Toto opatrenie úrad zaviedol novelou zákona o verejnom obstarávaní s účinnosťou od začiatku roka 2019. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa ÚVO Janka Zvončeková s tým, že úrad uložil pokuty v objeme 2,09 milióna eur v rámci 84 správnych konaní a vo výške 786,5-tisíca eur v tridsiatich konaniach na základe výkonu kontroly pri uplatnení možnosti zníženia finančnej sankcie.
“Ide o inštitút zníženia pokuty pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov o 50 percent, ktorý zaviedla novela zákona o verejnom obstarávaní účinná od januára minulého roku,” povedal riaditeľ odboru dohľadu na ÚVO Tomáš Lepieš. “V prípade, že kontrolované subjekty akceptujú bezvýhradne a v plnom rozsahu všetky zistenia pri výkone kontroly – po podpise zmluvy, úrad im uloží pokutu o polovicu nižšiu, ktorú by inak dostali v plnej výške,” uviedol Lepieš. Ak ich zistenia podľa neho neakceptujú, majú rozpory voči nim, odbor dohľadu vydá rozhodnutie vo vzťahu k zisteným deliktom a vec podstúpi na legislatívno-právny odbor za účelom udelenia pokuty a nasleduje klasické správne konanie,” priblížil Lepieš.
Predseda ÚVO Miroslav Hlivák tvrdí, že možnosť zníženia pokút prostredníctvom tohto inštitútu pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov je motivačná. “Sumy znížených pokút totiž predstavujú aj ušetrené čiastky zo štátneho rozpočtu. Zároveň sa tým celý proces skráti, resp. ukončí v jednom konaní, čo šetrí prácu štátnych úradníkov, teda aj náklady na ňu a zároveň šetrí aj ďalšie verejné peniaze kontrolovaného subjektu,” poznamenal Hlivák. Ako príklad uviedol, keď hlavné mesto Bratislava inštitút zníženia pokuty uplatnilo vlani dvakrát. Predseda úradu očakáva, že narastajúci trend využívania tejto možnosti bude pokračovať.
Úrad uložil najvyššiu sumu pokút v správnych konaniach. “Úrad v rámci nich najčastejšie ukladal pokuty za porušenie princípov vo verejnom obstarávaní,” upozornil Hlivák. Druhým najčastejším porušením, za ktoré však bola uložená súhrnne omnoho vyššia suma pokút, je podľa šéfa úradu neoprávnené využívanie priameho rokovacieho konania, a to bez splnenia podmienok na jeho využitie. “Častým porušením je taktiež delenie zákaziek s cieľom využiť jednoduchší postup obstarávania a neaplikovanie zákona, resp. neoprávnené uplatnenie výnimky alebo použitie nesprávneho postupu,” dodal Hlivák.
Aj napriek zníženiu finančných sankcií vďaka spomínanému inštitútu, pokuty za rok 2019 boli niekoľkonásobne vyššie, ako v období pred nástupom súčasného predsedu ÚVO do funkcie v septembri 2017. To podľa úradu súvisí s jeho dôslednou činnosťou, ktorá má tiež pôsobiť preventívne a odrádzať subjekty od porušovania zákona.