamente a presadzovať zákony pre obyčajných ľudí. O ministerské kreslá by však jeho hnutie malo záujem.

Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič nepredpokladá, že by v budúcej vláde mali vzniknúť konflikty pre kultúrno-etické témy. Zamerať sa chce skôr na „opravu základov krajiny“. „Máme jediný pokus,“ zdôraznil. Prejavenú voličskú dôveru prirovnal v nedeľnej povolebnej diskusnej relácii RTVS k Novembru ’89 či k pádu mečiarizmu.

Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár povedal, že má určité podmienky pre budúce fungovanie vlády. Prvou je, že sa nebudú otvárať kultúrno-etické otázky, ďalej, že sa nebudú rušiť drobné sociálne benefity pre ľudí, ako napríklad vlaky zadarmo pre dôchodcov, 13. dôchodok či téma nájomného bývania. Zdôraznil, že hnutie Sme rodina bude garantom sociálnych istôt. „Budeme sa snažiť robiť záchrannú sieť,“ komentoval.

Podľa Veroniky Remišovej zo strany Za ľudí je potrebné štát „opraviť“ vo všetkých oblastiach. Podstatné sú pre ňu boj proti korupcii, otázka nájomných bytov či infraštruktúra. Do programového vyhlásenia vlády sa podľa jej slov „zmestí všeličo“. Pre každú oblasť by sa mal zaviesť ukazovateľ, ktorý sa bude dať po štyroch rokoch zmerať. Zavládnuť by podľa Remišovej mala úplne nová politická kultúra. Na čele polície by mal byť podľa nej niekto, kto má výsledky.

Šéf SaS Richard Sulík vidí výzvu budúcej vlády hlavne v zavedení ekonomických opatrení, považuje za dôležité, aby štátny deficit klesol.

Martin Beluský z ĽSNS uviedol, že v strane budú podporovať zákony, ktoré vyhodnotia ako dobré pre Slovensko. Zdôraznil, že nemajú dôvod politikárčiť. Nemyslí si, že opozičné poslanecké kluby musia spolupracovať. Ak budú mať spoločné témy, nebudú mať problém sadnúť si ako s koalíciou, tak s opozíciou.

Podľa Juraja Blanára zo Smeru-SD pri voľbách dostali „výprask“ najmä progresívci.

Podľa Remišovej sa nesmie opäť stať, aby sa zopakovala situácia pri voľbe generálneho prokurátora. Poukázala na to, že generálny prokurátor je najmocnejší muž spravodlivosti, preto by to mal byť čestný človek, odborník a profesionál. Práve jeho voľba bude podľa jej slov prvou najdôležitejšou voľbou pre budúci parlament. Mieni, že by mala byť verejná. Rovnako aj podľa Blanára je verejné vypočutie generálneho prokurátora správnym krokom.

Podľa Kollára generálneho prokurátora nemusia voliť len poslanci. Je za to, aby sa zaviedli previerky sudcov, na čo bude potrebná zmena ústavného zákona. Hnutie podľa neho nemá problém s prezidentom Policajného zboru Milanom Lučanským.

Líder OĽaNO Igor Matovič má v nedeľu začať stretnutia s nádejnými koaličnými partnermi, s ktorými by mohol vytvoriť vládu. Rokovania by sa mali podľa Eduarda Hegera z OĽaNO konať jednotlivo.

V nedeľu má Matovič absolvovať dve stretnutia a v pondelok jedno. Predseda SaS Richard Sulík povedal, že Matovič ho pozval na stretnutie v nedeľu. Myslí si, že na koalícii by sa strany mali dohodnúť čo najskôr. „Chápe to aj Matovič. Pozval ma aj na dnešné stretnutie. Ide tak spraviť aj s ostatnými potenciálnymi partnermi. Toto musí ísť rýchlo. Nemáme na čo čakať,“ uviedol.

V pondelok ráno by sa mal Matovič stretnúť s predsedom hnutia Sme rodina Borisom Kollárom, ktorý to potvrdil. Najlepšia vláda bude podľa Kollára taká, ktorá bude myslieť na ľudí. Hnutie nemá problém ani so stranou Za ľudí a SaS ako potenciálnymi koaličnými partnermi.

Matovič poznamenáva, že teraz by sa mali pokúsiť o vytvorenie vlády, ktorá bude mať ústavnú väčšinu v parlamente. „Bolo by to určite lepšie, aj keď komplikovanejšie,“ hovorí Matovič. Dodáva, že by uprednostnil štvorkoalíciu pred trojkoalíciou.

Predstavitelia strán prípadnej vládnej koalície Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) – Sme rodina – Sloboda a Solidarita (SaS) – Za ľudí deň po parlamentných voľbách hovoria, o ktoré rezorty by mali záujem. Šéf Sme rodina Boris Kollár chce jeden silový rezort, SaS podľa šéfa strany Richarda Sulíka prejaví vôľu obsadiť rezorty dopravy, pôdohospodárstva, hospodárstva a financií. Šéf OĽaNO Igor Matovič však nechcel ani v náznakoch hovoriť o delení postov. „Ja túto hru hrať nebudem,“ reagoval Matovič v relácii RTVS O 5 minút 12 na vyjadrenie Kollára, či kreslo ministra financií ponúkne SaS, ak ho nechce Sme rodina.

„Máme jediný pokus,“ povedal na adresu budúceho vládneho zoskupenia Matovič. Nevidí dôvod, prečo by mal byť poslanecký klub nestabilný, hoci v každom volebnom období z OĽaNO poslanci odchádzali. Argumentoval tým, že aj tak z odídencov nikto „nehlasoval s vládnou mafiou, ktorá tu vládla“.

Šéf Sme rodina Boris Kollár uviedol, že nechce byť ministrom a rovnako povedal, že nikdy jeho strana nepovedala, že má záujem o post šéfa parlamentu. Povedal tri podmienky pre vstup strany do budúcej vlády. Prvou je, že sa nebudú otvárať kultúrno-etické otázky. Druhou je, že sa nebudú rušiť sociálne opatrenia a tretím je zrušenie doplatkov za lieky pre matky s deťmi, dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých.

Podpredsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová odmietla hovoriť, koho strana bude navrhovať na ministerské posty. Zdôraznila, že nové programové vyhlásenie vlády má obsahovať merateľné opatrenia, aby sa dalo skontrolovať, čo vláda splnila. Ako príklad uviedla, že na Slovensku je 5 000 odvrátiteľných úmrtí, ktoré by sa mali znížiť o polovicu.

Podpredseda Smeru – sociálna demokracia (SD) Juraj Blanár označil „idylku“, aká je aktuálne medzi budúcimi partnermi, za možno poslednú. Potenciálnej koalícii povedal, aby si spomenula, ako boli opozičné strany pred voľbami rozhádané, a tiež, ako si rozdeľovali vládne posty. „Máte pravdu, veľakrát to iskrilo, ale všetci partneri sú dostatoční chytrí, aby vám druhýkrát tú radosť nespravili ako v roku 2011,“ reagoval Sulík na pád vlády Ivety Radičovej a následný nástup Smeru-SD k moci.

Podľa neoficiálnych údajov vyhralo voľby hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti s 25,02 %. Celkovo sa po započítaní 99,91 % zápisníc do parlamentu dostalo šesť strán. Na druhom mieste skončila strana Smer-sociálna demokracia s 18,29 % a tretiu priečku obsadila strana Sme rodina s 8,24 %. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Štatistickým úradom SR, štvrtá pozícia patrí hnutiu Kotlebovci-Ľudová strana Naše Slovensko s 7,97 %. Do parlamentu sa ešte dostali dve strany demokratického bloku, a to SaS s 6,21 % a Za ľudí s 5,76 %. Koalícia PS/Spolu zostala s 6,96 % tesne pred bránami Národnej rady SR.

Volebná účasť dosiahla 65,83 %, čo predstavuje viac ako 2,9 milióna voličov.

Líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič má podľa bývalého slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu príležitosť ukázať, aký je líder. Na otázku, či sa obáva predčasných volieb, Dzurinda v nedeľnej diskusnej relácii Na telo odpovedal: „Mepovedal by som, že áno.“ Dôležité podľa neho je to, čo chce po sebe zanechať. „Či chce sedieť na stoličke alebo chce krajinu zmeniť,“ skonštatoval Dzurinda. Komentátor Martin Šimečka doplnil, že tento typ hnutí, ako je OĽaNO, máva krátku životnosť na vrchole moci. „Môj vnútorný cit hovorí, že tá vláda štyri roky nevydrží,“ povedal.

Mikuláš Dzurinda v relácii skonštatoval, že Igora Matoviča nepozná a netuší, akú úlohu chce, aby Slovensko zohrávalo napríklad aj v zahraničnej politike. Veľmi vážnou vecou je napríklad imigrácia, či vzťahy s USA. To všetko sú podľa Dzurindu dôležité otázky a ak pre svoju víziu dokáže získať svojich partnerov, má všetky možnosti. „Nedá sa ale vylúčiť ani to, že sa aj on zameria na ďalšie parlamentné voľby už teraz a potom tá komunikácia a vzťahy vo vládnej koalícii budú iné,“ uviedol Dzurinda.

V rámci dohadovania sa pri zostavovaní koalície Dzurinda neodporúča, aby sa začínalo kreslami. Začať by mali podľa neho programovým desatoro. „Mali by sa dohodnúť na elementárnych základných bodoch programu,“ myslí si Dzurinda. Podľa neho je zároveň šanca, že koalícia bude hlasovať jednotne. „Majú šancu. Je otázka, či dokáže líder stmeliť a vštepiť myšlienku,“ povedal bývalý premiér. Zároveň upozornil, že Slovensko má pred sebou veľké štrukturálne výzvy a je potrebné riešiť problémy stagnujúcej alebo zaostávajúcej ekonomiky.

Koalícia PS/Spolu zostala s 6,96 % tesne pred bránami Národnej rady SR. Jej volebný líder Michal Truban v relácii povedal, že ich mrzí, ako to dopadlo, ale budú ďalej bojovať. Taktiež úplne nevylúčil napadnutie volieb. Chcú sa na výsledky pozrieť, aké tam boli rozdiely a či sú nejaké podozrenia. „Pre mňa je ale dôležitejšie to, čo vieme urobiť do budúcna,“ skonštatoval Truban. No ak im to dá zmysel, tak zvážia kroky, avšak nebudú to robiť nasilu. „Určite nebudeme robiť žiadne divadlo,“ doplnil Truban. Zároveň dodal, že chce byť naďalej v politike aktívny a neplánuje odísť.

Jednoznačnú odpoveď, či ostane v aktívnej politike, neuviedol napríklad predseda KDH Alojz Hlina. Povedal len, že vo vysokom politickom tempe je už niekoľko rokov, ale v KDH ostáva naďalej. To, že nekončia a budú ďalej bojovať, uviedol predseda Dobrej voľby Tomáš Drucker. Negarantuje síce, či sa určite ocitne na kandidátke pri ďalších voľbách, no má v pláne pokračovať. „Uvidíme, ako bude vyzerať o pár rokov strana Dobrá voľba, aké budeme mať preferencie,“ dodal Drucker. Komentátor Martin Šimečka nevidí budúcnosť tejto strany.

Do parlamentu sa nedostala ani strana Most-Híd. „Naša strana dosiahla oveľa horší výsledok, ako sme očakávali. To znamená, je potrebné urobiť dôkladnú rekonštrukciu štruktúr, vrátane vedenia. Nie je to kozmetická zmena, musíme zabezpečiť víziu pre budúcnosť tejto strany,“ povedal podpredseda Mosta-Híd Ábel Ravasz. Líder strany Vlasť Štefan Harabin, ktorý vo voľbách takisto nebol úspešný, povedal, že bude opäť volebným lídrom, keď prídu ďalšie voľby.

Budúca vláda premiéra Igora Matoviča aj so stranou Sme rodina Borisa Kollára bude stabilnejšia ako bez neho. Pre agentúru SITA to povedal politológ Samuel Abrahám s tým, že vždy bude môcť takéto zoskupenie jedného člena vylúčiť a stále si zachová väčšinu. „Keď budú štyria, všetci si budú vedomí toho, že nebudú tzv. king´s player. To znamená, aj keď jedna z malých vládnych strán odskočí, nemôže sa stať, že by vláda padla. Z toho pohľadu by bola stabilnejšia,“ povedal pre SITA Abrahám.

V praxi to znamená, že podľa zatiaľ neoficiálnych výsledkov volieb by koalícia strán Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Sloboda a solidarita (SaS) a Za ľudí mali 78 kresiel v parlamente. Čiže by mali väčšinu v 150-člennej poslaneckej snemovni. S Kollárovou stranou by mala nová koalícia v parlamente ústavnú väčšinu 95 kresiel.

„Ide o to, či budú mať prienik programov, ale keďže Matovič je silný, bude si diktovať podmienky a ostatní budú radi, že ich prijme,“ priblížil politológ. Podľa neho hlavne v prvom roku vlády zaktivizuje vládne strany jasný programový prienik v snahe ísť po mafiánoch spojených s politikou a aj urobiť zmeny v zložkách, ktoré majú vymáhať právo. „Tým, že budú vládne strany na to tlačiť, odkryje sa hnoj, ktorý tu je desiatky rokov,“ povedal Abrahám.

Životnosť budúcej vládnej štvorkoalície OĽaNO – Sme rodina – SaS – Za ľudí nevie predpovedať. „Nie som jasnovidec. Ak sa otvoria všetky mafiánsko-politické prepojenia, môže to posilniť popularitu nových vládnych strán a nebudú mať teda špeciálny záujem na predčasných voľbách,“ poznamenal Abrahám s tým, že ak pôjde novej koalícii o „vyčistenie polície, súdnictva a prokuratúry“, tak to ju to spojí na celé volebné obdobie. „V politike však napriek tomu nikdy nevieme povedať, ako to bude a či Matovič znovu nájde svoju nevyspytateľnú tvár alebo mu bude záležať na stabilnej vláde,“ dodal Abrahám.