Môj profil 
Predplatné
Vlani ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti podľa rady dosiahol úroveň 4,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), čím sa riziká pre dlhodobú udržateľnosť v porovnaní s rokom 2018 zvýšili a dosahujú strednú úroveň. Znamená to, že ak by sa vzali do úvahy len faktory roka 2019 bez vplyvu pandémie, na udržanie verejného dlhu v najbližších 50 rokoch pod hranicou 50 % HDP by bolo potrebné v strednodobom horizonte prijať dodatočné konsolidačné opatrenia v hodnote 4,2 % HDP.
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa pritom vlani zhoršila už tretí rok v rade. V porovnaní s rokom 2018 sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti zhoršil o 2,6 % HDP. Hlavným dôvodom sú podľa predsedu RRZ Ivana Šramka zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku. „Očakávame, že prijatá legislatíva zvyšujúca výdavky na dôchodky a zároveň postupne silnejúci vplyv starnutia populácie budú významne prispievať k zhoršovaniu hospodárenia rozpočtu už v najbližších rokoch,“ uviedol s tým, že vláda taktiež nepremietla priaznivé ekonomické podmienky do zlepšenia hospodárenia v roku 2019.
Tento rok pritom rada predpokladá ďalšie zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti až k úrovni 8 % HDP. Tieto predpoklady sú založené na aktuálnych prognózach tohtoročného prepadu ekonomiky až cez 10 % a zvýšenia deficitu verejných financií na bezmála 8 % HDP. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je však podľa rady viac ako výsledok roka 2020 dôležitý vývoj v nasledujúcich rokoch ovplyvnený prijatou legislatívou, súčasnou pandémiou a súvisiacim ekonomickým vývojom.
Faktom však je, že ak by sa nemenili niektoré vlani prijaté opatrenia dlhodobá udržateľnosť verejných financií by sa v tomto roku zrejme zhoršovala aj bez vplyvu pandémie. Podľa Šramka totiž len zohľadnenie vplyvu prijatia 13. dôchodkov a nárastu miezd vo verejnom sektore by znamenalo v porovnaní s rokom 2019 dodatočné zhoršenie dlhodobej udržateľnosti o 1 percentuálny bod. Vplyv pandémie koronavírusu na ukazovateľ aktuálne RRZ odhaduje v rozpätí od 2,4 až 3 % HDP v závislosti od uvažovaného konkrétneho scenára ekonomického vývoja.
