V uplynulých týždňoch sme uverejnili viacero výpovedí sudcov, ktorí svorne vyjadrujú nespokojnosť s tým, čo vládna moc stvára s justíciou. Teraz sa však „vzbura v justícii“ spustila naplno: sudcovia masovo podpisujú otvorený list, v ktorom jednoznačne odmietajú súdnu reformu, vrátane kontroverznej zmeny súdnej mapy. Spoluautorka listu, sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. Dana Jelinková Dudzíková odpovedala na naše otázky.

Hlavné správy: Napísali ste spolu s ďalšími sudcami otvorený list predstaviteľom štátu. K listu sa v priebehu niekoľkých dní pridali stovky sudcov, čo aj niektoré médiá interpretujú ako „vzburu v justícii“. Je situácia naozaj taká vážna? Myslíte si, že na Slovensku je súčasnou vládnou mocou poškodzovaná demokracia a právny štát? Myslíte si, že je ohrozená rovnováha trojdelenia moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu?

Jelinková: Situácia je viac než vážna. Veľmi stručne a zjednodušene by som sa chcela vyjadriť k fungovaniu demokracie. Parlament je tvorený zástupcami zvolenými občanmi v demokratických parlamentných voľbách. Demokracia má však aj svoju materiálnu stránku, ktorej obsahom sú základné piliere demokracie, medzi ktoré patrí najmä právny štát, trojdelenie moci a systém bŕzd a protiváh, ľudské práva.

Nie je preto vylúčené, aby parlament, vykonávajúc svoju právomoc získanú legitímne na základe demokratických volieb, prijal zákon, ktorý je v rozpore so základnými princípmi demokracie. Vykonávanie mandátu poslanca teda automaticky neznamená, že čokoľvek poslanec odhlasuje, je v súlade s princípom právneho štátu, a to len z toho titulu, že ho do kresla parlamentu posadil výsledok demokratických volieb. Sudcovia sú strážcami zachovania základných pilierov demokracie, čiže aj zachovania princípov právneho štátu.

Hlavné správy: Situáciu v slovenskom súdnictve nedávno skritizovala aj Poradná rada európskych sudcov CCJE. Na jej list s výhradami odpovedal predseda Súdnej rady SR Ján Mazák pomerne arogantným listom, v ktorom zhrnul veci v podstate tak, že u nás je všetko v poriadku, ako má byť a CCJE je zle informovaná. Ako to podľa Vás je?

Jelinková: Môj subjektívny pohľad na vec je taký, že práve pohľad zvonka, z európskych inštitúcií je potrebný a žiadúci, pokiaľ máme významným spôsobom reformovať justíciu. Za normálnych okolností by takáto spätná väzba nemala nikomu vadiť, práve naopak.

List predsedu Súdnej rady bol v jeho časti, z môjho pohľadu, aktom osobnej pomsty a zásahom do dobrého mena a povesti osoby, ktorej sa týka. Tón listu mňa osobne veľmi sklamal. Obsah uvedeného listu nebol Súdnou radou schválený, a napriek tomu osobný názor predsedu Súdnej rady bol komunikovaný navonok voči európskej inštitúcii na hlavičkovom papieri Súdnej rady. Pre mňa tento list demonštruje akt vynútenia si poslušnosti a odradenia od prípadnej ďalšej iniciatívy upozorniť na to, čo sa u nás deje.

Hlavné správy: Váš otvorený list sa vyjadruje kriticky k predsedovi Súdnej rady Jánovi Mazákovi. Je to prvý predseda Súdnej rady, ktorý bol zvolený parlamentom, teda v podstate dosadený vládnou koalíciou. Mnohí ho vnímajú ako príliš politickú figúru. Je podľa Vás pán Mazák súčasťou pokusu vládnej koalície za každú cenu ovládnuť justíciu?

Jelinková: Skúsim vychádzať z toho, že predseda Súdnej rady nie je iba vykonávateľ politických príkazov, a skúsim veriť jeho slovám, že jeho snaha o reformu a očistu justície je úprimná. Už dávnejšie sme si všimli, aké právne názory, čisto súkromného charakteru, prezentuje predseda Súdnej rady verejnosti. Pri analýze ich obsahu sa skutočne zdá, že sa jedná o konanie v zhode s aktuálnou politickou garnitúrou, voči ktorej som dosiaľ nepostrehla ani náznak jeho verejnej kritiky. Myslím, že by bolo vhodné veľmi dôsledne zvážiť, akým spôsobom takéto súkromné právne názory verejne komunikovať.

Čo však viacerých sudcov vyrušilo najviac, bolo vyjadrenie pána predsedu Súdnej rady, že Súdna rada povedala súdnej mape áno. Súdna rada ako kolektívny orgán sa pripomienkami k návrhu zákona o súdnej mape ešte nezaoberala, preto takéto vyhlásenia nie sú na mieste. Mrzí ma, že som dosiaľ z úst predsedu Súdnej rady nepočula ani jedno pekné verejné slovo na sudcov. Je nás okolo 1260 sudcov. Neviem presne či desať alebo pätnásť je obvinených, právne stále nevinných. Znamená to azda, že pre pätnásť obvinených máme my ostatní znášať vyjadrenia predsedu Súdnej rady o morálnom bahne v justícii? Myslím si, že takéto zovšeobecnenia nie sú na mieste a len prehlbujú nedôveru verejnosti v súdnu moc.

Sudcovia dosiaľ nemali priestor na verejné prezentovanie sa. No časy sa menia a my sa prispôsobujeme. Keby sme boli politickou stranou alebo komerčným subjektom, najmeme si mediálneho poradcu, stačilo by pár statusov na sieti a správ v novinách a imidž je napravený. Toto však nie je cesta pre nás.

Túto tému uzavriem tak, že pokiaľ by mne za päť pracovných dní 188 sudcov naprieč celým Slovenskom a naprieč celým spektrom súdov, od okresných, krajských až po súd najvyšší, vrátane sudcov špecializovaného trestného súdu a predsedov súdov, oznámilo, že nepožívam ich dôveru, snažila by som sa ich počúvať, čo mi hovoria a prečo mi to hovoria, prosto snažila by som sa ich pochopiť a stratenú dôveru získať. To platí samozrejme v prípade, ak by mi záležalo na ich názore a dôvere.

Hlavné správy: Reforma justície zahŕňa predovšetkým „zmenu súdnej mapy“, zmenu počtu, štruktúry a umiestnenia súdov na Slovensku. Viacerí sudcovia hovoria, že by to v princípe nemusela byť zlá myšlienka, keby prvotnou motiváciou jej autorov nebol zištný úmysel personálne ovládnuť súdnictvo. Vy návrh ministerstva otvorene a dôrazne kritizujete a navrhujete začať proces prípravy tejto reformy odznovu, za účasti sudcov, rešpektujúc aj pripomienky medzinárodných organizácií. Je podľa vás v tejto chvíli, v tejto krajine reálne očakávať, že sa to podarí?

Jelinková: Súdna mapa bola doteraz verejnosti komunikovaná ako téma, ktorá sa týka len sudcov, čo je hlúposť. Pani ministerka spravodlivosti bagatelizuje pripomienky sudcov tým, že pripomienky nazýva nerelevantnými, dokonca som niekde zachytila, že hlas sudcov má byť len emočným výkrikom. Pri vyjadreniach tohto typu mám nutkanie skontrolovať si kalendár, či je fakt 21. storočie a skontrolovať hranice Európskej únie, či sa náhodou nekončia na hraničnom priechode s Českom.

Súdna mapa sa týka predovšetkým občanov a ich prístupu k spravodlivosti. Pani ministerka je právnička, a preto by toto mala občanom férovo a na rovinu komunikovať. A keď to nekomunikuje ona, musíme to komunikovať my. Pripomienky k súdnej mape zaslali ministerke spravodlivosti okrem sudcov aj prokuratúry, okresné riaditeľstvá Policajného zboru, starostovia, primátori, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. V každom z týchto listov sa spomína občan a potreba prístupu občana k spravodlivosti. Náklady na bránenie práv občana sa zvýšia, nielen z titulu cestovného občana, ale aj z titulu nákladov na právnu pomoc. Hovoríme o cestovných náhradách advokátov, náhrade za stratu času. Súdna mapa v aktuálnej verzii ignoruje tento fakt a vôbec nehľadí na sociálne slabých a znevýhodnených, seniorov, spotrebiteľov. V takto predloženom znení súdnej mapy nedôjde k zrýchleniu súdneho konania.

Nesprávne je aj rozdelenie príslušnosti k súdu podľa nárečí. Ak sa zaplatilo z verejných peňazí za takúto nárečovú štúdiu, myslím, že spracovateľ takejto štúdie by mal obratom vrátiť peniaze do štátnej pokladne. Ozrejmím to na príklade Okresného súdu Topoľčany, ktorý začal svoju činnosť vykonávať v roku 1872 ako Okresný kráľovský súd v Topoľčanoch. Súdna mapa navrhuje jeho zrušenie s tým, že bude začlenený na základe príslušnosti k dolnonitrianskemu nárečiu, čo je absolútna hlúposť. Topoľčany nie sú regiónom dolnonitrianskeho nárečia. A takýchto príkladov môžeme uvádzať veľa, postupne jeden po druhom.

Zachytila som v médiách, že nominantka tejto vlády v Súdnej rade p. Katarína Javorčíková, vystupujúc ako hovorca iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ), sa kriticky ohradila voči nášmu otvorenému listu. Na tomto mieste by som rada upozornila verejnosť na to, že ZOJ je podľa webovej stránky neformálna a nezávislá sudcovská iniciatíva, ktorá má dvoch hovorcov, jedným z nich je vyššie uvedená politická nominantka v Súdnej rade SR a druhým je sudca. O iných orgánoch tejto iniciatívy a o jej členskej základni nemáme vedomosť. Preto je potrebné nahliadať na relevanciu a výpovednú hodnotu vyhlásení ZOJ k aktuálnemu dianiu v justícii v tomto kontexte.

Zdôrazňujem, že nová podoba súdnej mapy vznikala kdesi medzi štyrmi múrmi ministerstva, bez poctivej odbornej diskusie. Ministerka nás už de facto postavila pred hotovú vec. V novembri 2020 nám sľúbila, že je to začiatok dialógu, ktorý sa nakoniec nekonal. Svoj sľub nedodržala. Považujem za absolútne neprijateľné, aby sa takéto revolučné reformy prijímali v pandemickom období, za trvania núdzového stavu. Snaha o bagatelizovanie toho, čo sudcovia a zástupcovia iných orgánov výkonu verejnej moci a územnej samosprávy vravia a snaha o znižovanie obsahovej váhy ich vyjadrení svedčí o ľahostajnosti, ba až arogancii, a nestarostlivej správe vecí verejných.

Hlavné správy: Niektorí Vaši kolegovia kritizujú fakt, že ministerka Kolíková nikdy v súdnictve nepracovala a reálne nemá ani základné vedomosti o práci súdov. Myslíte si, že je dostatočne vhodnou osobou na post ministerky? Nemala by podať demisiu?

Jelinková: Nebudem sa teraz vyjadrovať k vhodnosti osoby Márie Kolíkovej na post ministerky spravodlivosti, a ani k tomu, či má podať demisiu. K čomu sa však vyjadrím je to, že pokiaľ je úmysel ministerky spravodlivosti reformovať justíciu lemovaný len úprimnou snahou odborne a zodpovedne postupovať pri zlepšení fungovania súdnictva a takáto reforma má prebehnúť spôsobom ako sa legitímne očakáva v demokratickej spoločnosti, je vo verejnom záujme všetkých občanov vrátiť sa späť na začiatok a začať o podobe súdnej mapy diskutovať za okrúhlym stolom, za účasti všetkých zainteresovaných, zohľadňujúc všetky pripomienky, v neposlednom rade aj výsledky projektu Váženia prípadov. Rovnako je nevyhnutné sa veľmi vážne zaoberať závermi vyššie uvedeného listu Poradnej rady európskych sudcov CCJE. Pokiaľ k tomu v najbližších týždňoch nedôjde, potom Vám veľmi rada a úplne jednoznačne odpoviem na Vami položenú otázku.

Ivan Lehotský

_______________________

„Otvorený list sudcov Slovenskej republiky

Sudcovia Slovenskej republiky s novou súdnou mapou, ktorá je už pripravená v paragrafovom znení v návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov, ktorý je toho času v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nesúhlasíme.

Zdôrazňujeme, že nová súdna mapa zásadným spôsobom mení usporiadanie súdov v rámci Slovenskej republiky, je neprimeraným zásahom zákonodarnej a výkonnej moci do súdnej moci, sťažuje prístup občanov k súdu, porušuje záväzky Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie v otázke nezávislosti súdnictva a práva na prístup k spravodlivosti a nerieši zásadné problémy terajšieho súdneho systému – preťaženosť niektorých súdov, dĺžku súdneho konania, vymožiteľnosť práva, nedostatočné technické a personálne obsadenie a pod.

Dôvodnosť našich obáv o smerovanie reformy justície potvrdila svojím vyjadrením Poradná rada európskych sudcov (CCJE) Stanoviskom Predsedníctva CCJE zo dňa 9. 12. 2020. Naše mnohé odborné výhrady sme opakovane prezentovali Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky prostredníctvom stanovísk sudcovských rád a stanovísk predsedov súdov, avšak zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky absolútne neboli akceptované, ba boli až znevažované.

S plnou vážnosťou upozorňujeme na to, že schválením novej súdnej mapy sa vystavuje celá spoločnosť riziku ďalekosiahlych negatívnych následkov, v dôsledku ktorých sa spomalí súdne konanie a sťaží prístup občanov k spravodlivosti.

Navrhujeme preto návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov stiahnuť z legislatívneho procesu a pripraviť zmenu súdnej mapy za účasti sudcov a odbornej diskusie, tak ako sa to legitímne očakáva v právnom štáte demokratickej krajiny.

*

Vyjadrujeme výrazné znepokojenie nad tým, ako predseda Súdnej rady SR prof. JUDr. Ján Mazák, PhD., vykonáva svoju funkciu na prezentovanie čisto svojich osobných názorov, ktoré v mnohých prípadoch prezentuje ako názor celej súdnej rady, čo je neprípustné predovšetkým vo vzťahu komunikácie s európskymi inštitúciami.

Zároveň upozorňujeme na to, že jeho vyjadrenia hraničia s neprimeranými útokmi na sudcovský stav, prispievajú ku znižovaniu dôveryhodnosti občanov k súdnej moci a k manipulácii s právnym povedomím a s verejnou mienkou občanov Slovenskej republiky. Za takéhoto stavu pôsobenia predsedu Súdnej rady SR musíme konštatovať, že nemá a ani nemôže mať našu dôveru.“