Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a európska delegácia dnes pricestovali vlakom do Kyjeva pri príležitosti tretieho výročia začiatku konfliktu Ruska s Ukrajinou. Delegácia sa má stretnúť s prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími zástupcami ukrajinskej administratívy v čase, keď sa USA pokúšajú bilaterálne rokovať s Ruskom o ukončení vojny.

Očakáva sa, že predsedníčka Európskej komisie predstaví balík finančnej pomoci vo výške 3,5 miliardy eur, ktorý má dodať dodatočnú finančnú injekciu do vyčerpaného ukrajinského rozpočtu a uľahčiť nákup vojenského vybavenia.

Suma 3,5 miliardy eur je preddavkom na rozsiahlejší fond pomoci vo výške 50 miliárd eur, ktorý Európska únia zriadila začiatkom roka 2024 a nazvala ho “Nástroj pre Ukrajinu”. Hoci sa Bruselu podarilo pokryť finančné potreby Ukrajiny na celý rok 2024 , dodávky zbraní po lete zostávajú neisté.

„Musíme urýchliť okamžité dodávky zbraní a munície. A to bude jadrom našej práce v nasledujúcich týždňoch,“ povedala von der Leyenová skupine médií na ceste do hlavného mesta. „Veríme v slobodnú a suverénnu Ukrajinu smerujúcu do Európskej únie,“ uviedla.

Von der Leyenová má tiež oznámiť iniciatívu na integráciu Ukrajiny a Moldavska do trhu s elektrickou energiou bloku do konca roka.

Delegácia

V Kyjeve sa k nej pripojí kolégium európskych komisárov, ktorí sa majú stretnúť so svojimi partnermi z ukrajinskej vlády s cieľom prehĺbiť vzájomné vzťahy.

Do ukrajinského hlavného mesta pri príležitosti slávnostného výročia pricestujú aj ďalší západní lídri, medzi nimi predseda Európskej rady António Costa, španielsky premiér Pedro Sánchez a kanadský premiér Justin Trudeau. Spoločne sa stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby potvrdili svoju solidaritu a podporu.

Táto návšteva je už deviatou návštevou von der Leyenovej na Ukrajine od začiatku vojny v krajine, ale prebieha v kontexte, ktorý sa výrazne líši od jej predchádzajúcich ciest.

Európske hlavné mestá totiž len nervózne z diaľky sledujú, ako úsilie Donalda Trumpa začať mierový proces medzi Ukrajinou a Ruskom narušilo tri roky transatlantickej politiky.

Napätie je obrovské po tom, ako sa Trump pustil do Zelenského, nazval ho “diktátorom bez volieb” a vinu za prepuknutie konfliktu pripísal Ukrajine. Tieto výroky, ktoré sa zhodovali s vyjadreniami Kremľa, vyvolali v Európe pobúrenie a vyvolali vážne pochybnosti o Trumpovej schopnosti alebo ochote moderovať mierové rokovania.

Napriek odozve republikánsky prezident neprejavil žiadnu chuť poľaviť.

„Už roky sledujem tohto muža (Zelenského), ako sa ničia jeho mestá, ako sa zabíjajú jeho ľudia, ako sa decimujú vojaci,“ povedal Trump minulý týždeň v rozhovore.

„Roky sa pozerám a sledujem, ako vyjednáva bez kariet. Nemá žiadne karty a vám je z toho zle. Je vám z toho zle. A ja som to už zažil,“ vyjadril sa Trump.

Zelenskyj neskôr povedal, že by bol ochotný odstúpiť z funkcie prezidenta, ak by to pre jeho krajinu znamenalo mier a členstvo v NATO. „Zameriavam sa na bezpečnosť Ukrajiny dnes, nie o 20 rokov, a nemám v úmysle zostať pri moci desať rokov. Na to sa sústreďujem a to je moja najväčšia túžba,“ povedal na tlačovej konferencii.

Brusel je bokom

Od 12. februára, keď Trump uskutočnil 90-minútový telefonát s Vladimirom Putinom, ktorý nebol koordinovaný so spojencami, sa Brusel snaží nájsť si svoje miesto v rýchlo sa meniacom reťazci udalostí, aby zabezpečil, že budú zohľadnené jeho záujmy a obavy.

Minulý týždeň sa rozprúdila diplomatická aktivita, uskutočnili sa telefonáty a stretnutia európskych lídrov s cieľom zomknúť sa a upevniť politickú jednotu. Ďalšie rozhovory už prebiehajú: Francúzsky prezident Emmanuel Macron odletí do Washingtonu, aby sa osobne stretol s Trumpom, a predseda Euróspkej rady António Costa bude 6. marca hostiť mimoriadny samit všetkých 27 vedúcich predstaviteľov EÚ.

Počas tohto samitu chce von der Leyenová predstaviť “komplexný plán” na zvýšenie zbrojárskej výroby a obranných kapacít v celom bloku, ktorý by podľa jej slov mohol “prospieť” aj Ukrajine tým, že by do boja proti ruským jednotkám priniesol nové zbrane.

Nie je jasné, či tento plán bude stačiť na to, aby presvedčil Biely dom, že Európa si zaslúži miesto za rokovacím stolom. Napriek tomu, že európsky kontinent považuje svoju dlhodobú bezpečnosť neoddeliteľne spojenú so stabilitou Ukrajiny, doteraz bol z rokovaní vylúčený.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa snažil upokojiť demokratických spojencov tým, že ich priebežne informoval o svojich vzťahoch s Ruskom a zdôrazňoval, že tento kontakt nepredstavuje náhly odklon od americkej zahraničnej politiky. Rubio uviedol, že Európania budú prizvaní k rokovaciemu stolu, keď príde čas na zmiernenie sankcií voči Kremľu.

Von der Leyenová na ceste do Kyjeva zvýšila latku pre poskytnutie akýchkoľvek ústupkov Putinovi. „Zvýšime trestné sankcie voči Rusku, pokiaľ nepreukáže skutočnú ochotu dosiahnuť trvalú mierovú dohodu,“ povedala.

„Slobodná a suverénna Ukrajina je v záujme celého sveta,“ dodala.

Prečítajte si tiež:

• Vysokí predstavitelia EÚ pricestovali na Ukrajinu
• Únia uvalila na Rusko nové sankcie pri príležitosti tretieho výročia vojny na Ukrajine