Trest smrti pre Irenu Čubírkovú – uplynulo 55 rokov od vyhlásenia rozsudku

Trest smrti pre Irenu Čubírkovú – uplynulo 55 rokov od vyhlásenia rozsudku

Bratislava 11. apríla 2021 (HSP/Právne listy/Foto:Pixabay)

 

V tom­to ro­ku up­ly­nie 55 ro­kov od vy­hlá­se­nia roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, kto­rým bol ob­ža­lo­va­nej Ire­ne Ču­bír­ko­vej ulo­že­ný trest smr­ti sa spá­chanie dvoch vrážd (iš­lo o vraždu man­že­la a nás­led­ne aj dru­ha ob­ža­lo­va­nej, s kto­rý­mi ma­la cel­kom se­dem de­tí)

právo
Ilustračné foto

Pro­ces s ob­ža­lo­va­nou Ire­nou Ču­bír­ko­vou a jej spolu­ob­ža­lo­va­ným sle­do­va­lo v ro­ku 1966 prak­tic­ky ce­lé Čes­kos­lo­ven­sko. Veľ­ký zá­ujem ve­rej­nos­ti vy­vo­lal hlav­ne bez­cit­ný spô­sob vy­ko­na­nia skut­kov (nap­rík­lad od­de­le­nie hla­vy od te­la, vlo­že­nie hla­vy do ka­bín­ky v osob­nom vla­ku, spá­le­nie zvyš­ku te­la a po­dob­ne) ako aj to, že hlav­nou pá­cha­teľ­kou bo­la mla­dá že­na.

Reklama

Niž­šie v texte je uve­de­né kom­plet­né zne­nie roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sp. zn. 1T/5/1966 zo dňa 31.05.1966. Z práv­ne­ho hľa­dis­ka je za­ují­ma­vým po­sú­de­nie ko­na­nia spolu­ob­ža­lo­va­né­ho Vác­la­va Ber­nar­ta, keď súd pr­vé­ho stup­ňa, na roz­diel od ob­ža­lo­by, po­sú­dil je­ho ko­na­nie nie ako spolu­pá­cha­teľ­stvo, ale ako po­moc k tres­tné­mu či­nu vraž­dy. Za­ují­ma­vým je aj pos­tup sú­du pri hodno­te­ní dô­ve­ry­hod­nos­ti roz­diel­nych vý­po­ve­dí tej is­tej oso­by.

A na­po­kon, za­uj­me aj cel­ko­vá sklad­ba od­ôvod­ne­nia pred­met­né­ho roz­sud­ku, keď kraj­ský súd vy­skla­dal skut­ko­vý dej a účasť ob­ža­lo­va­ných na ňom ako skla­dač­ku (mo­zai­ku) dô­ka­zov, z kto­rej po­tom vy­vo­dzo­val práv­ne zá­ve­ry. Ta­ký­to spô­sob od­ôvod­ňo­va­nia roz­sud­kov je v proti­kla­de so sú­čas­nou ap­li­kač­nou praxou, keď väč­ši­nu od­ôvod­ne­nia roz­sud­kov sú­dov tvo­rí vý­ťah (či preh­ľad) to­ho, čo na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­da­li ob­ža­lo­va­ní ale­bo sved­ko­via (fak­tic­ky sú do od­ôvod­ne­nia pre­ko­pí­ro­va­né zá­pis­ni­ce z hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia, nie­ke­dy dos­lov­ne) a až po­tom nas­le­du­je struč­né zhodno­te­nie dô­ka­zov a pou­ži­tej práv­nej kva­li­fi­ká­cie. Som ná­zo­ru, že od­ôvod­ne­nie roz­sud­ku v zmys­le § 168 ods. 1 Tr. zák. ne­vy­ža­du­je, aby v ňom bo­li ot­roc­ky opí­sa­né, či pre­ko­pí­ro­va­né vý­po­ve­de osôb vy­po­čú­va­ných na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Prá­ve nao­pak, od­ôvod­ne­nie by ma­lo byť sku­toč­ne po­ňa­té ako „skla­dač­ka dô­ka­zov“ z kto­rej vy­plý­va ur­či­tý skut­ko­vý stav (sku­tok), je­ho pá­cha­teľ, vyspo­ria­da­nie sa s ob­ha­jo­bou a nás­led­ne aj práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku. Sto­jí te­da za úva­hu vy­ko­nať ur­či­tý od­klon od sú­čas­nej za­uží­va­nej praxe v tom­to sme­re a za­čať od­ôvod­ne­nie roz­sud­kov, či uznese­ní kon­ci­po­vať inak (bez hro­ma­de­nia strán roz­sud­ku bez­du­chým pre­pi­so­va­ním ob­sa­hu vý­po­ve­dí).

Reklama

Pre úpl­nosť je nut­né uviesť, že niž­šie uve­de­ný roz­su­dok sú­du pr­vé­ho stup­ňa bol na­pad­nu­tý od­vo­la­ním nie­len ob­ža­lo­va­ný­mi oso­ba­mi, ale aj pro­ku­rá­to­rom. Prá­ve pro­ku­rá­tor žia­dal pri ob­ža­lo­va­nom Ber­nar­to­vi, aby je­ho ko­na­nie bo­lo kva­li­fi­ko­va­né ako spolu­pá­cha­teľ­stvo a nie ako po­moc. Naj­vyš­ší súd roz­sud­kom sp. zn. 8To/20/1966 zo dňa 14.07.1966 vy­ho­vel v tom­to sme­re pro­ku­rá­to­ro­vi a po­sú­dil ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho Ber­nar­ta ako spolu­pá­cha­teľ­stvo (a za­ra­dil ho aj do prís­nej­šej náp­rav­no­vý­chov­nej sku­pi­ny, než kraj­ský súd). Naj­vyš­ší súd bol v tom­to sme­re ná­zo­ru, že z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia mož­no ne­po­chyb­ne zis­tiť, že k usmr­te­niu Ču­bír­ku doš­lo po vzá­jom­nej do­ho­de me­dzi ob­ža­lo­va­ný­mi, ob­ža­lo­va­ný Ber­nart ob­sta­ral us­pá­va­cie kvap­ky, kto­ré ob­ža­lo­va­ná Ču­bír­ko­vá použila spo­lu s al­ko­ho­lom na us­pa­nie svoj­ho man­že­la a nás­led­ne, po je­ho smr­ti, doš­lo k fin­go­va­niu smr­ti man­že­la neš­ťas­tnou ná­ho­dou. Pod­ľa ná­zo­ru naj­vyš­šie­ho sú­du tu pre­to iš­lo o koor­di­no­va­né ko­na­nie ob­ža­lo­va­ných, kto­ré sme­ro­va­lo k usmr­te­niu iné­ho a pre­to ide u ob­ža­lo­va­né­ho Ber­nar­ta o spolu­pá­cha­teľ­stvo a nie o po­moc pri tres­tnom či­ne vraž­dy. Od­vo­la­nia ob­ža­lo­va­ných bo­li zamietnu­té ako ne­dô­vod­né.

Žia­dosť o mi­losť bo­la ob­ža­lo­va­nej Ire­ne Ču­bír­ko­vej za­miet­nu­tá a dňa 28.09.1966 bo­la pop­ra­ve­ná obe­se­ním v Pra­he vo ve­ku 43 ro­kov. Bo­la dru­hou že­nou  pop­ra­ve­nou v Čes­kos­lo­ven­sku od ro­ku 1948 za kri­mi­nál­ne (nie po­li­tic­ké) tres­tné či­ny. Trest smr­ti bol v Čes­kos­lo­ven­sku zru­še­ný v ro­ku 1990 (cel­ko­vo za ob­do­bie od ro­ku 1948 do ro­ku 1990 bo­li v Čes­kos­lo­ven­sku pop­ra­ve­né za kriminálne tres­tné či­ny tri že­ny).

JUDr. Peter Šamko

sudca Krajského súdu v Bratislave

  

Reklama

sp. zn. 1 T 5/66

ROZ­SU­DOK

V me­ne re­pub­li­ky!

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve odd. 1. v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du prom. práv. Er­ví­na Po­la­ko­vi­ča, sud­cov Ber­nar­ta Stei­na­ra a Fran­tiš­ka Ma­ce­ka v tres­tnej ve­ci pro­ti obž. Ire­ne Ču­bír­ko­vej a spol., pre trest­ný čin pod­ľa §§ 9 ods.2, 219 Tr.zák., na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ko­na­nom v dňoch 25.-27. má­ja 1966 a dňa 31.má­ja 1966 vy­hlá­sil ten­to

 

Reklama

Roz­su­dok:

1/ Obž. Ire­na Ču­bír­ko­vá,rod.Sr­nco­vá, nar.…. vo Vra­diš­ti okr. Se­ni­ca, do­má­ca, tr­va­le by­tom v Bo­le­rá­ze-osa­da Po­líč­ko č.d, 296 okr.Tr­na­va,

2/obž.Vác­lav Ber­nart, nar….. v Láz­ňach, Be­loh­rad,na­pos­le­dy člen OOŽ-út­var v Trut­no­ve, tr­va­lé by­tom v Trut­no­ve, ul.Čsl.ar­má­dyč.d. 439/1

                  sú vin­ní, že

1/ Obž. Ire­na­ Ču­bír­ko­vá a obž. Vác­lav­ Ber­nart dňa 10.10.1951 na by­te man­že­lov Ber­nar­tov­cov v Trut­no­ve nav­zá­jom sa do­ho­vo­ri­li, že od­strá­nia man­že­la obž. Ču­bír­ko­vej Já­na Ču­bír­ku kto­rý bol vážnou pre­káž­kou ich vzá­jom­ných a dlh­šie tr­va­jú­cich mi­los­tných sty­kov. Ich do­ho­vor bol ta­ký, že obž. Ber­nart ob­sta­rá us­pá­va­cie kvap­ky, po­mo­cou nich obž. Ču­bír­ko­vá svoj­ho man­že­la us­pí a v spán­ku usmr­tí. Zá­ro­veň sa do­ho­vo­ri­li, že vraž­du za­hla­dí obž. Ču­bír­ko­vá za pris­pe­nia man­žel­ky obž. Ber­nar­ta, Leo­pol­dy Ber­nar­to­vej. Ten­to do­ho­vor reali­zo­va­li. Obž. Ber­nart, do­nie­sol us­pá­va­cie kvap­ky, obž. Ču­bír­ko­vá ich da­la pri obe­de vy­piť svoj­mu man­že­lo­vi v lie­ho­vi­ne. Keď man­žel za­spal, obž. Ču­bír­ko­vá ho pre­nies­la do det­skej iz­by a ulo­ži­la ho do pos­te­le. Spa­cie­ho man­že­la tu­pým pred­me­tom (pa­li­cou asi 70 cm dl­hou, 3 cm hru­bou) viac­krát ud­re­la do ľa­vej po­lo­vi­ce hla­vy v čel­nej ob­las­ti, čím mu spô­so­bi­la roz­siah­le pre­bi­tie leb­ky spo­je­né s kr­vá­ca­ním a tým pri­vo­di­la aj je­ho smrť.

Keď sa obž. Ču­bír­ko­vá pres­ved­či­la, že man­žel už ne­ži­je, pri­vo­la­la Leo­pol­du Ber­nar­to­vú a spo­lu s ňou pre­nies­li te­lo Já­na Ču­bír­ku pod scho­dy, ve­dú­ce na po­va­lu, od­kiaľ obž. Ču­bír­ko­vá spus­ti­la na mŕtvo­lu kach­le v úmys­le pred­stie­rať usmr­te­nie man­že­la neš­ťas­tnou ná­ho­dou. Po od­strá­ne­ní aj os­tat­ných stôp od­iš­la obž. Ču­bír­ko­vá aj s Leo­pol­dou Ber­nar­to­vou do by­tu Ber­nar­tov­cov a do­mov sa sa­ma vráti­la až o 18,30 hod. Po prí­cho­de do­mov za­ča­la hla­si­te na­rie­kať, aby tak vy­vo­la­la mien­ku, že k smr­ti jej man­že­la doš­lo neš­ťas­tnou ná­ho­dou pri zná­ša­ní ka­chiel z po­va­ly.

2/ Obž. Ire­na Ču­bír­ko­vá po pred­chá­dza­jú­cich nez­ho­dách z ne­ná­vis­ti a od­po­ru dňa 7.12.1964 vo vlas­tnom by­te v Bo­le­rá­zi na Po­líč­ku vo ve­čer­ných ho­di­nách me­dzi 21.00 až 22.00 hod. po dlh­šie chys­ta­nom zá­me­re usmr­ti­la svoj­ho dru­ha Am­bró­za Sčep­ku tak, že toh­to v ku­chy­ni na dláž­ke v opi­los­ti nev­lád­ne le­žia­ce­ho, viac­krát ud­re­la se­ke­rou do zá­hla­via, čím mu spô­so­bi­la zlo­me­nie klen­by a spo­di­ny le­beč­nej, s kr­vá­ca­ním do moz­gu. Po­tom so se­ke­rou a se­ká­čom na mä­so od­de­li­la hla­vu od te­la. Te­lo spá­li­la v pe­ci v dňoch 8. a 9. 12.1964, po­pol a nes­pá­le­né zbyt­ky kos­tí roz­há­dza­la v oko­lí do­mu. Od­de­le­nú hla­vu dňa 9.12.1264 od­lo­ži­la do WC ka­bí­ny osob­né­ho vla­ku čís­lo 819 sto­ja­ce­ho na Že­lez­nič­nej sta­ni­ci v Tr­na­ve. Po od­lo­že­ní hla­vy ozná­mi­la or­gá­nom VB v Tr­na­ve, že od 7.12.1964 pos­trá­da svoj­ho dru­ha Am­bró­za Ščep­ku,

         te­da

ob­ža­lo­va­ná Ire­na Ču­bír­ko­vá v bo­de 1 a 2 iné­ho úmy­sel­ne usmr­ti­la, ob­ža­lo­va­ný Vác­lav Ber­nart v bo­de 1 pos­ky­tol iné­mu po­moc za­do­vá­že­ním pros­tried­kov, ra­dou a utvr­dzo­va­ním v roz­hod­nu­tí  iné­ho úmy­sel­ne usmr­tiť,

               čím spá­cha­li:

Reklama

ob­ža­lo­va­ná Ire­na Ču­bír­ko­vá v bo­de 1 a 2 dvoj­ná­sob­ný trest­ný čin vraž­dy pod­ľa § 219 tr.zák.

Ob­ža­lo­va­ný Vác­lav Ber­nart v bo­de 1 po­moc k tres­tné­mu či­nu vraž­dy pod­ľa § 10 ods. 1 písm.c/, § 219 tr.zák.

 

Kraj­ský súd za to

                  od­su­dzu­je

Reklama

ob­ža­lo­va­nú Ire­nu Ču­bir­ko­vú pod­ľa , 219, § 35 ods. 1 tr.zák. na trest smr­ti.,

 

ob­ža­lo­va­né­ho Vác­la­va Ber­nar­ta poa­ľa § 219 tr.zák. na 12 /: dva­násť :/ ro­kov od­ňa­tia slo­bo­dy.

 

Pod­ľa § 46 tr.zák. stra­ta čes­tných ti­tu­lov a vy­zna­me­na­ní – vy­zna­me­na­nie Za vy­ni­ka­jú­cu prá­cu.

Reklama

Pod­ľa§ 39 a ods.2 písm.a/ s pri­hliad­nu­tím na ods.3 toh­to us­ta­no­ve­nia tr.zák. ob­ža­lo­va­ný Vác­lav Ber­nart sa za­ra­ďu­je do pr­vej náp­rav­no­vý­chov­nej sku­pi­ny.

 

Od­ôvod­ne­nie:

Kraj­ský súd po vy­po­ču­tí ob­ža­lo­va­ných, sved­kov ……….. a do­ku­men­tač­né­ho ma­te­riá­lu zis­til ten­to skut­ko­vý stav :                                                                                    _

Pod­ľa lie­čeb­né­ho a oh­ľa­da­cie­ho lis­tu úrad­ný le­kár v Trut­no­ve kon­šta­to­val dňa 10. okt.1951 smrť Já­na Čubírku. Uvie­dol, že iš­lo o ná­hod­ný úraz  pá­dom z vý­šky, s pre­ra­ze­ním leb­ky.

Ten­to le­kár­sky zá­ver je ro­be­ný na zá­kla­de ohliad­ky a vý­po­ve­de obž. Ču­bír­ko­vej, kto­rá v tom_ča­se uvá­dza­la, že jej man­žel chcel dať do­lu z po­va­ly kach­le a tie­to na ne­ho spad­li.

Tak to­mu bo­lo až do feb­ruára 1965, ke­dy vo vy­šet­ro­va­cej väz­be ob­ža­lo­va­ná doz­na­la, že man­žel zom­rel ná­sil­nou smr­ťou a pád s ka­chla­mi iba in­sce­no­va­li. V tej­to čas­ti o nie­koľ­ko dní vý­po­veď obžalo­va­nej potvr­di­li obž. Ber­nart a je­ho man­žel­ka. Zhod­nosť vý­po­ve­dí na­po­kon potvr­dil i od­bor­ný po­su­dok Ústa­vu súd­ne­ho le­kár­stva LFKU v Hrad­ci Krá­lo­vé po pre­ve­de­nej exhu­má­cii pozostatkov Jána Ču­bír­ku. Po­su­dok včet­ne vý­po­ve­di znal­ca doc. dr.Be­ra­na­na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, jed­noz­nač­ne vzhľa­dom na dod­nes poz­na­teľ­né po­ra­ne­nia leb­ky a re­bier uvá­dza, že pád kach­lí ne­mo­hol v žiad­nom prí­pa­de spô­so­biť smrť Já­na Ču­bír­ku, že kach­le na toh­to do­pad­li po­tom, čo bol iným spô­so­bom usmr­te­ný.

Reklama

Po­su­dok uvá­dza, že pád ka­chiel na hla­vu Já­na Ču­bír­ku by zna­me­nal buď úpl­né rozdr­te­nie a roz­mač­ka­nie leb­ky, ale­bo by zos­ta­la as­poň tiah­la dl­há puk­li­na od mies­ta ná­ra­zu ka­chiel k mies­tu na proti­ľah­lej stra­ne hla­vy, kto­rá sa opie­ra­la o tvr­dú pod­lož­ku. Ani jed­no z tých­to zra­ne­ní ne­bo­lo pri exhu­má­cii zis­te­né. Po­su­dok ďa­lej vy­lu­ču­je spô­so­be­nie smr­ti pre­bi­tím leh­ky os­trou ale­bo hra­na­tou čas­ťou se­ke­ry a to aj pre prí­pad, že by hla­va bo­la pok­ry­tá nie hrub­šou lát­kou. To­to vy­vo­dzu­jú z to­ho, že ne­bo­li pri pod­rob­nom pres­kú­ma­ní leb­ky zis­te­né cha­rak­te­ris­tic­ké ry­sy, kto­ré za­ne­chá­va úder se­ke­ry. V po­sud­ku je ro­be­ný zá­ver, že v tom­to kon­krét­nom prí­pa­de mož­no us­po­ko­ji­vo vy­svet­liť pre­bi­tie leb­ky opa­ko­va­ný­mi úder­mi podl­ho­vas­té­ho, tu­pé­ho pred­me­tu, ako je pa­li­ca. Na hlav­nom pojed­ná­va­ní zna­lec po­su­dok eš­te dopl­nil keď uvie­dol, že nej­de vy­lú­čiť vo všeo­bec­nos­ti ani pou­ži­tie iné­ho pred­me­tu ako je napr. tzv. fran­cúz­sky kľúč, kľúč na uťa­ho­va­nie skru­tiek, však v ta­kom­to prí­pa­de by pot­re­bo­val pres­nej­šie ozna­če­nie, naj­mä veľ­kosť, roz­me­ry.

Na­koľ­ko aj z- od­bor­né­ho po­sud­ku vy­plý­va, že smrť Já­na Ču­bír­ku ne­bo­la spô­so­be­ná neš­ťas­tnou ná­ho­dou, že pre­bi­tie leb­ky bo­lo spô­so­be­né eš­te oso­be ži­jú­cej, bo­lo pot­reb­né vy­hod­no­tiť vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­ných Ču­bír­ko­vej, Ber­nar­ta a sved­ky­ne B…

Ob­ža­lo­va­ná Ču­bír­ko­vá na hl­avnom po­jed­ná­va­ní a v prie­be­hu príp­rav­né­ho ko­na­nia od feb­ruára 1965 sús­tav­ne uvá­dza­la, že man­žel bol usmr­te­ný na pos­te­li a po­tom bol pre­ne­se­ný pod scho­dy vedúce na po­va­lu od­kiaľ spus­ti­la na ne­ho kach­le.

S vý­nim­kou vý­po­ve­di zo dňa 28.má­ja t.r. uvá­dza, že k usmr­te­niu doš­lo na zá­kla­de pred­chá­dza­jú­ce­ho do­ho­vo­ru s obž. Ber­nar­tom a je­ho man­žel­kou.

Až v pod­rob­nos­tiach uvied­la, ako sa spoz­na­la s obž. Ber­nar­tom a udr­žia­va­la s ním mi­los­tné sty­ky, ako sa do­hod­li to­to za­kryť pria­teľ­ský­mi vzťah­mi ich ro­dín. Uvied­la i kon­krét­ne prí­pa­dy, ke­dy man­žel zis­til ne­ve­ru, aké opat­re­nia ro­bil me­dzi iným i to, že oboz­ná­mil s tým­to man­žel­ku obž.Ber­nar­ta, ako i je­ho za­mes­tná­va­te­ľa ČSD. Pod­ľa vý­po­ve­di ob­ža­lo­va­nej bol jej man­žel im už ta­kou prekáž­kou, že obž.Ber­nart navr­hol od po­lo­vi­ce ro­ku 1951 cel­ko­ve tri spô­so­by ako usmr­te­ním toh­to od­strá­niť. Ma­la to byť jed­nak ot­ra­va vý­me­nou práš­kov pred­pí­sa­ných le­ká­rom, nes­kôr obe­se­nie a na­po­kon usmr­te­nie po po­da­ní us­pá­va­cích kva­piek.

K to­mu­to pos­led­né­mu prí­pa­du ob­ža­lo­va­ná na hlav­nom po­jed­ná­va­ní uvied­la:

Krát­ko po prí­cho­de do by­tu obž. Ber­nar­ta dňa 10. okt. 1951, ten­to i v prí­tom­nos­ti je­ho man­žel­ky navr­hol, že by bo­lo dob­ré za­do­vá­žiť us­pá­va­cie kvap­ky, tie­to ne­chať po­žiť Já­no­vi Ču­bír­ko­vi a keď za­spí, usmr­tiť ha, pri­čom to­to in­sce­no­vať aká neš­ťas­tnú ná­ho­du, že spad­li na ne­ho kach­le, ako ich zná­šal z po­va­le. Po tej­to do­ho­de obž.Ber­nart od­išiel k le­ká­ro­vi, pri­nie­sol us­pá­va­cie kvap­ky, kto­ré, s ďal­ší­mi po­ža­do­va­ný­mi vec­mi od­ov­zdal ob­ža­lo­va­nej. Tá­to áko uvá­dza, vy­pro­vo­ko­va­la svoj­ho man­že­la k vy­pi­tiu men­šej fľaš­ky be­che­rov­ky, do kto­rej pred­tým vlia­la ce­lý ob­sah us­pá­va­cích kva­piek. Po­moh­la eš­te man­že­lo­vi do pos­te­le, kde ten­to tu­ho za­spal. Po­tiaľ­to je vý­po­veď ob­ža­lo­va­nej zhod­ná so všet­ký­mi z príp­rav­né­ho ko­na­nia, ok­rem jed­nej, ako je už vy­ššie uve­de­né.

Reklama

Ďalej uvied­la, že pod­ľa pred­chá­dza­jú­ce­ho do­ho­vo­ru, kto­rý bol už bez prí­tom­nos­ti man­žel­ky obž.Ber­nar­ta, ten­to pri­šiel asi o 14,00 hod. do ich by­tu, keď to­mu­to potvr­di­la, ze man­žel spí, od­išiel do; iz­by, v kto­rej bol man­žel. Keď sa za chví­ľu vrá­til do ku­chy­ne po­ve­dal Hon­zo je ho­to­vý- mr­tvý, urob­te s mo­jou man­žel­kou pod­ľa do­ho­dy“. Po­tom pres­ne po­pí­sa­la čo eš­te všet­ko uro­bi­la, včet­ne pre­ve­re­nia si ozná­me­nia obž. Ber­nar­ta  a od­iš­la pre je­ho man­žel­ku. S tou­ťo po­tom jed­nak pre­nies­li te­lo mŕtve­ho Já­na Ču­bír­ku pod scho­dy, pri­tiah­li kach­le, kto­ré po­tom sa­ma zho­di­la a spo­lu s B… eš­te stiah­li pov­la­ky z pos­te­le na kto­rej bol usmr­te­ný jej man­žel. Pov­la­ky od­nies­li k B…., kde ich tá­to vy­pra­la.

Tá­to vý­po­veď už nie vo všet­kých de­tai­loch i v pod­stat­ných čas­tiach je zhod­ná so všet­ký­mi jej vý­po­ve­ďa­mi z príp­rav­né­ho ko­na­nia.

Ob­ža­lo­va­ná vq svo­jich vý­po­ve­diach do 9.ap­rí­la m.r. včet­ne re­konštruk­cie uvá­dza­la, že keď man­žel za­spal, od­iš­la, do piv­ni­ce, zob­ra­la asi 70 cm dl­hú asi 3 cm hru­bú pa­li­cu, po­tom naj­skôr za­kry­la det­skou zá­ster­kou tvár man­že­lo­vi a to viac /3-4/ krát ud­re­la po hla­ve. Po­pí­sa­la eš­te aj po­hyb, kto­rý mal uro­biť po pr­vom úde­re.

V ďal­ších vý­po­ve­diach /č.l…../ už uvá­dza ako na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, t.j. že Já­na Ču­bír­ku za­vraž­dil obž.Berhart. Pri­tom však vý­slov­ne uvá­dza, že ne­vi­de­la u toh­to ako pri je­ho prí­cho­de, tak i od­cho­de žiad­ny pred­met kto­rým usmr­te­nie pre­vie­dol.

Obž.Ber­nart na hlav­nom po­jed­ná­va­ní pop­rel aký­koľ­vek do­ho­vor s ob­ža­lo­va­nou Ču­bír­ko­vou na usmr­te­ní jej man­že­la. Potvr­dil vte­dy exis­tu­jú­ce mi­los­tné vzťa­hy, ako i opat­re­nia ro­be­né Já­nom Ču­bír­kom, včet­ne že bol pre­ra­de­ný v dôs­led­ku toh­to na iné mies­to v za­mes­tna­ní.

Uvie­dol, že nik­dy spo­lu ne­ho­vo­ri­li o ot­rá­ve­ní Já­na Ču­bír­ku vý­me­nou práš­kov pred­pí­sa­ných le­ká­rom. Prí­pad s obe­se­ním, že iba pred­stie­ra­li pred je­ho man­žel­kou, aby moh­li ísť na schôdz­ku. Uvie­dol, že už pri prev­za­tí šnú­ry na prád­lo, ubez­pe­čil svo­ju man­žel­ku, že to­to neu­ro­bia,

K pos­led­né­mu prí­pa­du uvie­dol, že ob­ža­lo­va­ná Ču­bír­ko­vá ho po­žia­da­la o do­ne­se­nie us­pá­va­cích kva­piek, na­koľ­ko ne­mô­že spá­vať. Tú­to po­žia­dav­ku, ako ďal­šie ob­ža­lo­va­nej spl­nil a od­ov­zdal pri od­cho­de z ich by­tu. Vte­dy pod­ľa vý­po­ve­di ob­ža­lo­va­né­ho Ber­nar­ta, poz­na­me­na­la ob­ža­lo­va­ná, že sa po­há­da­la s man­že­lom a ak sa to bu­de opa­ko­vať, dá us­pá­va­cie kvap­ky po­žiť man­že­lo­vi a po­tom ho za­bi­je.  Vý­po­veď obž.Ber­nar­ta v uve­de­nej čas­ti nie je súh­las­ná so všet­ký­mi vý­po­ve­ďa­mi v príp­rav­nom ko­na­ní, ako potvr­di­li oboz­ná­me­né čas­ti tých­to vý­po­ve­dí.

Reklama

K prí­pa­du ot­rá­ve­nia Já­na Ču­bír­ku sa vy­jad­ro­val, že si ne­pa­mä­tá /č.l. …/, resp. že to­to sa ne­zak­la­dá na prav­de / č.l…./.

Do­ho­vor o obe­se­ní Já­na Ču­bír­ku potvr­dzu­je v pl­nom roz­sa­hu vo svo­jej vý­po­ve­di dňa 20. a.25 feb­ruára 1965. V nasle­du­jú­cich vý­po­ve­diach už uvá­dzal súh­las­ne, ako na hlav­nom po­jed­ná­va­ní.

Od­chyl­ne vy­po­ve­dal v príp­rav­nom ko­na­ní i k pos­led­né­mu prí­pa­du, keď v pr­vých svo­jich dvoch vý­po­ve­diach stvr­dil prav­di­vosť vý­po­ve­di obž. Ču­bír­ko­vej. To­to eš­te opa­ko­val pri kon­fron­tá­cii s obž. Ču­bír­ko­vou dňa 22. ap­rí­la m.r. V tých­to vý­po­ve­diach uvie­dol, že obž.Ču­bír­ko­vá žia­da­la us­pá­va­cie kvap­ky, aby ich da­la man­že­lo­vi a toh­to po­tom v spán­ku za­bi­la. Až po­tom od­išiel k le­ká­ro­vi a do­nie­sol us­pá­va­cie kvap­ky, kto­ré od­ov­zdal ob­ža­lo­va­nej. Eš­te potvr­dil i to, že obž.Ču­bír­ko­vá ich /t.j aj je­ho man­žel­ku/ oboz­ná­mi­la ako bu­de in­sce­no­vať neš­ťas­tnú ne­ho­du s pá­dom ka­chiel, ako jej má po­má­hať man­žel­ka obž.Ber­nar­tna. V ďal­ších vý­po­ve­diach už ob­ža­lo­va­ný od­vo­lá­val sva­ju vý­po­veď, keď uvá­dzal, súh­las­ne s vý­po­ve­ďou na hlav­nom po­jed­ná­va­ní.

Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní obž. Ber­nart pop­rel svo­ju vý­po­veď pri kon­fron­tá­cii v príp­rav­nom ko­na­ní, i v tej čas­ti, kde uvá­dzal, že bol kri­tic­ké­ho dňa v by­te obž. Ču­bir­ko­vej  asi o 14.00 hod ke­dy mu ozná­mi­la už iba smrť svoj­ho man­že­la. Uvie­dol v tej­to vý­po­ve­di na č.l…., že išiel sa pres­ved­čiť, resp. od­ho­vo­riť ju od us­ku­toč­ne­nia svoj­ho zá­me­ru. Ob­ža­lo­va­ný eš­te poz­na­me­nal, že od­vlá­va svo­je vý­po­ve­de z 30. III. a 20.IV.1965, na­koľ­ko iš­lo o vý­po­ve­de, kto­rý­mi si chcel iba po­ľah­čiť.

Ďalej na hlav­nom po­jed­ná­vaní potvr­dil správ­nosť zá­pis­ni­ce zo dňa 1.jú­na m.r. pod­ľa kto­rej až v ten­to deň sa mal doz­ve­dieť o účas­ti je­ho man­žel­ky na za­hla­dzo­va­ní stôp vraž­dy.

Na­koľ­ko prí­tom­ná pri do­ho­vo­re ma­la byť i man­žel­ka obž. Ber­nar­ta, bo­la tá­to vy­po­ču­tá ako sved­ky­ňa. I jej vý­po­veď pred­ne­se­ná na hlav­nom po­jed­ná­va­ní nie je súh­las­ná s vý­po­ve­ďou v príp­rav­nom ko­na­ní.

Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní potvr­di­la sved­ky­ňa, že je­den­krát obž. Ču­bír­ko­vá žia­da­la od nej šnú­ru na obe­se­nie Já­na Ču­bír­ku a keď tú­to pri­nies­la, oba­ja t.j. i s jej man­že­lom od­iš­li. Uvied­la, že keď si uve­do­mi­la o čo vlas­tne ide, chce­la ich za­vo­lať späť ale už ich ne­bo­lo vi­dieť.

Reklama

Po­tom uvied­la, že ob­ža­lo­va­ná kri­tic­ké­ho dna pos­la­la, jej man­že­la pre us­pá­va­cie kvap­ky, resp. práš­ky, na­koľ­ko ne­mô­že spá­vať. Čo všet­ko po­tom pri­nie­sol jej man­žel, sved­ky­ňa uvied­la, že ne­vi­de­la. Po­ču­la však od ob­ža­lo­va­nej, ako po­ve­da­la, že ak ju eš­te raz man­žel nah­ne­vá, dá mu us­pá­va­cie klap­ky, za­bi­je ho a po­tom prí­de.

V príp­rav­nom ko­na­ní naj­skôr uvá­dza­la zhod­ne s vý­po­ve­ďou na hlav­nom po­jed­ná­va­ní /č.l…./, však v nas­le­du­jú­cej čas­ti vý­po­ve­di uvied­la:

Je prav­dou, že pred­tým než man­žel od­išiel do le­kár­ne, resp. k le­ká­ro­vi za tým úče­lom, aby ne­chal pred­pí­sať us­pá­va­cie kvap­ky, Ču­bír­ko­vá za prítom­nos­ti môj­ho man­že­la a mňa po­ve­da­la, že us­pá­va­cie kvap­ky pot­re­bu­je pre svoj­ho man­že­la, kto­ré mu vy­le­je do be­che­rov­ky, dá mu ich vy­piť a keď za­spí, tak ho za­bi­je. Ja som bo­la však stá­le pres­ved­če­ná, že Ču­bír­ko­vá svoj­ho man­že­la ne­za­bi­je a dom­nie­va­la som sa, že ho­vo­rí len tak do vet­ra. Roz­hod­ne po­pie­ram, že by v na­šom by­te as­poň za mo­jej prí­tom­nos­ti bo­la uro­be­ná do­ho­da, o tom, že keď Ču­bír­ko­vá za­bi­je svoj­ho man­že­la, že na to­ho­to zho­dí kach­le, aby tak moh­la za­strieť pra­vú sku­toč­nosť, či sa však Ču­bír­ko­vá tak­to do­hod­la s mo­jim man­že­lom to ne­viem, le­bo ako man­žel, tak i Ču­bír­ko­vá mi o tej­to do­ho­de nes­kor­šie nič ne­ho­vo­ri­li .

Obž.Ču­bír­ko­vá vo svo­jej vý­po­ve­di dňa 28 má­ja 1965 o.i. uvied­la, že us­pá­va­cie kvap­ky žia­da­la pre se­ba a až do­ma ju na­pad­lo, že by moh­la usmr­tiť svoj­ho man­že­la.

Vo svo­jej vý­po­ve­di v príp­rav­nom ko­na­ní dna 8.jú­na 1965 t. j. jed­nej z tých, kde uvá­dza, že usmr­te­nie vy­ko­na­la sa­ma, opa­ko­va­ný­mi úder­mi pa­li­cou, potvr­di­la vý­po­veď obž.Ber­nar­ta, že ten­to pri­šiel kri­tic­ké­ho dna do ich by­tu asi o 14.oo hod., ke­dy už man­žel Ján Ču­bír­ka bol mŕtvy a pre­to hneď od­išiel.

Vzhľa­dom na uve­de­né roz­po­ry vo vý­po­ve­diach, tre­ba hod­no­tiť kto­rým vý­po­ve­diam môž­no priz­nať vie­ro­hod­nosť. Súd pri­tom mu­sí hod­no­tiť všet­ky even­tua­li­ty, kto­ré by moh­li ov­plyv­niť vý­po­ve­de.

Ob­ža­lo­va­ná Ču­bír­ko­vá zme­nu vo vý­po­ve­diach vy­svetľo­va­la sil­ný­mi ci­to­vý­mi vzťah­mi k obž.Ber­nar­to­vi a až si uve­do­mi­la, aký trest ju mô­že pos­tih­núť, roz­hod­la so vy­po­ve­dať prav­di­vo, t.j. že usmr­te­nie pod­ľa do­ho­vo­ru vy­ko­nal obž. Ber­nart. Ďalej tým, že jej ne­bo­lo uve­re­né vy­šet­ru­jú­ci­mi or­gán­mi.

Reklama

Ob­ža­lo­va­ný Ber­nart vy­svet­ľo­val zme­nu jed­nak tým, že to­to bo­lo ov­plyv­ne­né oboz­ná­me­ný­mi vý­po­ve­ďa­mi /obž.Ču­bír­ko­vej/ že bol po za­is­te­ní sil­ne roz­ru­še­ný a že svo­ju prí­tom­nosť v by­te ob­ža­lo­va­nej priz­nal, aby zob­ral za svo­ju man­žel­ku zod­po­ved­nosť za neoz­ná­me­nie tres­tné­ho či­nu.

Vý­po­veď sved­ky­ne B…. z príp­rav­né­ho ko­na­nia bo­la pod­ľa § 211 ods.3 tr.por. oboz­ná­me­nár na­koľ­ko od­miet­la v čas­ti do­tý­ka­jú­cej sa jej man­že­la vy­po­ve­dať. Ne­vy­jad­ri­la sa pre­to ani k roz­po­rom vo svo­jej vý­po­ve­di. Pot­reb­né je uviesť, že tá­to vý­po­veď nie je opa­ko­va­ním vý­po­ve­dí obž. Ču­bír­ko­vej, na­koľ­ko roz­diel­ne sa vy­jad­ru­jú o tej čas­ti do­ho­vo­ru, kde za­čí­na­la ak­tív­na čin­nosť sved­ky­ne pri za­hla­dzo­va­ní stôp vraž­dy. To, že sved­ky­ňa tak­to vy­po­ve­da­la potvr­di­li svo­jim pod­pi­som via­ce­rí prí­tom­ní.

Ako vý­sled­ky príp­rav­né­ho ko­na­nia i hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia potvr­di­li, môž­no ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vej uve­riť zme­nu vý­po­ve­di leň čias­toč­ne pos­led­ne uvá­dza­ným dô­vo­dom. Do­tý­ka sa to pre­dov­šet­kým vý­po­ve­di z 28. má­ja m.r. 0 tom, že tá­to vý­po­veď je ne­vie­ro­hod­ná sved­čí naj­mä sku­toč­nosť, že od­vo­la­la svo­je pred­chá­dza­jú­ce vý­po­ve­de aj v ta­kých čas­tiach, kde bol i na hlav­nom po­jed­ná­va­ní preu­ká­za­ný opak. V tej­to svo­jej vý­po­ve­di ob­ža­lo­va­ná o.i uvied­la, že nik­to jej ne­po­má­hal, že sa­ma pre­nies­la mŕtve­ho man­že­la pod scho­dy a pod. Ako je už vy­ššie uve­de­né, to­mu­to tak ne­bo­lo. Sved­ky­ňa B…. jed­noz­nač­ne a o jej vý­po­ve­di v tej­to čas­ti vzhľa­dom na pod­stat­nú súh­las­nosť s vý­po­ve­ďou obž.Ču­bír­ko­vej v ďal­ších vý­po­ve­diach, ne­mož­no zis­tiť v žiad­nom sme­re po­chyb­nosť o vie­ro­hod­nos­ti. Môž­no pre­to uve­de­nú vý­po­veď ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vej z hod­no­te­nia dô­kaz­né­ho ma­te­riá­lu úpl­ne vy­lú­čiť /vý­po­veď na č.l. …/.

V os­tat­ných čas­tiach to­mu­to už tak nie je. O sil­né ci­to­vé vzťa­hy k ob­ža­lo­va­né­mu Ber­nar­to­vi zjav­ne už neiš­lo. Ako bo­lo preu­ká­za­né, po­mer­ne za krát­ku do­bu po usmr­te­ní Já­na Ču­bír­ku do doš­lo k pre­ru­še­niu mi­los­tných vzťa­hov me­dzi ob­ža­lo­va­ný­mi. Via­ce­ré  okol­nos­ti dotvr­dzu­jú, že to bo­lo ov­plyv­ne­né ko­na­ním ob­ža­lo­va­nej. Nad­via­za­la zná­mosť s iným mu­žom Am­bró­zom Ščep­kom a ho­ci bý­va­la na tom is­tom mies­te, ne­dá­va­la už viac pod­net k to­mu, aby moh­la svo­je vzťa­hy v uvá­dza­nom sme­re pre­ja­viť.

vý­po­ve­di sved­ka H… vy­plý­va i to, že obž. Ber­nart mal zá­ujem na­ďa­lej udr­žia­vať mi­los­tné sty­ky s ob­ža­lo­va­nou. Tre­ba pre­to hľa­dať ich ukon­če­nie u ob­ža­lo­va­nej. To­to na­po­kon dotvr­dzu­je i vý­po­veď ob­ža­lo­va­nej, keď uvied­la, že neiš­lo o ne­ja­ké za­ľú­be­nie /č.l. …/. Vy­plý­va to i z vý­po­ve­di obž. Ber­nar­ta a na­po­kon aj z tej ich súh­las­nej vý­po­ve­di, že nik­dy ne­ho­vo­ri­li, ba ani na pod­net ob­ža­lo­va­nej po usmr­te­ní svoj­ho man­že­la, že by išli spo­lu žiť, či už ako man­že­lia ale­bo druh a druž­ka. Po ro­ku 1951 ako vy­plý­va z vý­po­ve­dí a dô­ka­zov ani ob­ža­lo­va­ná už nep­re­ja­vi­la ci­to­vé vzťa­hy k obž. Ber­nar­to­vi. Up­ly­nu­la te­da dosť dl­há do­ba, aby to­to zho­ji­la. Dotvr­dzu­je to i sku­toč­nosť, že ob­ža­lo­va­ná ak by ma­la len tú­to zá­bra­nu, bo­la tu i vte­dy, keď ho­vo­ri­la o ak­tív­nej čin­nos­ti oboch man­že­lov Ber­nar­to­vých na za­vraž­de­ní Já­na Ču­bír­ku /do­ho­vor, us­pá­va­cie kvap­ky/ a po­tom na za­hla­de­ní stôp. Ne­mo­hol sú uve­riť, že by sa “ ci­to­vé vzťa­hy ” pre­ja­vi­li len prá­ve v jed­nej z pod­stat­ných čas­tí do­tý­ka­jú­cich sa skut­ko­vé­ho sta­vu. V ďal­ších pod­stat­ných čas­tiach ob­ža­lo­va­ná zrej­me za­bud­la vzhľa­dom na up­ly­nu­lé ro­ky na ci­to­vé vzťa­hy.

Reklama

Ak by ob­ža­lo­va­ná ma­la oba­vu pred tres­tom a v dôs­led­ku toh­to zme­ni­la vý­po­veď, tre­ba uviesť, že ak si to­to uve­do­mi­la pri vý­po­ve­di, v kto­rej pr­výk­rát ozna­či­la za pria­me­ho pá­cha­te­ľa vraž­dy obž.Ber­nar­ta, toh­to si bo­la ve­do­má na­ďa­lej, ke­dy eš­te dvak­rát tvr­di­la svo­je pr­vé vý­po­ve­de i v tej­to čas­ti.

Ani u obž. Ber­nar­ta ne­môž­no pris­ved­čiť, že k zme­nám je­ho vý­po­ve­dí do­chá­dza­lo len pod vply­vom roz­ru­še­ní po za­tknu­tí. Súd to­to vy­vo­dzu­je z via­ce­rých okol­nos­tí. Pre­dov­šet­kým ob­ža­lo­va­ný Ber­nart vzhla­dom na je­ho dl­ho­roč­né za­mes­tna­nie, ve­rej­nú čin­nosť, zrej­me ne­mô­že uviesť, že by pr­výk­rát poz­nal čo zna­me­ná vý­sluch, vy­po­čú­va­nie ob­vi­ne­né­ho. Pod­stat­ne sil­nej­šia v tom­to sme­re je vý­po­veď sved­ky­ne B…, kto­rá uvied­la, že viac­krát po smr­ti Já­na Ču­bír­ku nad­vä­zo­va­la o tom­to roz­ho­vor, však vždy obž. Ber­nart za­čal ho­vo­riť o inom. Ok­rem to­ho sved­ky­ňa uvied­la, že po ozná­me­ní v den­nej tla­či, že ob­ža­lo­va­ná za­vraž­di­la svoj­ho dru­ha sa do­ta­zo­va­la man­že­la na účasť pri vraž­de Já­na Ču­bír­ku. To­to ne­pop­rel ani ob­ža­lo­va­ný.

Na­viac sám v príp­rav­nom ko­na­ní uvie­dol, že pres­vied­čal man­žel­ku, aby v prí­pa­de vý­slu­chu všet­ko pop­re­la.

Mož­no z to­ho vy­vo­diť, že mu­sel opä­tov­ne si pri­po­me­núť na osud­ný ok­tób­ro­vý deň v r. 1951 pre Já­na Ču­bír­ku. Z čo­ho by vy­plý­va­la už nut­nosť po­roz­mýš­lať, čo všet­ko vte­dy ro­bil. Mál te­da dos­ta­toč­ný ’’nás­kok“ aby sa prip­ra­vo­val k prí­pad­né­mu vý­slu­chu.

Na­po­kon v tej­to čas­ti je tu sku­toč­nosť, že ob­ža­lo­va­ný Ber­nart sa k svo­jím pr­vým doz­na­niam, po ich od­vo­la­ní opäť vrátil a po­tom ich opäť od­vo­lal. Ne­mož­no v žiad­nom prí­pa­de pris­ved­čiť, že by ob­ža­lo­va­ný pri svo­jej vý­po­ve­di dňa 22. ap­rí­la m.r. bol eš­te roz­ru­še­ný zo za­tknu­tia. Pred­chá­dza­jú­ce zme­ny vý­po­ve­dí dos­ved­čo­va­li o „vy­lie­če­ní “ z roz­ru­še­nia. Z tej­to zá­pis­ni­ce ne­vyp­lý­va ani to, že by ob­ža­lo­va­ný Ber­nart ne­chá­pal o čo ide, ak do­ká­zal na­toľ­ko uva­žo­vať, aby svo­jou vý­po­ve­ďou za­chra­ňo­val pred tres­tným stí­ha­ním svo­ju man­žel­ku. Ide o úva­hu do­tý­ka­jú­cu sa tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti a to­to zrej­me sús­tre­de­ne obž. zva­žo­val /ho­ci to nie je v sú­la­de so zá­ko­nom/.

Ak by ob­ža­lo­va­ný mal len opa­ko­vať vý­po­veď obž. Ču­bír­ko­vej, neu­vá­dzal by v niek­to­rých čas­tiach, že si ne­pa­mä­tá.

Eš­te tre­ba poz­na­me­nať, že obž. pred­tým vždy na­šiel pres­ved­či­vej­šie os­pra­vedl­ne­nie svo­jej nep­rí­tom­nos­ti do­ma, keď išiel na schôdz­ku s obž. Ču­bír­ko­vou. Ne­lo­gic­ká je ob­ra­na obž. Ber­nar­ta keď uvá­dza, že pred­stie­ra­ný od­chod z do­mu, po obdr­ža­ní šnú­ry na prád­lo, svo­jej man­žel­ke vy­vrá­til, na­priek to­mu, ale s obž. Ču­bír­ko­vou od­iš­li.

 Zme­na vo vý­po­ve­di sved­ky­ne Ber­nar­to­vej, od­hliad­nuc od jej sub­jek­tív­ne­ho vzťa­hu k ve­ci, bu­de zrej­me ov­plyv­ne­ná jej pa­sív­nou účas­ťou v pr­vej čas­ti a ak­tív­nou účas­ťou v dru­hej čas­ti do­tý­ka­jú­cej sa usmr­te­nia Já­na Ču­bír­ku.

Z uve­de­né­ho te­da mož­no ro­biť zá­ver. Ján Ču­bír­ka bol ne­po­chyb­ne dňa 10.okt.1951 vo svo­jom by­te za­vraž­de­ný.

Súh­las­nosť vý­po­ve­dí ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vej, obž. Ber­nar­ta a sved­ky­ne B… /č.l….. a ďal­šie vý­po­ve­de obž.Ču­bír­ko­vej, č. l.., č. 1…/ potvr­dzu­jú, že k za­vraž­de­niu doš­lo na zá­kla­de pred­chá­dza­jú­cích príp­rav, do­ho­vo­ru a sú­čin­nos­ti obž.Ču­bír­ko­vej a obž.Ber­nar­ta.

Ob­ža­lo­va­ným sa ne­po­da­ri­lo za­vraž­diť obe­se­ním Já­na Ču­bír­ku. Do­ho­vo­ri­li sa a to i za prí­tom­nos­ti man­želky obž. Ber­nar­ta na usmr­te­ní Já­na Ču­bír­ku po po­da­ní us­pá­va­cích kva­piek. Pod­ľa to­ho­to do­ho­vo­ru obž.Ber­nart za­do­vá­žil us­pá­va­cie kvap­ky, od­ov­zdal ich ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vej, kto­rá ma­la nie­len ich dať v lie­ho­vi­ne svoj­mu man­že­lo­vi, ale toh­to i za­vraž­diť. To­tiž aj ob­ža­lo­va­ná Ču­bír­ko­vá vo všet­kých do­te­raj­ších vý­po­ve­diach uvá­dza­la ta­ké­to zne­nie do­ho­vo­ru uči­ne­né pred man­žel­kou obž. Ber­nar­ta.

Vzhľa­dom na uve­de­nú súh­las­nosť vý­po­ve­dí, ne­mo­hol súd uve­riť tým poz­me­ne­ným vý­po­ve­diam obž. Ber­nar­ta a vý­po­ve­di sved­ky­ne B…, pod­ľa kto­rých o zá­me­re obž. Ču­bír­ko­vej s us­pá­va­cí­mi kvap­kami sa ma­li doz­ve­dieť až pri jej od­cho­de z ich by­tu.     .

Súh­las­nosť vý­po­ve­dí ob­ža­lo­va­ných /č.1….. a ďal­šie č.l. …/ je i v čas­ti, pod­ľa kto­rej pri uvá­dza­nom do­ho­vo­re sa zhod­li na in­sce­no­va­ní neš­ťas­tnej ná­ho­dy, ke­dy ako po­moc­níč­ka ob­ža­lo­va­nej ma­la pris­tú­piť man­žel­ka obž.Ber­nar­ta. Tá­to sí­ce vo svo­jej vý­po­ve­di do­ho­vor pop­re­la, však fak­tic­kú účasť doz­na­la. Tú­to účasť man­žel­ky potvr­dil vo svo­jej vý­po­ve­di aj obž. Ber­nart/č.l…./, keď uvie­dol, že man­žel­ka mu po náv­ra­te z prá­ce ho­vo­ri­la, ako po­má­ha­la obž. Ču­bír­ko­vej od­ná­šať usmr­te­né­ho Já­na Ču­bír­ku pod scho­dy. Už to, že tak­to vy­po­ve­dal dňa 20.II.1965 vy­vra­cia je­ho vý­po­veď 21.6.1965 potvr­de­nú i na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, že o účas­ti man­žel­ky na in­sce­no­va­ní neš­ťas­tnej ná­ho­dy sa doz­ve­del pr­vý krát až 1.6.1965.

Ne­mož­no pre­to inak vy­svet­ľo­vať účasť man­žel­ky ob­ža­lo­va­né­ho Ber­nar­ta na tom­to za­hla­dzo­va­ní stôp, ako účas­ťou na do­ho­vo­re a sna­ha vy­užiť to­to na roz­bi­tie mi­los­tných vzťa­hov me­dzi ob­ža­lo­va­ný­mi.

Môž­no te­da vy­slo­viť, že za­hla­dzo­va­nie stôp vraž­dy sa zú­čas­tni­li obž.Ču­bír­ko­vá a sved­ky­ňa B…., kto­rá na­viac eš­te vy­pra­la za­kr­va­ve­né pos­teľ­né pov­la­ky.

Reklama

Zos­ta­va pre­to ob­jas­niť už iba kto je pria­mym pá­cha­te­ľom vraž­dy. Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní obž. Ču­bír­ko­vá ozna­čo­va­la za pria­me­ho pá­cha­te­ľa obž.Ber­nar­ta. Ten­to za­se ozna­čo­val obž.Ču­bír­ko­vú. Neuvie­dol pri­tom kon­krét­ne z čo­ho vy­chá­dza, av­šak z je­ho vý­po­ve­dí môž­no zis­tiť, že je to jed­nak ozná­me­nie, ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­voj, kto­rá ten­to zá­mer ma­la vy­jad­riť po obdr­ža­ní us­pá­va­cích kva­piek a po­tom mu to ma­la po­ve­dať kri­tic­ké­ho dňa asi o 14.oo hod., keď pri­šiel k nej do by­tu. Ok­rem toh­to od man­žel­ky sa mal doz­ve­dieť, že obž.Ču­bír­ko­vá za­bi­la svoj­ho man­že­la.

Sved­ky­ňa B… tiež ozna­či­la ako pria­mu pá­cha­teľ­ku vraž­dy obž.Ču­bír­ko­vú, pri­čom sa od­vo­lá­va na roz­ho­vor, kto­rý ma­la bez­pros­tred­ne po vraž­de s ob­ža­lo­va­nou.

Sved­ly­ňa V… potvr­di­la vý­po­veď sved­ky­ne B…. v tej čas­ti, kde uvá­dza, že ob­ža­lo­va­ná Ču­bír­ko­vá za­vraž­di­la svoj­ho man­že­la. O tom­to sa sved­ky­ňa V…., pod­ľa jej vý­po­ve­di doz­ve­de­la krát­ko po poh­re­be Já­na Ču­bír­ku, ke­dy si sťa­žo­va­la man­žel­ka obž. Ber­nar­ta na pok­ra­čo­va­nie v ne­ve­re svoj­ho man­že­la.

Vý­po­veď ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vej:, že pria­mym pá­cha­te­ľom je obž.Ber­nart sto­jí osa­mo­te, bez pod­po­ry čo i ne­pria­mych dô­ka­zov. Po­chyb­nos­ti, kto­ré mal súd v tej­to čas­ti vý­po­ve­di, sú už čias­toč­ne uve­de­né. Tre­ba ich dopl­niť len tým, že nie je hod­no­ver­ne preu­ká­za­né, že obž.Ber­nart by za­vraž­dil Já­na­Ču­bír­ku. Len z. to­ho, že by sa na­šiel mo­tív u ob­ža­lo­va­né­ho Beŕnar­ta, ne­mož­no vy­vo­diť, že by to­to us­ku­toč­nil.

Naj­skôr tre­ba uviesť, že obž.Ber­nart v uve­de­ný deň nas­tú­pil služ­bu ako vý­hyb­kár na sta­ni­ci ČSD Trut­nov o 13.oo hod. To­to vy­plý­va z je­ho vý­po­ve­dí, vy­plý­va to z vý­po­ve­dí i obž.Ču­bír­ko­vej, kto­rá uvá­dza, že mal sa vrá­tiť na pra­co­vis­ko a z vý­po­ve­di sved­kov V….,V….,P…., kto­rí uvied­li, že za­mes­tna­nie sa nas­tu­po­va­lo o.i. aj o 13.00 hod. Z vý­po­ve­dí tých­to sved­kov ako i ďal­ších bo­lo zis­te­né, že ak ne­bo­la tzv. špič­ka, mo­hol je­den z dvoch pra­cov­ní­kov, kto­rí ob­slu­ho­va­li vý­hyb­ku, na krat­šiu do­bu od­beh­núť zo za­mes­tna­nia, ak to ozná­mil svoj­mu spolu­pra­cov­ní­ko­vi. Môž­no z toh­to vy­vo­diť, že obž. Ber­nart by mal mož­nosť opus­tiť svo­je pra­co­vis­ko, naj­mä ak sa pri­hliad­ne k to­mu, že do­chá­dzal do za­mes­tna­nia na bi­cyk­li a skúš­ka, kto­rá v tom­to sme­re bo­la pre­ve­de­ná pri pe­šej chô­dzi /č.l, …./ to­to pri­púš­ťa. To by potvr­dzo­va­lo tú časť súh­las­ných vý­po­ve­dí, že obž.Ber­nart sku­toč­ne pri­šiel asi o 14.00 hod. do by­tu ob­ža­lo­va­nej, av­šak i v tej čas­ti kde uvá­dza­jú že vte­dy bol už Ján Ču­bír­ka usmr­te­ný /č.l…./.

Nie­len v príp­rav­nom ko­na­ní, ani na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ne­bo­lo zis­te­né, že by ob­ža­lo­va­ný Ber­nart za­bral z pra­co­vis­ka ta­ký pred­met, kto­rým by pre­vie­dol usmr­te­nie Já­na Ču­bír­ku. Tiež ne­mož­no pris­ved­čiť obž.Ču­bír­ko­vej, že by to­to po­ne­chal iba ná­ho­de, t.j, nie­čo zob­rať v ich pred­sie­ni.

Ani zna­lec­ké vy­jad­re­nie ako je uve­de­né jed­noz­nač­ne ne­vy­vo­dzu­je, že by zra­ne­nia zis­te­né pri exhu­má­cii ma­li byť spô­so­be­né len ne­ja­kým že­lez­ným pred­me­tom, kto­rý by mo­hol ne­po­zo­ro­va­né ob­ža­lo­va­ný pri­niesť do by­tu ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vej.

Pro­ti všet­kým tým­to mož­nos­tiam sto­ja via­ce­ré vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vej, v kto­rých doz­ná­va, že vraž­du ma­la vy­ko­nať pod­ľa pr­vej čas­ti do­ho­vo­ru sa­ma, po­tom vý­po­ve­de pod­ľa kto­rých vraž­du vy­ko­na­la bez prí­tom­nos­ti ďal­šej oso­by a to úder­mi pa­li­ce. Na vie­ro­hod­nosť tých­to čas­tí vý­po­ve­dí sved­čia aj nie­koľ­ké ďal­šie pod­rob­nos­ti v tej­to sú­vis­los­ti uvá­dza­né. Ob­ža­lo­va­ná Ču­bír­ko­vá nap­rík­lad uvied­la, že po pr­vom úde­re, ho­ci man­žel spal, uro­bil po­hyb, ako by zdvi­hol ru­ky. Ta­ký­to po­hyb nie je vy­lú­če­ný, či už z dô­vo­du reak­cie na úder, resp. ot­ra­su, kto­rý by mo­hol nas­tať, ak by pod­lož­ka na pos­te­li ne­bo­la pev­né. Ok­rem toh­to ob­ža­lo­va­ná ma­la pred úde­rom za­kryť tvár man­že­lo­viZ vý­po­ve­di sved­ky­ne B…. vy­plý­va, že pos­ťel­né pov­la­ky, kto­ré ob­ža­lo­va­ná pri­nies­la k nej do by­tu a kto­ré po­tom ob­ža­lo­va­nej pra­la, bo­lo mó­lo pos­trie­ka­né kr­vou. Z vý­po­ve­di sved­ka H… vy­plý­va, že men­šia ka­luž kr­ve bo­la eš­te keď ho na­šiel po­lo­žo­né­ho pod scho­da­mi. To zna­me­ná, že ra­na na hla­ve kr­vá­ca­la. Jo pro­to mož­né,že pod­stat­nú časť kr­vá­ca­nia za­chy­til prá­ve det­ská zá­ster­ka, kto­rou ob­ža­lo­va­ná za­kry­la hla­vu man­že­lo­vi. To­to moh­lo na­toľ­ko byť pre­káž­kou, aby pod­stat­nej­šie ne­doš­lo k za­kr­vá­ca­niu pos­teľ­né­ho prád­la. Ak by to­tiž mal byt opak, t.j. vraž­diť obž. Ber­nart, bez za­kry­tia hla­vy Já­no­vi Ču­bír­ko­vi, pri­čom len do­da­toč­ne by k to­mu ma­lo dôjsť /pod­ľa vý­po­ve­di ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vej by moh­lo byť za 5-10 mi­nút po usmr­te­ní/ ne­vyh­nut­ne b mu­se­li byť pod­stat­nej­šie kr­vné sto­py na pos­tel­nom prád­le. Vý­po­veď sved­ky­ne B… ne­pop­re­la ani ob­ža­lo­va­ná Ču­bír­ko­vá. Pri­tom i z vý­po­ve­dí ob­ža­lo­va­nej, kto­rá sa do­tý­ka tej čas­ti pos­tel­né­ho prád­la, kto­rú ne­zob­ra­la na pra­nie to­to potvr­dzu­je, keď uvá­dza, že zos­ta­li na tej­to čas­ti sto­py po kr­vi, však s tým­to nič ne­ro­bi­la, až nes­kôr keď’ ži­la spo­lu so Ščep­kom /č.l. …/. Ak by tam ma­li zos­tať väč­šie kr­vné sto­py, zrej­me by ro­bi­la i v tom­to pot­reb­né opat­re­nia .

Do­ho­vo­ru uvá­dza­né­ho ob­ža­lo­va­nou Ču­bír­ko­vou v čas­ti, že pria­mym pá­cha­te­ľom ja obž.Ber­nart chý­ba ra­da ďal­ších pod­rob­nos­tí, kto­ré by tu ne­vyh­nut­ne mu­se­li byť. Pre­dov­šet­kým od­chá­dzať ma­la od Ber­naír­to­vých asi o 12.00 hod., pri­čom ma­la va­riť obed /nik­de neu­vá­dza­li, aký obed, aký čas tre­ba na je­ho príp­ra­vu/, neu­vá­dza­li či poz­na­jú účin­nosť kva­piek, naj­mä za akú do­bu pri­vo­dia spá­nok. Keď tie­to okol­nos­ti ne­do­ho­vo­ri­li, oso­bit­ne ak ne­do­ho­vo­ri­li pres­ne čas, ke­dy má po­žiť man­žel ob­ža­lo­va­nej us­pá­va­cie kvap­ky, ťaž­ko ho­vo­riť, že obž.Ber­nart mal prísť v pres­ne sta­no­ve­nú ho­di­nu.

Na­koľ­ko súd ne­mal dos­ta­tok hod­no­ver­ných dô­ka­zov, že by vraž­du bez­pros­tred­ne vy­ko­nal obž.Ber­nart, však nap­ro­ti to­mu doz­na­nie sa ob­ža­lo­va­nej v tom­to sme­re uči­ne­né v príp­rav­nom ko­na­ní je potvr­de­né už uve­de­ný­mi dô­kaz­mi,, mu­sel pre­to kraj­ský súd v tej­to čas­ti spres­niť skut­ko­vé zis­te­nia.

Já­na Ču­bír­ku za­vraž­di­la uve­de­ným spô­so­bom je­ho man­žel­ka t.j. obž.Ču­bír­ko­vá.

Dna 9.de­cem­bra 1964 sve­dok J K asi o 15.00 hod. vo WC ka­bí­ne dru­hé­ho voz­ňa vla­ko­vej súp­ra­vy č. 819, idú­cej sme­rom na Bra­tis­la­vu, na­šiel ľud­skú hla­vu. Asi v tom is­tom ča­se ob­ža­lo­va­ná Ču­bír­ko­vá hlá­si­la na SNB v Tr­na­ve, že pos­trá­da svoj­ho dru­ha Am­bró­za Ščep­ku keď uvied­la, že ten­to dňa 7. de­cem­bra 1964 v nes­ko­rých noč­ných ho­di­nách súc pod vply­vom al­ko­ho­lu od­išiel a nev­rá­til sa.

Pod­ľa od­bbr­né­ho po­sud­ku bo­li zis­te­né na hla­ve ta­ké zra­ne­nia, kto­ré sa­mi o se­be by moh­li pri­vo­diť smrť bez oh­ľa­du na prí­pad­ná zra­ne­nie iných čas­tí te­la. Eš­te uvá­da po­su­dok, že v ča­se od­de­ľo­va­nia hla­vy bol krv­ný obedh v te­le za­cho­va­ný a usmr­te­ný v tom ča­se žil ale­bo sa na­chá­dzal v po­čí­na­jú­cej agó­nii.

Vzhľa­dom na uve­de­né hlá­se­nie doš­lo k iden­ti­fi­ko­va­niu usmr­te­né­ho. Ne­po­chyb­ne bo­lo preu­ká­za­ná, že náj­de­há ľud­ská hla­va potvr­dzu­je usmr­te­nie Am­bró­za Ščep­ku, bý­va­jú­ce­ho v Bo­le­rú­ži osa­da Po­líč­ko.

O tom, že so svo­jou druž­kou, t.j. ob­ža­lo­va­nou Ču­bír­ko­vou žil v nez­ho­dách, sa všeo­bec­ne ve­de­lo. Ob­ža­lo­va­nú pred­vied­li k vý­slu­chu,ke­dy doz­na­la :

Reklama

Už nie­koľ­ko me­sia­cov pred­tým, vzhľa­dom na opa­ku­jú­ce sa oh­ro­žo­va­nie na ži­vo­te, ako i to, že z je­ho za­vi­ne­nia ich po­va­žo­va­li za neus­po­ria­da­nú ro­di­nu, sa roz­hod­la usmr­tiť svoj­ho dru­ha. K to­mu vy­uži­la, keď dňa 7. de­cem­bra 1964, po­ži­tím, al­ko­ho­lic­kých ná­po­jov os­la­vo­val svo­je me­ni­ny, aby ho viac­krát opa­ko­va­ný­mi úder­mi do hla­vy usmr­ti­la a po­tom od­de­li­la hla­vu od te­la. Pod­rob­ne po­pí­sa­la, že naj­skôr si druh vy­pil v za­mes­tna­ní, po­tom od­išiel k su­se­dom, kde v pi­tí pok­ra­čo­val a keď sa vrá­ti­li do­mov eš­te na­lia­la, aby si spo­lu vy­pi­li. Po­tom druh mal pre­ja­vo­vať naj­skôr svo­je ľú­bos­tné vzťa­hy k ob­ža­lo­va­nej, keď v zá­pä­tí jej za­čal na­dá­vať, pre­ho­dil stôl, roz­bil po­há­ri-ky a sám spa­dol na zem. Tam pod­ľa vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­nej ne­hyb­ne le­žal eš­te po­tom ako up­ra­ta­la stôl, po­za­me­ta­la sklo z roz­bi­tých po­hár­kov. Až po­tom sa roz­hod­la us­ku­toč­niť viac krát od­lo­že­ný zá­mer, t.j. svoj­ho dru­ha usmr­tiť. Do­nies­la se­ke­ru, kto­rou ud­re­la svoj­ho dru­ha viac­krát do hla­vy, nes­kôr po­mo­cou se­ká­ča, kto­rý pri­nies­la, sna­ži­la sa od­de­liť hla­vu od te­la a keď to neiš­lo do­kon­či­la zá­mer se­ke­rou. Bo­lo to v ča­se kaď sa už roz­hod­la za­hla­diť sto­py vraž­dy a te­lo spá­liť v pe­ci, k to­mu dos­ta­toč­ne veľ­kej. Hla­vu za­ha­li­la do vre­ca a te­lo po­tom vtla­či­la do pe­ci, kde ho úpl­ne spá­li­la. Keď dňa 9.de­cem­bra 1964 zis­ti­la, že te­lo za­vraž­de­né­ho Am­bróz Sčep­ku je úpl­ne spá­le­né, vy­miet­la pec, preosia­la po­pol a men­šie kos­tič­ky kto­ré zos­ta­li z čas­ti ho­di­la do ku­rí­na o os­tat­né za­ba­li­la do pa­pie­ra. Po­tom hla­vu vlo­ži­la do ná­kup­nej taš­ky, za­bra­la za­ba­le­né kos­tič­ky, kto­ré vho­di­la do po­to­ka na ces­te pe­dzi Bo­le­rá­zom a Smo­le­ni­ca­mi. Hla­vu od­lo­ži­la v Tr­na­ve na Že­lez­nič­nej sta­ni­ci do va­gó­na – ka­bí­ny WC, tam sto­ja­cej vla­ko­vej súp­ra­vy. Na dru­hý deň po vraž­de, ako i v nas­le­du­jú­ci deň, ob­ža­lo­va­ná eš­te i su­se­dom a ďal­ším oso­bám uvá­dza­la, že druh v noč­ných ho­di­nách od­išiel a sa nev­rá­til.

Sved­ky­ňa H…. ako i jej man­žel potvr­di­li, že kri­tic­ké­ho dňa bo­li oba­ja t.j. ob­ža­lo­va­ná i jej druh u nich v by­te asi do 20. 00 hod. Sved­ky­ňa  uvied­la i to, že v tom­to ča­se bol druh ob­ža­lo­va­nej sil­ne pod vply­vom al­ko­ho­lu. Od­iš­li spo­lu do by­tu ob­ža­lo­va­nej, kde sa ale dl­ho nezdr­ža­la.

Od­bor­ný po­su­dok Ka­ted­ry súd­ne­ho le­kár­stva LFUK v Bra­tis­la­ve vo via­ce­rých sme­roch potvr­dil doz­na­nie sa ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vej.

Pri pit­ve hla­vy Am­bró­za Ščep­ku bo­la zis­te­ná kr­vná sku­pi­na B,M,RH po­zi­tív. Na ce­lej plo­che ko­vo­vej čas­ti se­ke­ry a se­ká­ča, kto­ré ozna­či­la ob­ža­lo­va­ná ako pou­ži­té nás­tro­je, bo­la zis­te­ná ľud­ská krv a z dru­hé­ho pred­me­tu eš­te že iš­lo o sku­pi­no­vú prís­luš­nosť B. Ľud­ská krv bo­la zis­te­ná i na ka­bá­te z mon­te­riek a ná­kup­nej taš­ke v kto­rých bo­la za­ba­le­ná hla­va a od­ne­se­ná na mies­to kde bo­la náj­de­ná sved­kom K. Roz­bo­rom kos­ti­čiek náj­de­ných na mies­te ozna­če­nom ob­ža­lo­va­nou bo­lo zis­te­né, že sa me­dzi ni­mi na­chá­dza zby­tok ih­li­ce /kos­ti pred­kolenia/, z ľud­ské­ho te­la. Tá­to okol­nosť, že bo­li náj­de­né zbyt­ky kos­ti‘ na mies­te oza­na­če­nom ob­ža­lo­va­nou a pri­tom bo­lo eš­te mož­né iden­ti­fi­ko­vať v jed­nom prí­pa­de, že ido o kosť z ľud­ské­ho te­ľa, dotvr­dzu­jú na vie­ry­hod­nosť doz­na­nia ob­ža­lo­va­nej, t.j. že po za­vraž­de­ní Am­bró­za Ščep­ku te­lo spá­li­la a zby­tok kos­tí za­ho­di­la.

Sved­ky­ňa ……. a ďal­ší potvr­di­li, že ob­ža­lo­va­ná ne­ži­la so svo­jim dru­hom v pl­nej zho­de. Do­chá­dza­lo me­dzi ni­mi k ne­do­ro­zu­me­niam, a hád­kam, naj­mä vte­dy, keď druh ob­ža­lo­va­nej bol pod vply­vom al­ko­ho­lu. Bo­li prí­pa­dy, ke­dy mu­se­la ob­ža­lo­va­ná opus­tiť a to nie­ke­dy i s deť­mi dom, aby po­tom ur­či­tú do­bu sa do­mov nev­ra­ca­la. Kto bol, resp. kto sa väč­ším po­die­lom o to­to pri­či­nil, sved­ko­via neu­vá­dza­jú. Rov­na­ko tak sved­ko­via ….. jed­noz­nač­ne ozna­či­li, že väč­ším po­die­lom sa o to pri­či­ňo­va­la ob­ža­lo­va­ná, naj­mä keď sa riad­ne nes­ta­ra­la o ro­di­nu a svoj­mu dru­ho­vi, kto­rý ťaž­ko pra­co­val, ne­na­va­ri­la.

Nap­ro­ti to­mu­to sved­ky­ňa S…., dcé­ra ob­ža­lo­va­nej, jed­noz­nač­ne uvied­la, že to bol ne­bo­hý Am­bróz Sčep­ko, kto­rý nie­len­že čas­to pil, oh­ro­zo­val na zdra­ví a ži­vo­te ich mat­ku, ale hru­bo sa cho­val i k de­ťom po­chá­dza­jú­cim z man­žel­stva. Ozna­či­la to­to spolu­ži­tie za nez­ne­si­teľ­né.

Ak sa pri­hliad­ne k sve­dec­kým vý­po­ve­diam a po­sud­kom, kto­ré bo­li oboz­ná­me­né, nut­no z toh­to vy­vo­diť, že už viac ro­kov ne­bol me­dzi ob­ža­lo­va­nou a jej dru­hom sú­lad, že to­to v dňoch po­ži­tia al­ko­ho­lu jej dru­hom vy­vr­cho­li­lo v hád­ky, keď v niek­to­rých prí­pa­doch mu­se­la ob­ža­lo­va­ná opus­tiť svo­ju do­mác­nosť. Tre­ba ale uviesť, že ta­ké­to prí­pa­dy ne­bo­li čas­té, už aj pre­to, že plat svoj­ho dru­ha od za­mes­tná­va­te­ľa pre­be­ra­la ob­ža­lo­va­ná a tá­to mu dá­va­la ta­kú čias­tku, aby sa ne­mo­hol dos­tať vo väč­šej mie­re pod vplyv al­ko­ho­lu. Sved­ko­via však potvr­di­li i okol­nosť, že ani ob­ža­lo­va­ná neod­mie­ta­la po­ží­va­nie al­ko­ho­lu.

Ob­ža­lo­va­ná, ako to potvr­di­li via­ce­rí sved­ko­via ….. ve­rej­ne uvá­dza­la, že ne­má žiad­ny ci­to­vý vzťah k svoj­mu dru­ho­vi /ob­dob­ne sa vy­jad­ro­va­la pred iný­mi oso­ba­mi i o slo­jom man­že­lo­vi Já­no­vi Ču­bír­ko­vi, čo dotvr­di­lo i jej sprá­va­nie sa no naj­mä mi­los­tné po­me­ry s iný­mi muž­mi/. I tú­to okol­nosť ne­mož­no ne­chať ne­pov­šim­nu­tú pri skú­ma­ní poh­nút­ky či­nu ob­ža­lo­va­nej.

V kri­tic­kom ča­se, ako to vy­plý­va z vý­po­ve­di ob­ža­lo­va­nej, jej druh už dlh­šiu do­bu bez­vlád­ne le­žal na ze­mi, žiad­nym spô­so­bom o to oni slo­vom na ob­ža­lo­va­nú neú­to­čil, neoh­ro­zo­val ju. Prá­ve toh­to mo­men­tu bez­vlád­nos­ti ob­ža­lo­va­ná vy­uži­la, aby us­ku­toč­ni­la už dlh­šie tr­vá­jú­ce roz­hod­nu­tie.

Vzhľa­dom na uve­de­né, nevyhľa­dal súd žiad­nych po­chyb­nos­tí o správ­nos­ti zis­te­nia skut­ko­vé­ho sta­vu, tak ako je uve­de­ný v dru­hom bo­de vý­ro­ku toh­to roz­sud­ku.

Tým, že ob­ža­lo­va­ná svoj­mu man­že­lo­vi da­la po­žiť us­pá­va­cie kvap­ky a keď za­spal, to­mu spô­so­bi­la uve­de­nou pa­li­cou ta­ké zra­ne­nia, kto­rým hneď pod­ľa­hol, sú napl­ne­né všet­ky zá­kon­né zna­ky tres­tné­ho či­nu vraž­dy pod­ľa § 219 tr.zák.

Ob­ža­lo­va­ná sa na ten­to čin dlh­šiu do­bu za pris­pe­nia ďal­ších osôb prip­ra­vo­va­la. Aby svoj zá­mer – úmy­sel moh­la us­ku­toč­niť‘, aby man­žel ne­mo­hol klásť od­por, toh­to naj­skôr vy­pro­vo­ko­va­la k po­ži­tiu lie­ho­vých ná­po­jov do kto­ré­ho vlia­la us­pá­va­cie kvap­ky. V spán­ku, toh­to opa­ko­va­ný­mi úder­mi sme­ru­jú­ci­mi na hla­vu, usmr­ti­la.

O tom, že ob­ža­lo­va­ná ko­na­la po pred­chá­dza­jú­com úmys­le za­vraž­diť svoj­ho man­že­la sved­čí i sku­toč­nosť, že za­bez­pe­čo­va­la si dop­re­du po­moc pri od­stra­ňo­va­ní stôp vraž­dy.

Aj v dru­hom bo­de, ko­na­ním ob­ža­lo­va­nej sú napl­ne­né všet­ky zá­kon­né zna­ky tres­tné­ho či­nu vraž­dy pod­ľa § 219 tr.zák.

Ob­ža­lo­va­ná, ako zo skut­ko­vé­ho sta­vu vy­plý­va, už dlh­šiu do­bu pred­tým sa roz­hod­la usmr­tiť‘ svoj­ho dru­ha Am­bró­za Ščep­ku. Ten­to svoj úmy­sel us­ku­toč­ni­la, keď zis­ti­la ta­ký stav opi­los­ti u me­no­va­né­ho, že si bo­la ve­do­má je­ho bez­moc­nos­ti, – ne­mož­nos­ti klásť, čo i naj­men­ší od­por. Opa­ku­jú­ci­mi úder­mi se­ke­rou do hla­vy, spô­so­bi­la svoj­mu dru­ho­vi ta­ké zra­ne­nie, kto­ré sa­mé o se­be bo­li spô­so­bi­lé pri­vo­lať smrť. Ob­ža­lo­va­ná však bo­la roz­hod­nu­tá pok­ra­čo­vať ďa­lej a od­de­li­la eš­te hla­vu od te­la, kto­rým ko­na­ním usmr­te­nie do­kon­či­la. I v tom­to prí­pa­de pre­mys­le­nie za­hla­de­nia stôp dotvr­dzu­je pred­chá­dza­jú­ci úmy­sel za­vraž­diť svoj­ho dru­ha.

Reklama

Ko­na­ním ob­ža­lo­va­né­ho Ber­nar­ta sú napl­ne­né všet­ky zá­kon­né zna­ky tres­tné­ho či­nu – po­moc k tres­tné­mu či­nu vraž­dy pod­ľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 219 tr.zák.

Ob­ža­lo­va­ný Ber­nart, keď bol uz­ro­zu­me­ný, že ob­ža­lo­va­ná Ču­bír­ko­vá je roz­hod­nu­tá za­vraž­diť svoj­ho man­že­la, pos­ky­tol jej po­moc jed­nak tým, že k to­mu­to úče­lu, aby moh­la pre­ko­nať pre­káž­ku – kla­de­nie fy­zic­ké­ho od­po­ru, za­do­vá­žil us­pá­va­cie kvap­ky. Utvr­dil ju sú­čas­ne v tom­to roz­hod­nu­tí, po­ra­dil, ako za­do­vá­žiť us­pá­va­cie kvap­ky, ba na­viac tou­to svo­jou čin­nos­ťou, za­po­jil i svo­ju man­žel­ku, kto­rá pos­kyt­la po­moc po spá­cha­nom tres­tnom či­ne.

Ob­ža­lo­va­ný bol uz­ro­zu­me­ný so zá­me­rom obž. Ču­bír­ko­vej, nie­len tým, že o tom­to spo­lu kri­tic­ké­ho dňa ho­vo­ri­li, ale i tým, že fak­tic­ky iš­lo o do­ho­vo­re­nie ďal­ších príp­rav, pok­ra­čo­va­nie v príp­ra­vách, kto­ré sa im ne­po­da­ri­lo us­ku­toč­niť iným spô­so­bom.

Vzhla­dom na uve­de­nú zme­nu skut­ko­vé­ho sta­vu, nevzhľa­dal kraj­sky súd napl­ne­nie ko­na­ním ob­ža­lo­va­né­ho Ber­nar­ta všet­ky zá­kon­né zna­ky tres­tné­ho či­nu vraž­dy spolu­pá­cha­teľ­stvom, ako je to uve­de­né v ob­ža­lo­be.

Po­kiaľ ob­ha­jo­ba sa do­má­ha­la u obž.Ber­nar­ta naj­viac kva­li­fi­ko­vať je­ho čin­nosť ako neoz­ná­me­nie tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 168 tr.zák., vzhľa­dom na uve­de­né skut­ko­vé zis­te­nie, to­to nep­ri­chá­dza v úva­hu.

Trest­ný čin uve­de­ný v pr­vom bo­de je spá­cha­ný ob­žalo­va­nou Ču­bír­ko­vou a obž. Ber­nar­tom eš­te za účin­nos­ti zá­ko­na č. 86/50 Zb., však vzhľa­dom k to­mu, že us­ta­no­ve­nie te­raz plat­né­ho tres­tné­ho zá­ko­na je priaz­ni­vej­šie, bo­lo to­to kva­li­fi­ko­va­né, ako je vy­ššie uve­de­né / §_16 od s.. 1 tr. zák./.

Pod­ľa § 23 tr.zák úče­lom tres­tu je chrá­niť spo­loč­nosť pred pá­cha­teľ­mi tres­tných či­nov, za­brá­niť od­sú­de­né­mu v ďal­šom pá­cha­ní tres­tnej čin­nos­ti a vy­cho­vá­vať ho k to­mu, aby vie­dol riad­ny ži­vot pra­cu­jú­ce­ho člo­ve­ka a tým vý­chov­ne pô­so­bil aj na os­tat­ných čle­nov spo­loč­nos­ti.

Pri ur­če­ní dru­hu tres­tu a je­ho vý­me­ry, súd pri­hliad­ne na stu­peň ne­bez­peč­nos­ti tres­tné­ho či­nu pre spo­loč­nosť, na mož­nosť náp­ra­vy a po­me­ry pá­cha­te­ľa. U po­moc­ní­ka sa eš­te pri­hliad­ne aj na vý­znam a po­va­hu účas­ti na spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu. Pri­tom pre stu­peň ne­bez­peč­nos­ti či­nu pre spo­loč­nosť je roz­hod­ný vý­znam chrá­ne­né­ho zá­uj­mu, kto­rý bol či­nom dot­knu­tý, spô­sob vy­ko­na­nia či­nu a je­ho nás­led­ky, okol­nos­ti za kto­rých bol čin spá­cha­ný, oso­ba pá­cha­te­ľa, mie­ra je­ho za­vi­ne­nia a je­ho poh­nút­ke.

Us­ta­no­ve­nie § 219 tr.zák. chrá­ni ži­vot člo­ve­ka – pred ta­kým ko­na­ním, kto­rým chce niek­to iné­ho úmy­sel­ne usmr­tiť. Už sadz­ba sta­no­ve­ná za ten­to trest­ný čin, zvý­raz­ňu­je vy­so­ký stu­peň ne­bez­peč­nos­ti či­nu pre spo­loč­nosť, vý­znam chrá­ne­né­ho zá­uj­mu.

Oba­ja ob­ža­lo­va­ní, ako je to vy­ššie uve­de­né dlh­šiu do­bu prip­ra­vo­va­li úk­la­dy o ži­vot sve­do­mi­te pra­cu­jú­ce­ho a ro­di­nu sta­ra­jú­ce­ho sa ot­ca 4 de­tí. Man­žel ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vejr ako to vy­plý­va z dô­kaz­né­ho ma­te­riá­lu, pop­ri uve­de­ných vlas­tnos­tiach mal sna­hu žiť us­po­ria­da­ným ro­din­ným ži­vo­tom, ne­vy­vo­dzo­vať v pod­sta­te žiad­ne opat­re­nia z ne­ve­ry man­žel­ky, však ten­to stav ukon­čiť. Oba­ja ob­ža­lo­va­ní však roz­hod­nu­tí pok­ra­čo­vať‘ v mi­los­tných sty­koch, svo­jich se­bec­kých zá­uj­moch, neš­tí­ti­li sa svo­ju ne­ná­visť vy­jad­riť v do­ho­vo­re na vraž­de a jej us­ku­toč­ne­ní uve­de­ným spô­so­bom. Nie je pot­reb­né zdô­raz­niť  lsti­vý spô­sob, pou­ži­tý pri spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu, ako i je­ho za­ta­je­nie.

Nes­por­né je, že nás­le­dok ich ko­na­ním spô­so­be­ný je obzvlášť ťaž­ký. Smrť člo­ve­ka ne­mož­no ni­čím nah­ra­diť, ani nap­ra­viť. Tu iš­lo však o smrť ve­ko­vo po­mer­ne mla­dé­ho člo­ve­ka, kto­rý všet­ku svo­ju si­lu ve­no­val sta­ros­tli­vos­ti o ro­di­nu. Je­ho smrť zna­me­na­la ov­plyv­ne­nie nie­len eko­no­mic­ké­ho, ale i vý­chov­né­ho za­bez­pe­če­nia ma­lo­le­tých de­tí. To zvlášť je vý­raz­né, ak sa pri­hliad­ne na vte­daj­ší mo­rál­ny pro­fil ob­ža­lo­va­nej. De­ti do r. 1951 vy­cho­vá­va­né v us­po­ria­da­nej ro­di­ne sa ocit­li, ko­na­ním ob­ža­lo­va­ných, pos­tup­ne v ta­kých po­me­roch, kto­ré sú spô­so­bi­lé za­ne­chať dlh­šie tr­va­jú­ce nás­led­ky, ako to vy­plý­va naj­mä zo správ o po­ves­ti.

U ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vej tre­ba zdô­raz­niť, že aj v dru­hom prí­pa­de vraž­dy, si pris­vo­ji­la roz­ho­do­vať o ži­vo­te svoj­ho dru­ha, ot­ca troch ma­lo­le­tých de­tí, kto­rý vý­znam­ným po­die­lom sa po­dieľal na eko­no­mic­kom za­bez­pe­če­ní ce­lej ro­di­ny. I tu pou­ži­la po do­siah­nu­tí sta­vu bez­bran­nos­ti až príl­iš su­ro­vý spô­sob k us­ku­toč­ne­niu svoj­ho úmys­lu. Opäť jej pr­vá my­šlien­ka sme­ro­va­la ako vy­hnúť sa tres­tnej zod­po­ved­nos­ti, ako vzniesť po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu na inú oso­bu. So znač­nou in­ten­zi­tou sa sna­ži­la za­hla­diť sto­py vraž­dy.

Bez­cit­nosť ob­ža­lo­va­nej sa pre­ja­vi­la, nie­len v od­de­le­ní hla­vy od te­la, ale i v ton, že svo­jim ko­na­ním, od­lo­že­ním tej­to hla­vy na uve­de­nom mies­te moh­la pri­vo­diť ďal­šie váž­nej­šie nás­led­ky, na­koľ­ko ne­moh­la pres­ne pred­pok­la­dať, kto pr­vý jej čin zis­tí.

V tom­to prí­pa­de tre­ba zdô­raz­niť, že i ob­ža­lo­va­ná sa nie v ma­lej mie­re po­die­ľa­la na neus­po­ria­da­ných ro­din­ných po­me­roch, keď tie­to svo­jim ľa­hos­taj­ným a ľah­ko­my­seľ­ným pos­to­jom vy­vo­lá­va­la. O dru­ho­vi ob­ža­lo­va­nej na všet­kých do­te­raj­ších pra­co­vis­kách od ro­ku 1956 bo­lo zná­me, že sve­do­mi­te pra­cu­je. Dos­ved­ču­je to o je­ho zá­uj­me čo naj­lep­šie eko­no­mic­ky za­bez­pe­čiť ro­di­nu.

U ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vej v oboch prí­pa­doch ako to vy­plý­va z vy­ššie uve­de­né­ho ide a pria­my úmy­sel.

U obž. Ber­nar­ta ide o even­tuál­ny úmy­sel. Ve­del, že svo­jim ko­na­ním /účas­ťou na do­ho­vo­re, za­do­vá­že­ním us­pá­va­cích kva­piek a ra­dou, prís­ľub na ňom zá­vis­lej man­žel­ky pos­kyt­núť po­moc po spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu/ mô­že byť oh­ro­ze­ný ži­vot Já­na Ču­bír­ku, a pre ta­ký prí­pad bol s tým uz­ro­zu­me­ný.

Ob­ža­lo­va­ná Ču­bír­ko­vá po­chá­dza z ro­bot­níc­kej ro­di­ny. Pra­co­va­la ako ro­bot­níč­ka na via­ce­rých mies­tach. V os­tat­nom ča­se bo­la v do­mác­nos­ti. Po­vesť v oko­lí byd­lis­ka od ro­ku 1951 ne­po­ží­va­la dob­rú, ako je to zdô­raz­ňo­va­né v po­sud­koch i vy­jad­re­niach sved­kov z dô­vo­du, že sa ná­le­ži­té nes­ta­ra­la o po­čet­nú ro­di­nu, včet­ne vý­cho­vy de­tí.

Ob­ža­lo­va­ný Ber­nart po­chá­dza z ro­bot­níckej ro­di­ny. Pra­co­val naj­skôr ako ro­bot­ník, pos­led­ne ako prís­luš­ník oz­bro­je­nej ochra­ny že­lez­níc – ČSD Trut­nov. Vzhľa­dom na roz­diel­nosť, hod­no­te­nia ob­ža­lo­va­né­ho za­mes­tná­va­te­ľom, hod­no­til to­to súd v sú­vis­los­ti s vý­po­ve­ďa­mi sved­kov / č.l. …./, ako i po­sud­kom z mies­ta byd­lis­ka. Pod­ľa toh­to ob­ža­lo­va­ný sa pre­ja­vo­val na pra­co­vis­ku ako ini­cia­tív­ny pra­cov­ník, kto­rý bol za dob­ré pra­cov­né vý­sled­ky viac­krát od­me­ne­ný. Ak­tív­ne sa zú­čas­tňo­val v os­tat­ných ro­koch ve­rej­né­ho ži­vo­ta. V ro­ku 1962 obdr­žal štát­ne vy­zna­me­na­nie Za vy­ni­ka­jú­cu prácu. Ro­din­ný ži­vot ne­vie­dol us­po­ria­da­ný /nie­len v ča­se spá­chania tres­tné­ho či­nu/. Pod­ľa vý­pi­su z re­gis­tra tres­tov tre­ba mať za­to, že tres­ta­ný ne­bol.

Pod­ľa vy­jad­re­nia znal­cov ne­bo­la u ob­ža­lo­va­né­ho Ber­nar­ta zis­te­ná nep­rí­čet­nosť, ako to vy­ža­du­je § 12 tr.zák., ani stav zmen­še­nej prí­čet­nost­ti § 32o.s. l tr.zák.

Aj u obž. Čú­bír­ko­vej, i keď tu znal­ci kon­šta­to­va­li, že ide o ano­mál­nu, psy­cho­pa­tic­kú osob­nosť s ne­dos­ta­toč­ný­mi etic­ký­mi a mo­rál­ny­mi cit­mi, ni­ja­ko sa tým­to nez­ni­žu­je mož­nosť roz­poz­ná­vať ne­bez­pe­čen­stvo svoj­ho ko­na­nia pre spo­loč­nosť, to­to ov­lá­dať. Znal­ci uvied­li i to, že u ob­ža­lo­va­nej nej­de ani o zní­že­nú príčet­nosť.

Kraj­ský súd pri roz­ho­do­va­ní, akým dru­hom tres­tu je mož­né do­siah­núť úče­lu tres­tu u ob­ža­lo­va­nej Čubír­ko­vej, do­šiel k zá­ve­ru, žo sú spl­ne­né všet­ky zá­kon­né pod­mien­ky pre pou­ži­tie vý­ni­moč­né­ho fcres­tu – tres­tu smr­ti.

Ob­ža­lo­va­ná v pr­vom prí­pa­de sa do­pus­ti­la tres­tné­ho či­nu­po opa­ko­va­ných príp­ra­vách, pou­ži­júc mi­mo­riad­nej ľs­ti, vy­uži­júc bez­bran­nosť, len aby moh­la pok­ra­čo­vať vo svo­jom ne­mo­rál­nom spô­so­be ži­vo­ta. I v dru­hom prí­pa­de vy­uži­júc úpl­nú bez­bran­nosť, obzvlášť su­ro­vým spô­so­bom zo­pa­ko­va­la spá­chanie to­ho is­té­ho, vy­so­ko spo­lo­čen­sky-ne­bez­peč­né­ho tres­tné­ho či­nu.

Spá­chanie tres­tných či­nov uve­de­ným spô­so­bom ob­ža­lo­va­nou dotvr­dzu­je, že účin­ná ochra­na spo­loč­nos­ti, keď už vzhľa­dom na oso­bu ob­ža­lo­va­nej nie je ná­dej vý­chov­ne pô­so­biť iným tres­tom, je pot­reb­né ulo­žiť vý­ni­moč­ný trest – trest?smr­ti.

U ob­ža­lo­va­né­ho Ber­nar­ta vzhľa­dom na uve­de­ný vy­so­ký stu­peň ne­bez­peč­nos­ti či­nú pre spo­loč­nosť, kde tre­ba eš­te zdô­raz­niť, je­ho po­mer­ne znač­nú ak­ti­vi­tu nie­len v ko­na­ní, kto­rým roz­vra­cal ro­din­ný ži­vot, ale i za­do­vá­že­ní pros­tried­ku roz­ho­du­jú­ce­mu pre do­kon­če­nie úmys­lu za­vraž­diť Já­na Ču­bír­ku.

Vzhľa­dom ku všet­kým tým­to okol­nos­tiam do­šiel krajský súd k zá­ve­ru, že ulo­že­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v blíz­kos­ti dol­nej hra­ni­ce zá­ko­nom sta­no­ve­nej sadz­by bu­de dos­ta­ču­jú­ce k do­siah­nu­tiu úče­lu tres­tu.

u ob­ža­lo­va­né­ho Ber­nar­ta, ako je už uve­de­né, bo­la vzhľa­da­ná pri spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu obzvlášť za­vr­hnu­teľ­ná poh­nút­ka /níz­kosť poh­nút­ky ne­mo­rál­ne­ho cha­rak­te­ru – ve­dú­ca k usmr­te­niu sta­toč­né­ho pra­cov­ní­ka, ot­ca 4 ma­lo­le­tých de­tí/.

Bol pre­to ob­ža­lo­va­né­mu ulo­že­ný pod­ľa § 46 ods. 1 tr. zák. i trest stra­ty čes­tných ti­tu­lov a vy­zna­me­na­ní – vy­zna­me­na­nia Za vy­ni­ka­jú­cu prá­cu.

Pod­ľa § 39a ods. 2 písm. a) s pou­ži­tím i ods. 3 cit. us­ta­no­ve­nia tr. zák. bol ob­ža­lo­va­ný za­ra­de­ný do pr­vej náp­rav­no­vý­chov­nej sku­pi­ny.

Vzhľa­dom na spô­sob ži­vo­ta, kto­rý ob­ža­lo­va­ný vie­dol po spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu, dos­pel súd k zá­ve­ru, že pre­vý­cho­vu ob­ža­lov­ané­ho je mož­né do­siah­nuť i za­ra­de­ním v pr­vej náp­rav­no­vý­chov­nej sku­pi­ny.

Po­kiaľ kraj­ský pro­ku­rá­tor navr­hol vy­slo­viť u ob­ža­lo­va­nej Ču­bír­ko­vej pre­pad­nu­tie ve­ci uve­de­ných na č.l…. pod­ľa § 55 ods. 1 písm. a) tr. zák., kraj­ský súd s pri­hliad­nu­tím na § 30 ods. 2 tr. zák. tak­to ne­roz­ho­dol. Pop­ri tres­te smr­ti mož­no ulo­žiť len trest pre­pad­nu­tia ma­jet­ku. Ta­ký­to trest kraj­ský súd ne­po­va­žo­val za pot­reb­né vy­slo­viť. Pre­pad­nu­tie ve­ci nie je mož­né ulo­žiť pop­ri ulo­že­nom tres­te.

Reklama

Pou­če­nie: Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku mož­no po­dať od­vo­la­nie do 8 dní na Naj­vyš­ší súd, ces­tou pod­pí­sa­né­ho sú­du.

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, odd.1

dňa 31. má­ja 1966.

prom.práv. Er­vín Po­la­ko­vič, pred­se­da se­ná­tu

 

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

Včera 20:24

Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok jednomyseľne schválili sankcie proti židovským osadníkom, ktorí sa dopúšťajú násilností voči Palestínčanom na západnom brehu Jordánu.

Včera 20:23

Holandská polícia v pondelok varovala pred rapídne sa zvyšujúcim množstvom detskej pornografie, ktorú vytvára umelá inteligencia (AI). Koordinátor holandskej polície pre boj s detskou pornografiou Ben van Mierlo uviedol, že je veľmi jednoduché využívať umelú inteligenciu na vytvorenie tohto typu materiálov. Zatiaľ predstavuje len malé percento takýchto prípadov, ktoré však rapídne stúpa.

Včera 20:22

Vo veku 93 rokov zomrel v pondelok americký astronaut Thomas P. Stafford. Bol veliteľom vesmírnej misie Apollo 10, ktorá bola generálnou skúškou pred prvým pristátím americkej posádky na Mesiaci.

Včera 20:20

Z nominácie slovenskej futbalovej reprezentácie na prípravné zápasy s Rakúskom a v Nórsku vypadli štyria hráči. Pre zdravotné problémy nebudú trénerovi Francescovi Calzonovi k dispozícii Róbert Polievka, Denis Vavro, Ivan Schranz ani Ľubomír Šatka. Kouč SR donominoval obrancu Spartaka Trnava Sebastiana Kóšu a Mareka Kristiána Bartoša z Podbrezovej.

Včera 20:18

Slovenské futsalistky zaznamenali v záverečnom zápase na medzinárodnom turnaji v srbskom meste Vrnjačka Banja prvý triumf. V pondelok deklasovali domáci tím 10:1.

Včera 20:16

Slovenské futbalové reprezentantky neuspeli v úvodnom zápase 2. fázy kvalifikácie ME 2024 do 17 rokov. V pondelkovom stretnutí A1 skupiny v Hannoveri nestačili na rovesníčky z Francúzska 0:5. Češky remizovali s Nemkami 0:0.

Včera 20:10

Slovenská tenistka Anna Karolína Schmiedlová sa prebojovala do hlavnej súťaže na turnaji WTA v Miami. Vo finálovom druhom kole kvalifikácie zdolala v pozícii nasadenej jednotky svoju krajanku Rebeccu Šramkovú 6:3, 3:6, 6:3. Vo vzájomnej bilancii vedie 3:1.

Včera 19:58

Biden povedal Netanjahuovi, že uskutočnenie rozsiahlej vojenskej operácie v Rafahu by bolo chybou.

Informoval o tom Biely dom.

Zároveň uviedli, že Netanjahu prijal Bidenov návrh vyslať do Washingtonu delegáciu, ktorá bude rokovať o plánoch vojenskej akcie v Rafahu.

Včera 19:52

Ceny ropy vzrástli v pondelok o viac než 1,5 %, pričom cena Brentu sa priblížila k hranici 87 USD za barel (159 litrov). Náladu na na trhoch ovplyvňuje nižší export zo Saudskej Arábie, plány Iraku svoj export obmedziť, ako aj útoky Ukrajiny na ruské ropné rafinérie.

Včera 19:51

Prezident USA Joe Biden a izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok spolu telefonovali a bol to ich prvý kontakt za vyše mesiaca, oznámil Biely dom.

Včera 19:34

Poľsko a Nemecko v rámci podpory Ukrajiny aktivujú 26. marca koalíciu zameranú na posilnenie kapacít v oblasti obrnenej techniky. Podľa Kosiniaka-Kamysza je táto tzv. tanková koalícia jednou z najdôležitejších, aké boli vytvorené na podporu Ukrajiny, pričom Poľsko a Nemecko sú spolulídrami tohto projektu zameraného predovšetkým na tzv. hlavné bojové tanky. Ako partneri sa k nemu prihlásili aj Británia, Švédsko a Taliansko.

Včera 19:30

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR odmietlo odporúčania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na zrušenie 13. dôchodku pre časť penzistov či dokonca zdaňovanie dôchodkov. Návrhy vyplývajúce z aktuálneho Ekonomického prehľadu OECD pre Slovensko považuje rezort za nebezpečné a absolútne neakceptovateľné. MPSVR to uviedlo v pondelok v reakcii na zverejnenú správu OECD.

Včera 19:22

Izrael v pondelok údajne zabránil vo vstupe do Pásma Gazy riaditeľovi Úradu OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) Philippovi Lazzarinimu. Ten mal podľa vlastných slov v úmysle ísť do mesta Rafah na juhu Pásma Gazy, avšak dostal informáciu, že mu izraelské úrady nepovolili vstup. Médiám to oznámil v Káhire na spoločnej tlačovej konferencii s egyptským ministrom zahraničia Sámihom Šukrím.

Včera 19:20

Spojené štáty v pondelok odsúdili prezidentské voľby v Rusku ako „nedemokratické“ a uviedli, že nezablahoželajú prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý bol vyhlásený za víťaza s obrovským náskokom.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke akcia Medzinárodný deň hvezdární a planetárií 2024 v Krajskej hvezdárni v Michalovciach

Autor: TASR-Roman Hanc

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali