Proces s obžalovanou Irenou Čubírkovou a jej spoluobžalovaným sledovalo v roku 1966 prakticky celé Československo. Veľký záujem verejnosti vyvolal hlavne bezcitný spôsob vykonania skutkov (napríklad oddelenie hlavy od tela, vloženie hlavy do kabínky v osobnom vlaku, spálenie zvyšku tela a podobne) ako aj to, že hlavnou páchateľkou bola mladá žena.
Nižšie v texte je uvedené kompletné znenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T/5/1966 zo dňa 31.05.1966. Z právneho hľadiska je zaujímavým posúdenie konania spoluobžalovaného Václava Bernarta, keď súd prvého stupňa, na rozdiel od obžaloby, posúdil jeho konanie nie ako spolupáchateľstvo, ale ako pomoc k trestnému činu vraždy. Zaujímavým je aj postup súdu pri hodnotení dôveryhodnosti rozdielnych výpovedí tej istej osoby.
A napokon, zaujme aj celková skladba odôvodnenia predmetného rozsudku, keď krajský súd vyskladal skutkový dej a účasť obžalovaných na ňom ako skladačku (mozaiku) dôkazov, z ktorej potom vyvodzoval právne závery. Takýto spôsob odôvodňovania rozsudkov je v protiklade so súčasnou aplikačnou praxou, keď väčšinu odôvodnenia rozsudkov súdov tvorí výťah (či prehľad) toho, čo na hlavnom pojednávaní vypovedali obžalovaní alebo svedkovia (fakticky sú do odôvodnenia prekopírované zápisnice z hlavného pojednávania, niekedy doslovne) a až potom nasleduje stručné zhodnotenie dôkazov a použitej právnej kvalifikácie. Som názoru, že odôvodnenie rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. zák. nevyžaduje, aby v ňom boli otrocky opísané, či prekopírované výpovede osôb vypočúvaných na hlavnom pojednávaní. Práve naopak, odôvodnenie by malo byť skutočne poňaté ako „skladačka dôkazov“ z ktorej vyplýva určitý skutkový stav (skutok), jeho páchateľ, vysporiadanie sa s obhajobou a následne aj právna kvalifikácia skutku. Stojí teda za úvahu vykonať určitý odklon od súčasnej zaužívanej praxe v tomto smere a začať odôvodnenie rozsudkov, či uznesení koncipovať inak (bez hromadenia strán rozsudku bezduchým prepisovaním obsahu výpovedí).
Pre úplnosť je nutné uviesť, že nižšie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním nielen obžalovanými osobami, ale aj prokurátorom. Práve prokurátor žiadal pri obžalovanom Bernartovi, aby jeho konanie bolo kvalifikované ako spolupáchateľstvo a nie ako pomoc. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 8To/20/1966 zo dňa 14.07.1966 vyhovel v tomto smere prokurátorovi a posúdil konanie obžalovaného Bernarta ako spolupáchateľstvo (a zaradil ho aj do prísnejšej nápravnovýchovnej skupiny, než krajský súd). Najvyšší súd bol v tomto smere názoru, že z vykonaného dokazovania možno nepochybne zistiť, že k usmrteniu Čubírku došlo po vzájomnej dohode medzi obžalovanými, obžalovaný Bernart obstaral uspávacie kvapky, ktoré obžalovaná Čubírková použila spolu s alkoholom na uspanie svojho manžela a následne, po jeho smrti, došlo k fingovaniu smrti manžela nešťastnou náhodou. Podľa názoru najvyššieho súdu tu preto išlo o koordinované konanie obžalovaných, ktoré smerovalo k usmrteniu iného a preto ide u obžalovaného Bernarta o spolupáchateľstvo a nie o pomoc pri trestnom čine vraždy. Odvolania obžalovaných boli zamietnuté ako nedôvodné.
Žiadosť o milosť bola obžalovanej Irene Čubírkovej zamietnutá a dňa 28.09.1966 bola popravená obesením v Prahe vo veku 43 rokov. Bola druhou ženou popravenou v Československu od roku 1948 za kriminálne (nie politické) trestné činy. Trest smrti bol v Československu zrušený v roku 1990 (celkovo za obdobie od roku 1948 do roku 1990 boli v Československu popravené za kriminálne trestné činy tri ženy).
JUDr. Peter Šamko
sudca Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 1 T 5/66
ROZSUDOK
V mene republiky!
Krajský súd v Bratislave odd. 1. v senáte zloženom z predsedu prom. práv. Ervína Polakoviča, sudcov Bernarta Steinara a Františka Maceka v trestnej veci proti obž. Irene Čubírkovej a spol., pre trestný čin podľa §§ 9 ods.2, 219 Tr.zák., na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 25.-27. mája 1966 a dňa 31.mája 1966 vyhlásil tento
Rozsudok:
1/ Obž. Irena Čubírková,rod.Srncová, nar.…. vo Vradišti okr. Senica, domáca, trvale bytom v Boleráze-osada Políčko č.d, 296 okr.Trnava,
2/obž.Václav Bernart, nar….. v Lázňach, Belohrad,naposledy člen OOŽ-útvar v Trutnove, trvalé bytom v Trutnove, ul.Čsl.armádyč.d. 439/1
sú vinní, že
1/ Obž. Irena Čubírková a obž. Václav Bernart dňa 10.10.1951 na byte manželov Bernartovcov v Trutnove navzájom sa dohovorili, že odstránia manžela obž. Čubírkovej Jána Čubírku ktorý bol vážnou prekážkou ich vzájomných a dlhšie trvajúcich milostných stykov. Ich dohovor bol taký, že obž. Bernart obstará uspávacie kvapky, pomocou nich obž. Čubírková svojho manžela uspí a v spánku usmrtí. Zároveň sa dohovorili, že vraždu zahladí obž. Čubírková za prispenia manželky obž. Bernarta, Leopoldy Bernartovej. Tento dohovor realizovali. Obž. Bernart, doniesol uspávacie kvapky, obž. Čubírková ich dala pri obede vypiť svojmu manželovi v liehovine. Keď manžel zaspal, obž. Čubírková ho preniesla do detskej izby a uložila ho do postele. Spacieho manžela tupým predmetom (palicou asi 70 cm dlhou, 3 cm hrubou) viackrát udrela do ľavej polovice hlavy v čelnej oblasti, čím mu spôsobila rozsiahle prebitie lebky spojené s krvácaním a tým privodila aj jeho smrť.
Keď sa obž. Čubírková presvedčila, že manžel už nežije, privolala Leopoldu Bernartovú a spolu s ňou preniesli telo Jána Čubírku pod schody, vedúce na povalu, odkiaľ obž. Čubírková spustila na mŕtvolu kachle v úmysle predstierať usmrtenie manžela nešťastnou náhodou. Po odstránení aj ostatných stôp odišla obž. Čubírková aj s Leopoldou Bernartovou do bytu Bernartovcov a domov sa sama vrátila až o 18,30 hod. Po príchode domov začala hlasite nariekať, aby tak vyvolala mienku, že k smrti jej manžela došlo nešťastnou náhodou pri znášaní kachiel z povaly.
2/ Obž. Irena Čubírková po predchádzajúcich nezhodách z nenávisti a odporu dňa 7.12.1964 vo vlastnom byte v Bolerázi na Políčku vo večerných hodinách medzi 21.00 až 22.00 hod. po dlhšie chystanom zámere usmrtila svojho druha Ambróza Sčepku tak, že tohto v kuchyni na dlážke v opilosti nevládne ležiaceho, viackrát udrela sekerou do záhlavia, čím mu spôsobila zlomenie klenby a spodiny lebečnej, s krvácaním do mozgu. Potom so sekerou a sekáčom na mäso oddelila hlavu od tela. Telo spálila v peci v dňoch 8. a 9. 12.1964, popol a nespálené zbytky kostí rozhádzala v okolí domu. Oddelenú hlavu dňa 9.12.1264 odložila do WC kabíny osobného vlaku číslo 819 stojaceho na Železničnej stanici v Trnave. Po odložení hlavy oznámila orgánom VB v Trnave, že od 7.12.1964 postráda svojho druha Ambróza Ščepku,
teda
obžalovaná Irena Čubírková v bode 1 a 2 iného úmyselne usmrtila, obžalovaný Václav Bernart v bode 1 poskytol inému pomoc zadovážením prostriedkov, radou a utvrdzovaním v rozhodnutí iného úmyselne usmrtiť,
čím spáchali:
obžalovaná Irena Čubírková v bode 1 a 2 dvojnásobný trestný čin vraždy podľa § 219 tr.zák.
Obžalovaný Václav Bernart v bode 1 pomoc k trestnému činu vraždy podľa § 10 ods. 1 písm.c/, § 219 tr.zák.
Krajský súd za to
odsudzuje
obžalovanú Irenu Čubirkovú podľa , 219, § 35 ods. 1 tr.zák. na trest smrti.,
obžalovaného Václava Bernarta poaľa § 219 tr.zák. na 12 /: dvanásť :/ rokov odňatia slobody.
Podľa § 46 tr.zák. strata čestných titulov a vyznamenaní – vyznamenanie Za vynikajúcu prácu.
Podľa§ 39 a ods.2 písm.a/ s prihliadnutím na ods.3 tohto ustanovenia tr.zák. obžalovaný Václav Bernart sa zaraďuje do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Odôvodnenie:
Krajský súd po vypočutí obžalovaných, svedkov ……….. a dokumentačného materiálu zistil tento skutkový stav : _
Podľa liečebného a ohľadacieho listu úradný lekár v Trutnove konštatoval dňa 10. okt.1951 smrť Jána Čubírku. Uviedol, že išlo o náhodný úraz pádom z výšky, s prerazením lebky.
Tento lekársky záver je robený na základe ohliadky a výpovede obž. Čubírkovej, ktorá v tom_čase uvádzala, že jej manžel chcel dať dolu z povaly kachle a tieto na neho spadli.
Tak tomu bolo až do februára 1965, kedy vo vyšetrovacej väzbe obžalovaná doznala, že manžel zomrel násilnou smrťou a pád s kachlami iba inscenovali. V tejto časti o niekoľko dní výpoveď obžalovanej potvrdili obž. Bernart a jeho manželka. Zhodnosť výpovedí napokon potvrdil i odborný posudok Ústavu súdneho lekárstva LFKU v Hradci Králové po prevedenej exhumácii pozostatkov Jána Čubírku. Posudok včetne výpovedi znalca doc. dr.Beranana hlavnom pojednávaní, jednoznačne vzhľadom na dodnes poznateľné poranenia lebky a rebier uvádza, že pád kachlí nemohol v žiadnom prípade spôsobiť smrť Jána Čubírku, že kachle na tohto dopadli potom, čo bol iným spôsobom usmrtený.
Posudok uvádza, že pád kachiel na hlavu Jána Čubírku by znamenal buď úplné rozdrtenie a rozmačkanie lebky, alebo by zostala aspoň tiahla dlhá puklina od miesta nárazu kachiel k miestu na protiľahlej strane hlavy, ktorá sa opierala o tvrdú podložku. Ani jedno z týchto zranení nebolo pri exhumácii zistené. Posudok ďalej vylučuje spôsobenie smrti prebitím lehky ostrou alebo hranatou časťou sekery a to aj pre prípad, že by hlava bola pokrytá nie hrubšou látkou. Toto vyvodzujú z toho, že neboli pri podrobnom preskúmaní lebky zistené charakteristické rysy, ktoré zanecháva úder sekery. V posudku je robený záver, že v tomto konkrétnom prípade možno uspokojivo vysvetliť prebitie lebky opakovanými údermi podlhovastého, tupého predmetu, ako je palica. Na hlavnom pojednávaní znalec posudok ešte doplnil keď uviedol, že nejde vylúčiť vo všeobecnosti ani použitie iného predmetu ako je napr. tzv. francúzsky kľúč, kľúč na uťahovanie skrutiek, však v takomto prípade by potreboval presnejšie označenie, najmä veľkosť, rozmery.
Nakoľko aj z- odborného posudku vyplýva, že smrť Jána Čubírku nebola spôsobená nešťastnou náhodou, že prebitie lebky bolo spôsobené ešte osobe žijúcej, bolo potrebné vyhodnotiť výpovede obžalovaných Čubírkovej, Bernarta a svedkyne B…
Obžalovaná Čubírková na hlavnom pojednávaní a v priebehu prípravného konania od februára 1965 sústavne uvádzala, že manžel bol usmrtený na posteli a potom bol prenesený pod schody vedúce na povalu odkiaľ spustila na neho kachle.
S výnimkou výpovedi zo dňa 28.mája t.r. uvádza, že k usmrteniu došlo na základe predchádzajúceho dohovoru s obž. Bernartom a jeho manželkou.
Až v podrobnostiach uviedla, ako sa spoznala s obž. Bernartom a udržiavala s ním milostné styky, ako sa dohodli toto zakryť priateľskými vzťahmi ich rodín. Uviedla i konkrétne prípady, kedy manžel zistil neveru, aké opatrenia robil medzi iným i to, že oboznámil s týmto manželku obž.Bernarta, ako i jeho zamestnávateľa ČSD. Podľa výpovedi obžalovanej bol jej manžel im už takou prekážkou, že obž.Bernart navrhol od polovice roku 1951 celkove tri spôsoby ako usmrtením tohto odstrániť. Mala to byť jednak otrava výmenou práškov predpísaných lekárom, neskôr obesenie a napokon usmrtenie po podaní uspávacích kvapiek.
K tomuto poslednému prípadu obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla:
Krátko po príchode do bytu obž. Bernarta dňa 10. okt. 1951, tento i v prítomnosti jeho manželky navrhol, že by bolo dobré zadovážiť uspávacie kvapky, tieto nechať požiť Jánovi Čubírkovi a keď zaspí, usmrtiť ha, pričom toto inscenovať aká nešťastnú náhodu, že spadli na neho kachle, ako ich znášal z povale. Po tejto dohode obž.Bernart odišiel k lekárovi, priniesol uspávacie kvapky, ktoré, s ďalšími požadovanými vecmi odovzdal obžalovanej. Táto áko uvádza, vyprovokovala svojho manžela k vypitiu menšej fľašky becherovky, do ktorej predtým vliala celý obsah uspávacích kvapiek. Pomohla ešte manželovi do postele, kde tento tuho zaspal. Potiaľto je výpoveď obžalovanej zhodná so všetkými z prípravného konania, okrem jednej, ako je už vyššie uvedené.
Ďalej uviedla, že podľa predchádzajúceho dohovoru, ktorý bol už bez prítomnosti manželky obž.Bernarta, tento prišiel asi o 14,00 hod. do ich bytu, keď tomuto potvrdila, ze manžel spí, odišiel do; izby, v ktorej bol manžel. Keď sa za chvíľu vrátil do kuchyne povedal Honzo je hotový- mrtvý, urobte s mojou manželkou podľa dohody”. Potom presne popísala čo ešte všetko urobila, včetne preverenia si oznámenia obž. Bernarta a odišla pre jeho manželku. S touťo potom jednak preniesli telo mŕtveho Jána Čubírku pod schody, pritiahli kachle, ktoré potom sama zhodila a spolu s B… ešte stiahli povlaky z postele na ktorej bol usmrtený jej manžel. Povlaky odniesli k B…., kde ich táto vyprala.
Táto výpoveď už nie vo všetkých detailoch i v podstatných častiach je zhodná so všetkými jej výpoveďami z prípravného konania.
Obžalovaná vq svojich výpovediach do 9.apríla m.r. včetne rekonštrukcie uvádzala, že keď manžel zaspal, odišla, do pivnice, zobrala asi 70 cm dlhú asi 3 cm hrubú palicu, potom najskôr zakryla detskou zásterkou tvár manželovi a to viac /3-4/ krát udrela po hlave. Popísala ešte aj pohyb, ktorý mal urobiť po prvom údere.
V ďalších výpovediach /č.l…../ už uvádza ako na hlavnom pojednávaní, t.j. že Jána Čubírku zavraždil obž.Berhart. Pritom však výslovne uvádza, že nevidela u tohto ako pri jeho príchode, tak i odchode žiadny predmet ktorým usmrtenie previedol.
Obž.Bernart na hlavnom pojednávaní poprel akýkoľvek dohovor s obžalovanou Čubírkovou na usmrtení jej manžela. Potvrdil vtedy existujúce milostné vzťahy, ako i opatrenia robené Jánom Čubírkom, včetne že bol preradený v dôsledku tohto na iné miesto v zamestnaní.
Uviedol, že nikdy spolu nehovorili o otrávení Jána Čubírku výmenou práškov predpísaných lekárom. Prípad s obesením, že iba predstierali pred jeho manželkou, aby mohli ísť na schôdzku. Uviedol, že už pri prevzatí šnúry na prádlo, ubezpečil svoju manželku, že toto neurobia,
K poslednému prípadu uviedol, že obžalovaná Čubírková ho požiadala o donesenie uspávacích kvapiek, nakoľko nemôže spávať. Túto požiadavku, ako ďalšie obžalovanej splnil a odovzdal pri odchode z ich bytu. Vtedy podľa výpovedi obžalovaného Bernarta, poznamenala obžalovaná, že sa pohádala s manželom a ak sa to bude opakovať, dá uspávacie kvapky požiť manželovi a potom ho zabije. Výpoveď obž.Bernarta v uvedenej časti nie je súhlasná so všetkými výpoveďami v prípravnom konaní, ako potvrdili oboznámené časti týchto výpovedí.
K prípadu otrávenia Jána Čubírku sa vyjadroval, že si nepamätá /č.l. …/, resp. že toto sa nezakladá na pravde / č.l…./.
Dohovor o obesení Jána Čubírku potvrdzuje v plnom rozsahu vo svojej výpovedi dňa 20. a.25 februára 1965. V nasledujúcich výpovediach už uvádzal súhlasne, ako na hlavnom pojednávaní.
Odchylne vypovedal v prípravnom konaní i k poslednému prípadu, keď v prvých svojich dvoch výpovediach stvrdil pravdivosť výpovedi obž. Čubírkovej. Toto ešte opakoval pri konfrontácii s obž. Čubírkovou dňa 22. apríla m.r. V týchto výpovediach uviedol, že obž.Čubírková žiadala uspávacie kvapky, aby ich dala manželovi a tohto potom v spánku zabila. Až potom odišiel k lekárovi a doniesol uspávacie kvapky, ktoré odovzdal obžalovanej. Ešte potvrdil i to, že obž.Čubírková ich /t.j aj jeho manželku/ oboznámila ako bude inscenovať nešťastnú nehodu s pádom kachiel, ako jej má pomáhať manželka obž.Bernartna. V ďalších výpovediach už obžalovaný odvolával svaju výpoveď, keď uvádzal, súhlasne s výpoveďou na hlavnom pojednávaní.
Na hlavnom pojednávaní obž. Bernart poprel svoju výpoveď pri konfrontácii v prípravnom konaní, i v tej časti, kde uvádzal, že bol kritického dňa v byte obž. Čubirkovej asi o 14.00 hod kedy mu oznámila už iba smrť svojho manžela. Uviedol v tejto výpovedi na č.l…., že išiel sa presvedčiť, resp. odhovoriť ju od uskutočnenia svojho zámeru. Obžalovaný ešte poznamenal, že odvláva svoje výpovede z 30. III. a 20.IV.1965, nakoľko išlo o výpovede, ktorými si chcel iba poľahčiť.
Ďalej na hlavnom pojednávaní potvrdil správnosť zápisnice zo dňa 1.júna m.r. podľa ktorej až v tento deň sa mal dozvedieť o účasti jeho manželky na zahladzovaní stôp vraždy.
Nakoľko prítomná pri dohovore mala byť i manželka obž. Bernarta, bola táto vypočutá ako svedkyňa. I jej výpoveď prednesená na hlavnom pojednávaní nie je súhlasná s výpoveďou v prípravnom konaní.
Na hlavnom pojednávaní potvrdila svedkyňa, že jedenkrát obž. Čubírková žiadala od nej šnúru na obesenie Jána Čubírku a keď túto priniesla, obaja t.j. i s jej manželom odišli. Uviedla, že keď si uvedomila o čo vlastne ide, chcela ich zavolať späť ale už ich nebolo vidieť.
Potom uviedla, že obžalovaná kritického dna poslala, jej manžela pre uspávacie kvapky, resp. prášky, nakoľko nemôže spávať. Čo všetko potom priniesol jej manžel, svedkyňa uviedla, že nevidela. Počula však od obžalovanej, ako povedala, že ak ju ešte raz manžel nahnevá, dá mu uspávacie klapky, zabije ho a potom príde.
V prípravnom konaní najskôr uvádzala zhodne s výpoveďou na hlavnom pojednávaní /č.l…./, však v nasledujúcej časti výpovedi uviedla:
Je pravdou, že predtým než manžel odišiel do lekárne, resp. k lekárovi za tým účelom, aby nechal predpísať uspávacie kvapky, Čubírková za prítomnosti môjho manžela a mňa povedala, že uspávacie kvapky potrebuje pre svojho manžela, ktoré mu vyleje do becherovky, dá mu ich vypiť a keď zaspí, tak ho zabije. Ja som bola však stále presvedčená, že Čubírková svojho manžela nezabije a domnievala som sa, že hovorí len tak do vetra. Rozhodne popieram, že by v našom byte aspoň za mojej prítomnosti bola urobená dohoda, o tom, že keď Čubírková zabije svojho manžela, že na tohoto zhodí kachle, aby tak mohla zastrieť pravú skutočnosť, či sa však Čubírková takto dohodla s mojim manželom to neviem, lebo ako manžel, tak i Čubírková mi o tejto dohode neskoršie nič nehovorili .
Obž.Čubírková vo svojej výpovedi dňa 28 mája 1965 o.i. uviedla, že uspávacie kvapky žiadala pre seba a až doma ju napadlo, že by mohla usmrtiť svojho manžela.
Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dna 8.júna 1965 t. j. jednej z tých, kde uvádza, že usmrtenie vykonala sama, opakovanými údermi palicou, potvrdila výpoveď obž.Bernarta, že tento prišiel kritického dna do ich bytu asi o 14.oo hod., kedy už manžel Ján Čubírka bol mŕtvy a preto hneď odišiel.
Vzhľadom na uvedené rozpory vo výpovediach, treba hodnotiť ktorým výpovediam môžno priznať vierohodnosť. Súd pritom musí hodnotiť všetky eventuality, ktoré by mohli ovplyvniť výpovede.
Obžalovaná Čubírková zmenu vo výpovediach vysvetľovala silnými citovými vzťahmi k obž.Bernartovi a až si uvedomila, aký trest ju môže postihnúť, rozhodla so vypovedať pravdivo, t.j. že usmrtenie podľa dohovoru vykonal obž. Bernart. Ďalej tým, že jej nebolo uverené vyšetrujúcimi orgánmi.
Obžalovaný Bernart vysvetľoval zmenu jednak tým, že toto bolo ovplyvnené oboznámenými výpoveďami /obž.Čubírkovej/ že bol po zaistení silne rozrušený a že svoju prítomnosť v byte obžalovanej priznal, aby zobral za svoju manželku zodpovednosť za neoznámenie trestného činu.
Výpoveď svedkyne B…. z prípravného konania bola podľa § 211 ods.3 tr.por. oboznámenár nakoľko odmietla v časti dotýkajúcej sa jej manžela vypovedať. Nevyjadrila sa preto ani k rozporom vo svojej výpovedi. Potrebné je uviesť, že táto výpoveď nie je opakovaním výpovedí obž. Čubírkovej, nakoľko rozdielne sa vyjadrujú o tej časti dohovoru, kde začínala aktívna činnosť svedkyne pri zahladzovaní stôp vraždy. To, že svedkyňa takto vypovedala potvrdili svojim podpisom viacerí prítomní.
Ako výsledky prípravného konania i hlavného pojednávania potvrdili, môžno obžalovanej Čubírkovej uveriť zmenu výpovedi leň čiastočne posledne uvádzaným dôvodom. Dotýka sa to predovšetkým výpovedi z 28. mája m.r. 0 tom, že táto výpoveď je nevierohodná svedčí najmä skutočnosť, že odvolala svoje predchádzajúce výpovede aj v takých častiach, kde bol i na hlavnom pojednávaní preukázaný opak. V tejto svojej výpovedi obžalovaná o.i uviedla, že nikto jej nepomáhal, že sama preniesla mŕtveho manžela pod schody a pod. Ako je už vyššie uvedené, tomuto tak nebolo. Svedkyňa B…. jednoznačne a o jej výpovedi v tejto časti vzhľadom na podstatnú súhlasnosť s výpoveďou obž.Čubírkovej v ďalších výpovediach, nemožno zistiť v žiadnom smere pochybnosť o vierohodnosti. Môžno preto uvedenú výpoveď obžalovanej Čubírkovej z hodnotenia dôkazného materiálu úplne vylúčiť /výpoveď na č.l. …/.
V ostatných častiach tomuto už tak nie je. O silné citové vzťahy k obžalovanému Bernartovi zjavne už neišlo. Ako bolo preukázané, pomerne za krátku dobu po usmrtení Jána Čubírku do došlo k prerušeniu milostných vzťahov medzi obžalovanými. Viaceré okolnosti dotvrdzujú, že to bolo ovplyvnené konaním obžalovanej. Nadviazala známosť s iným mužom Ambrózom Ščepkom a hoci bývala na tom istom mieste, nedávala už viac podnet k tomu, aby mohla svoje vzťahy v uvádzanom smere prejaviť.
Z výpovedi svedka H… vyplýva i to, že obž. Bernart mal záujem naďalej udržiavať milostné styky s obžalovanou. Treba preto hľadať ich ukončenie u obžalovanej. Toto napokon dotvrdzuje i výpoveď obžalovanej, keď uviedla, že neišlo o nejaké zaľúbenie /č.l. …/. Vyplýva to i z výpovedi obž. Bernarta a napokon aj z tej ich súhlasnej výpovedi, že nikdy nehovorili, ba ani na podnet obžalovanej po usmrtení svojho manžela, že by išli spolu žiť, či už ako manželia alebo druh a družka. Po roku 1951 ako vyplýva z výpovedí a dôkazov ani obžalovaná už neprejavila citové vzťahy k obž. Bernartovi. Uplynula teda dosť dlhá doba, aby toto zhojila. Dotvrdzuje to i skutočnosť, že obžalovaná ak by mala len túto zábranu, bola tu i vtedy, keď hovorila o aktívnej činnosti oboch manželov Bernartových na zavraždení Jána Čubírku /dohovor, uspávacie kvapky/ a potom na zahladení stôp. Nemohol sú uveriť, že by sa ” citové vzťahy ” prejavili len práve v jednej z podstatných častí dotýkajúcich sa skutkového stavu. V ďalších podstatných častiach obžalovaná zrejme zabudla vzhľadom na uplynulé roky na citové vzťahy.
Ak by obžalovaná mala obavu pred trestom a v dôsledku tohto zmenila výpoveď, treba uviesť, že ak si toto uvedomila pri výpovedi, v ktorej prvýkrát označila za priameho páchateľa vraždy obž.Bernarta, tohto si bola vedomá naďalej, kedy ešte dvakrát tvrdila svoje prvé výpovede i v tejto časti.
Ani u obž. Bernarta nemôžno prisvedčiť, že k zmenám jeho výpovedí dochádzalo len pod vplyvom rozrušení po zatknutí. Súd toto vyvodzuje z viacerých okolností. Predovšetkým obžalovaný Bernart vzhladom na jeho dlhoročné zamestnanie, verejnú činnosť, zrejme nemôže uviesť, že by prvýkrát poznal čo znamená výsluch, vypočúvanie obvineného. Podstatne silnejšia v tomto smere je výpoveď svedkyne B…, ktorá uviedla, že viackrát po smrti Jána Čubírku nadväzovala o tomto rozhovor, však vždy obž. Bernart začal hovoriť o inom. Okrem toho svedkyňa uviedla, že po oznámení v dennej tlači, že obžalovaná zavraždila svojho druha sa dotazovala manžela na účasť pri vražde Jána Čubírku. Toto nepoprel ani obžalovaný.
Naviac sám v prípravnom konaní uviedol, že presviedčal manželku, aby v prípade výsluchu všetko poprela.
Možno z toho vyvodiť, že musel opätovne si pripomenúť na osudný októbrový deň v r. 1951 pre Jána Čubírku. Z čoho by vyplývala už nutnosť porozmýšlať, čo všetko vtedy robil. Mál teda dostatočný ’’náskok” aby sa pripravoval k prípadnému výsluchu.
Napokon v tejto časti je tu skutočnosť, že obžalovaný Bernart sa k svojím prvým doznaniam, po ich odvolaní opäť vrátil a potom ich opäť odvolal. Nemožno v žiadnom prípade prisvedčiť, že by obžalovaný pri svojej výpovedi dňa 22. apríla m.r. bol ešte rozrušený zo zatknutia. Predchádzajúce zmeny výpovedí dosvedčovali o “vyliečení ” z rozrušenia. Z tejto zápisnice nevyplýva ani to, že by obžalovaný Bernart nechápal o čo ide, ak dokázal natoľko uvažovať, aby svojou výpoveďou zachraňoval pred trestným stíhaním svoju manželku. Ide o úvahu dotýkajúcu sa trestnoprávnej zodpovednosti a toto zrejme sústredene obž. zvažoval /hoci to nie je v súlade so zákonom/.
Ak by obžalovaný mal len opakovať výpoveď obž. Čubírkovej, neuvádzal by v niektorých častiach, že si nepamätá.
Ešte treba poznamenať, že obž. predtým vždy našiel presvedčivejšie ospravedlnenie svojej neprítomnosti doma, keď išiel na schôdzku s obž. Čubírkovou. Nelogická je obrana obž. Bernarta keď uvádza, že predstieraný odchod z domu, po obdržaní šnúry na prádlo, svojej manželke vyvrátil, napriek tomu, ale s obž. Čubírkovou odišli.
Zmena vo výpovedi svedkyne Bernartovej, odhliadnuc od jej subjektívneho vzťahu k veci, bude zrejme ovplyvnená jej pasívnou účasťou v prvej časti a aktívnou účasťou v druhej časti dotýkajúcej sa usmrtenia Jána Čubírku.
Z uvedeného teda možno robiť záver. Ján Čubírka bol nepochybne dňa 10.okt.1951 vo svojom byte zavraždený.
Súhlasnosť výpovedí obžalovanej Čubírkovej, obž. Bernarta a svedkyne B… /č.l….. a ďalšie výpovede obž.Čubírkovej, č. l.., č. 1…/ potvrdzujú, že k zavraždeniu došlo na základe predchádzajúcích príprav, dohovoru a súčinnosti obž.Čubírkovej a obž.Bernarta.
Obžalovaným sa nepodarilo zavraždiť obesením Jána Čubírku. Dohovorili sa a to i za prítomnosti manželky obž. Bernarta na usmrtení Jána Čubírku po podaní uspávacích kvapiek. Podľa tohoto dohovoru obž.Bernart zadovážil uspávacie kvapky, odovzdal ich obžalovanej Čubírkovej, ktorá mala nielen ich dať v liehovine svojmu manželovi, ale tohto i zavraždiť. Totiž aj obžalovaná Čubírková vo všetkých doterajších výpovediach uvádzala takéto znenie dohovoru učinené pred manželkou obž. Bernarta.
Vzhľadom na uvedenú súhlasnosť výpovedí, nemohol súd uveriť tým pozmeneným výpovediam obž. Bernarta a výpovedi svedkyne B…, podľa ktorých o zámere obž. Čubírkovej s uspávacími kvapkami sa mali dozvedieť až pri jej odchode z ich bytu. .
Súhlasnosť výpovedí obžalovaných /č.1….. a ďalšie č.l. …/ je i v časti, podľa ktorej pri uvádzanom dohovore sa zhodli na inscenovaní nešťastnej náhody, kedy ako pomocníčka obžalovanej mala pristúpiť manželka obž.Bernarta. Táto síce vo svojej výpovedi dohovor poprela, však faktickú účasť doznala. Túto účasť manželky potvrdil vo svojej výpovedi aj obž. Bernart/č.l…./, keď uviedol, že manželka mu po návrate z práce hovorila, ako pomáhala obž. Čubírkovej odnášať usmrteného Jána Čubírku pod schody. Už to, že takto vypovedal dňa 20.II.1965 vyvracia jeho výpoveď 21.6.1965 potvrdenú i na hlavnom pojednávaní, že o účasti manželky na inscenovaní nešťastnej náhody sa dozvedel prvý krát až 1.6.1965.
Nemožno preto inak vysvetľovať účasť manželky obžalovaného Bernarta na tomto zahladzovaní stôp, ako účasťou na dohovore a snaha využiť toto na rozbitie milostných vzťahov medzi obžalovanými.
Môžno teda vysloviť, že zahladzovanie stôp vraždy sa zúčastnili obž.Čubírková a svedkyňa B…., ktorá naviac ešte vyprala zakrvavené posteľné povlaky.
Zostava preto objasniť už iba kto je priamym páchateľom vraždy. Na hlavnom pojednávaní obž. Čubírková označovala za priameho páchateľa obž.Bernarta. Tento zase označoval obž.Čubírkovú. Neuviedol pritom konkrétne z čoho vychádza, avšak z jeho výpovedí môžno zistiť, že je to jednak oznámenie, obžalovanej Čubírkovoj, ktorá tento zámer mala vyjadriť po obdržaní uspávacích kvapiek a potom mu to mala povedať kritického dňa asi o 14.oo hod., keď prišiel k nej do bytu. Okrem tohto od manželky sa mal dozvedieť, že obž.Čubírková zabila svojho manžela.
Svedkyňa B… tiež označila ako priamu páchateľku vraždy obž.Čubírkovú, pričom sa odvoláva na rozhovor, ktorý mala bezprostredne po vražde s obžalovanou.
Svedlyňa V… potvrdila výpoveď svedkyne B…. v tej časti, kde uvádza, že obžalovaná Čubírková zavraždila svojho manžela. O tomto sa svedkyňa V…., podľa jej výpovedi dozvedela krátko po pohrebe Jána Čubírku, kedy si sťažovala manželka obž. Bernarta na pokračovanie v nevere svojho manžela.
Výpoveď obžalovanej Čubírkovej:, že priamym páchateľom je obž.Bernart stojí osamote, bez podpory čo i nepriamych dôkazov. Pochybnosti, ktoré mal súd v tejto časti výpovedi, sú už čiastočne uvedené. Treba ich doplniť len tým, že nie je hodnoverne preukázané, že obž.Bernart by zavraždil JánaČubírku. Len z. toho, že by sa našiel motív u obžalovaného Beŕnarta, nemožno vyvodiť, že by toto uskutočnil.
Najskôr treba uviesť, že obž.Bernart v uvedený deň nastúpil službu ako výhybkár na stanici ČSD Trutnov o 13.oo hod. Toto vyplýva z jeho výpovedí, vyplýva to z výpovedí i obž.Čubírkovej, ktorá uvádza, že mal sa vrátiť na pracovisko a z výpovedi svedkov V….,V….,P…., ktorí uviedli, že zamestnanie sa nastupovalo o.i. aj o 13.00 hod. Z výpovedí týchto svedkov ako i ďalších bolo zistené, že ak nebola tzv. špička, mohol jeden z dvoch pracovníkov, ktorí obsluhovali výhybku, na kratšiu dobu odbehnúť zo zamestnania, ak to oznámil svojmu spolupracovníkovi. Môžno z tohto vyvodiť, že obž. Bernart by mal možnosť opustiť svoje pracovisko, najmä ak sa prihliadne k tomu, že dochádzal do zamestnania na bicykli a skúška, ktorá v tomto smere bola prevedená pri pešej chôdzi /č.l, …./ toto pripúšťa. To by potvrdzovalo tú časť súhlasných výpovedí, že obž.Bernart skutočne prišiel asi o 14.00 hod. do bytu obžalovanej, avšak i v tej časti kde uvádzajú že vtedy bol už Ján Čubírka usmrtený /č.l…./.
Nielen v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní nebolo zistené, že by obžalovaný Bernart zabral z pracoviska taký predmet, ktorým by previedol usmrtenie Jána Čubírku. Tiež nemožno prisvedčiť obž.Čubírkovej, že by toto ponechal iba náhode, t.j, niečo zobrať v ich predsieni.
Ani znalecké vyjadrenie ako je uvedené jednoznačne nevyvodzuje, že by zranenia zistené pri exhumácii mali byť spôsobené len nejakým železným predmetom, ktorý by mohol nepozorované obžalovaný priniesť do bytu obžalovanej Čubírkovej.
Proti všetkým týmto možnostiam stoja viaceré výpovede obžalovanej Čubírkovej, v ktorých doznáva, že vraždu mala vykonať podľa prvej časti dohovoru sama, potom výpovede podľa ktorých vraždu vykonala bez prítomnosti ďalšej osoby a to údermi palice. Na vierohodnosť týchto častí výpovedí svedčia aj niekoľké ďalšie podrobnosti v tejto súvislosti uvádzané. Obžalovaná Čubírková napríklad uviedla, že po prvom údere, hoci manžel spal, urobil pohyb, ako by zdvihol ruky. Takýto pohyb nie je vylúčený, či už z dôvodu reakcie na úder, resp. otrasu, ktorý by mohol nastať, ak by podložka na posteli nebola pevné. Okrem tohto obžalovaná mala pred úderom zakryť tvár manželovi. Z výpovedi svedkyne B…. vyplýva, že posťelné povlaky, ktoré obžalovaná priniesla k nej do bytu a ktoré potom obžalovanej prala, bolo mólo postriekané krvou. Z výpovedi svedka H… vyplýva, že menšia kaluž krve bola ešte keď ho našiel položoného pod schodami. To znamená, že rana na hlave krvácala. Jo proto možné,že podstatnú časť krvácania zachytil práve detská zásterka, ktorou obžalovaná zakryla hlavu manželovi. Toto mohlo natoľko byť prekážkou, aby podstatnejšie nedošlo k zakrvácaniu posteľného prádla. Ak by totiž mal byt opak, t.j. vraždiť obž. Bernart, bez zakrytia hlavy Jánovi Čubírkovi, pričom len dodatočne by k tomu malo dôjsť /podľa výpovedi obžalovanej Čubírkovej by mohlo byť za 5-10 minút po usmrtení/ nevyhnutne b museli byť podstatnejšie krvné stopy na postelnom prádle. Výpoveď svedkyne B… nepoprela ani obžalovaná Čubírková. Pritom i z výpovedí obžalovanej, ktorá sa dotýka tej časti postelného prádla, ktorú nezobrala na pranie toto potvrdzuje, keď uvádza, že zostali na tejto časti stopy po krvi, však s týmto nič nerobila, až neskôr keď’ žila spolu so Ščepkom /č.l. …/. Ak by tam mali zostať väčšie krvné stopy, zrejme by robila i v tomto potrebné opatrenia .
Dohovoru uvádzaného obžalovanou Čubírkovou v časti, že priamym páchateľom ja obž.Bernart chýba rada ďalších podrobností, ktoré by tu nevyhnutne museli byť. Predovšetkým odchádzať mala od Bernaírtových asi o 12.00 hod., pričom mala variť obed /nikde neuvádzali, aký obed, aký čas treba na jeho prípravu/, neuvádzali či poznajú účinnosť kvapiek, najmä za akú dobu privodia spánok. Keď tieto okolnosti nedohovorili, osobitne ak nedohovorili presne čas, kedy má požiť manžel obžalovanej uspávacie kvapky, ťažko hovoriť, že obž.Bernart mal prísť v presne stanovenú hodinu.
Nakoľko súd nemal dostatok hodnoverných dôkazov, že by vraždu bezprostredne vykonal obž.Bernart, však naproti tomu doznanie sa obžalovanej v tomto smere učinené v prípravnom konaní je potvrdené už uvedenými dôkazmi,, musel preto krajský súd v tejto časti spresniť skutkové zistenia.
Jána Čubírku zavraždila uvedeným spôsobom jeho manželka t.j. obž.Čubírková.
Dna 9.decembra 1964 svedok J K asi o 15.00 hod. vo WC kabíne druhého vozňa vlakovej súpravy č. 819, idúcej smerom na Bratislavu, našiel ľudskú hlavu. Asi v tom istom čase obžalovaná Čubírková hlásila na SNB v Trnave, že postráda svojho druha Ambróza Ščepku keď uviedla, že tento dňa 7. decembra 1964 v neskorých nočných hodinách súc pod vplyvom alkoholu odišiel a nevrátil sa.
Podľa odbbrného posudku boli zistené na hlave také zranenia, ktoré sami o sebe by mohli privodiť smrť bez ohľadu na prípadná zranenie iných častí tela. Ešte uváda posudok, že v čase oddeľovania hlavy bol krvný obedh v tele zachovaný a usmrtený v tom čase žil alebo sa nachádzal v počínajúcej agónii.
Vzhľadom na uvedené hlásenie došlo k identifikovaniu usmrteného. Nepochybne bolo preukázaná, že nájdehá ľudská hlava potvrdzuje usmrtenie Ambróza Ščepku, bývajúceho v Bolerúži osada Políčko.
O tom, že so svojou družkou, t.j. obžalovanou Čubírkovou žil v nezhodách, sa všeobecne vedelo. Obžalovanú predviedli k výsluchu,kedy doznala :
Už niekoľko mesiacov predtým, vzhľadom na opakujúce sa ohrožovanie na živote, ako i to, že z jeho zavinenia ich považovali za neusporiadanú rodinu, sa rozhodla usmrtiť svojho druha. K tomu využila, keď dňa 7. decembra 1964, požitím, alkoholických nápojov oslavoval svoje meniny, aby ho viackrát opakovanými údermi do hlavy usmrtila a potom oddelila hlavu od tela. Podrobne popísala, že najskôr si druh vypil v zamestnaní, potom odišiel k susedom, kde v pití pokračoval a keď sa vrátili domov ešte naliala, aby si spolu vypili. Potom druh mal prejavovať najskôr svoje ľúbostné vzťahy k obžalovanej, keď v zápätí jej začal nadávať, prehodil stôl, rozbil pohári-ky a sám spadol na zem. Tam podľa výpovede obžalovanej nehybne ležal ešte potom ako upratala stôl, pozametala sklo z rozbitých pohárkov. Až potom sa rozhodla uskutočniť viac krát odložený zámer, t.j. svojho druha usmrtiť. Doniesla sekeru, ktorou udrela svojho druha viackrát do hlavy, neskôr pomocou sekáča, ktorý priniesla, snažila sa oddeliť hlavu od tela a keď to neišlo dokončila zámer sekerou. Bolo to v čase kaď sa už rozhodla zahladiť stopy vraždy a telo spáliť v peci, k tomu dostatočne veľkej. Hlavu zahalila do vreca a telo potom vtlačila do peci, kde ho úplne spálila. Keď dňa 9.decembra 1964 zistila, že telo zavraždeného Ambróz Sčepku je úplne spálené, vymietla pec, preosiala popol a menšie kostičky ktoré zostali z časti hodila do kurína o ostatné zabalila do papiera. Potom hlavu vložila do nákupnej tašky, zabrala zabalené kostičky, ktoré vhodila do potoka na ceste pedzi Bolerázom a Smolenicami. Hlavu odložila v Trnave na Železničnej stanici do vagóna – kabíny WC, tam stojacej vlakovej súpravy. Na druhý deň po vražde, ako i v nasledujúci deň, obžalovaná ešte i susedom a ďalším osobám uvádzala, že druh v nočných hodinách odišiel a sa nevrátil.
Svedkyňa H…. ako i jej manžel potvrdili, že kritického dňa boli obaja t.j. obžalovaná i jej druh u nich v byte asi do 20. 00 hod. Svedkyňa uviedla i to, že v tomto čase bol druh obžalovanej silne pod vplyvom alkoholu. Odišli spolu do bytu obžalovanej, kde sa ale dlho nezdržala.
Odborný posudok Katedry súdneho lekárstva LFUK v Bratislave vo viacerých smeroch potvrdil doznanie sa obžalovanej Čubírkovej.
Pri pitve hlavy Ambróza Ščepku bola zistená krvná skupina B,M,RH pozitív. Na celej ploche kovovej časti sekery a sekáča, ktoré označila obžalovaná ako použité nástroje, bola zistená ľudská krv a z druhého predmetu ešte že išlo o skupinovú príslušnosť B. Ľudská krv bola zistená i na kabáte z monteriek a nákupnej taške v ktorých bola zabalená hlava a odnesená na miesto kde bola nájdená svedkom K. Rozborom kostičiek nájdených na mieste označenom obžalovanou bolo zistené, že sa medzi nimi nachádza zbytok ihlice /kosti predkolenia/, z ľudského tela. Táto okolnosť, že boli nájdené zbytky kosti’ na mieste ozanačenom obžalovanou a pritom bolo ešte možné identifikovať v jednom prípade, že ido o kosť z ľudského teľa, dotvrdzujú na vieryhodnosť doznania obžalovanej, t.j. že po zavraždení Ambróza Ščepku telo spálila a zbytok kostí zahodila.
Svedkyňa ……. a ďalší potvrdili, že obžalovaná nežila so svojim druhom v plnej zhode. Dochádzalo medzi nimi k nedorozumeniam, a hádkam, najmä vtedy, keď druh obžalovanej bol pod vplyvom alkoholu. Boli prípady, kedy musela obžalovaná opustiť a to niekedy i s deťmi dom, aby potom určitú dobu sa domov nevracala. Kto bol, resp. kto sa väčším podielom o toto pričinil, svedkovia neuvádzajú. Rovnako tak svedkovia ….. jednoznačne označili, že väčším podielom sa o to pričiňovala obžalovaná, najmä keď sa riadne nestarala o rodinu a svojmu druhovi, ktorý ťažko pracoval, nenavarila.
Naproti tomuto svedkyňa S…., dcéra obžalovanej, jednoznačne uviedla, že to bol nebohý Ambróz Sčepko, ktorý nielenže často pil, ohrozoval na zdraví a živote ich matku, ale hrubo sa choval i k deťom pochádzajúcim z manželstva. Označila toto spolužitie za neznesiteľné.
Ak sa prihliadne k svedeckým výpovediam a posudkom, ktoré boli oboznámené, nutno z tohto vyvodiť, že už viac rokov nebol medzi obžalovanou a jej druhom súlad, že toto v dňoch požitia alkoholu jej druhom vyvrcholilo v hádky, keď v niektorých prípadoch musela obžalovaná opustiť svoju domácnosť. Treba ale uviesť, že takéto prípady neboli časté, už aj preto, že plat svojho druha od zamestnávateľa preberala obžalovaná a táto mu dávala takú čiastku, aby sa nemohol dostať vo väčšej miere pod vplyv alkoholu. Svedkovia však potvrdili i okolnosť, že ani obžalovaná neodmietala požívanie alkoholu.
Obžalovaná, ako to potvrdili viacerí svedkovia ….. verejne uvádzala, že nemá žiadny citový vzťah k svojmu druhovi /obdobne sa vyjadrovala pred inými osobami i o slojom manželovi Jánovi Čubírkovi, čo dotvrdilo i jej správanie sa no najmä milostné pomery s inými mužmi/. I túto okolnosť nemožno nechať nepovšimnutú pri skúmaní pohnútky činu obžalovanej.
V kritickom čase, ako to vyplýva z výpovedi obžalovanej, jej druh už dlhšiu dobu bezvládne ležal na zemi, žiadnym spôsobom o to oni slovom na obžalovanú neútočil, neohrozoval ju. Práve tohto momentu bezvládnosti obžalovaná využila, aby uskutočnila už dlhšie trvájúce rozhodnutie.
Vzhľadom na uvedené, nevyhľadal súd žiadnych pochybností o správnosti zistenia skutkového stavu, tak ako je uvedený v druhom bode výroku tohto rozsudku.
Tým, že obžalovaná svojmu manželovi dala požiť uspávacie kvapky a keď zaspal, tomu spôsobila uvedenou palicou také zranenia, ktorým hneď podľahol, sú naplnené všetky zákonné znaky trestného činu vraždy podľa § 219 tr.zák.
Obžalovaná sa na tento čin dlhšiu dobu za prispenia ďalších osôb pripravovala. Aby svoj zámer – úmysel mohla uskutočniť’, aby manžel nemohol klásť odpor, tohto najskôr vyprovokovala k požitiu liehových nápojov do ktorého vliala uspávacie kvapky. V spánku, tohto opakovanými údermi smerujúcimi na hlavu, usmrtila.
O tom, že obžalovaná konala po predchádzajúcom úmysle zavraždiť svojho manžela svedčí i skutočnosť, že zabezpečovala si dopredu pomoc pri odstraňovaní stôp vraždy.
Aj v druhom bode, konaním obžalovanej sú naplnené všetky zákonné znaky trestného činu vraždy podľa § 219 tr.zák.
Obžalovaná, ako zo skutkového stavu vyplýva, už dlhšiu dobu predtým sa rozhodla usmrtiť’ svojho druha Ambróza Ščepku. Tento svoj úmysel uskutočnila, keď zistila taký stav opilosti u menovaného, že si bola vedomá jeho bezmocnosti, – nemožnosti klásť, čo i najmenší odpor. Opakujúcimi údermi sekerou do hlavy, spôsobila svojmu druhovi také zranenie, ktoré samé o sebe boli spôsobilé privolať smrť. Obžalovaná však bola rozhodnutá pokračovať ďalej a oddelila ešte hlavu od tela, ktorým konaním usmrtenie dokončila. I v tomto prípade premyslenie zahladenia stôp dotvrdzuje predchádzajúci úmysel zavraždiť svojho druha.
Konaním obžalovaného Bernarta sú naplnené všetky zákonné znaky trestného činu – pomoc k trestnému činu vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 219 tr.zák.
Obžalovaný Bernart, keď bol uzrozumený, že obžalovaná Čubírková je rozhodnutá zavraždiť svojho manžela, poskytol jej pomoc jednak tým, že k tomuto účelu, aby mohla prekonať prekážku – kladenie fyzického odporu, zadovážil uspávacie kvapky. Utvrdil ju súčasne v tomto rozhodnutí, poradil, ako zadovážiť uspávacie kvapky, ba naviac touto svojou činnosťou, zapojil i svoju manželku, ktorá poskytla pomoc po spáchanom trestnom čine.
Obžalovaný bol uzrozumený so zámerom obž. Čubírkovej, nielen tým, že o tomto spolu kritického dňa hovorili, ale i tým, že fakticky išlo o dohovorenie ďalších príprav, pokračovanie v prípravách, ktoré sa im nepodarilo uskutočniť iným spôsobom.
Vzhladom na uvedenú zmenu skutkového stavu, nevzhľadal krajsky súd naplnenie konaním obžalovaného Bernarta všetky zákonné znaky trestného činu vraždy spolupáchateľstvom, ako je to uvedené v obžalobe.
Pokiaľ obhajoba sa domáhala u obž.Bernarta najviac kvalifikovať jeho činnosť ako neoznámenie trestného činu podľa § 168 tr.zák., vzhľadom na uvedené skutkové zistenie, toto neprichádza v úvahu.
Trestný čin uvedený v prvom bode je spáchaný obžalovanou Čubírkovou a obž. Bernartom ešte za účinnosti zákona č. 86/50 Zb., však vzhľadom k tomu, že ustanovenie teraz platného trestného zákona je priaznivejšie, bolo toto kvalifikované, ako je vyššie uvedené / §_16 od s.. 1 tr. zák./.
Podľa § 23 tr.zák účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka a tým výchovne pôsobil aj na ostatných členov spoločnosti.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa. U pomocníka sa ešte prihliadne aj na význam a povahu účasti na spáchaní trestného činu. Pritom pre stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je rozhodný význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, osoba páchateľa, miera jeho zavinenia a jeho pohnútke.
Ustanovenie § 219 tr.zák. chráni život človeka – pred takým konaním, ktorým chce niekto iného úmyselne usmrtiť. Už sadzba stanovená za tento trestný čin, zvýrazňuje vysoký stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, význam chráneného záujmu.
Obaja obžalovaní, ako je to vyššie uvedené dlhšiu dobu pripravovali úklady o život svedomite pracujúceho a rodinu starajúceho sa otca 4 detí. Manžel obžalovanej Čubírkovejr ako to vyplýva z dôkazného materiálu, popri uvedených vlastnostiach mal snahu žiť usporiadaným rodinným životom, nevyvodzovať v podstate žiadne opatrenia z nevery manželky, však tento stav ukončiť. Obaja obžalovaní však rozhodnutí pokračovať’ v milostných stykoch, svojich sebeckých záujmoch, neštítili sa svoju nenávisť vyjadriť v dohovore na vražde a jej uskutočnení uvedeným spôsobom. Nie je potrebné zdôrazniť lstivý spôsob, použitý pri spáchaní trestného činu, ako i jeho zatajenie.
Nesporné je, že následok ich konaním spôsobený je obzvlášť ťažký. Smrť človeka nemožno ničím nahradiť, ani napraviť. Tu išlo však o smrť vekovo pomerne mladého človeka, ktorý všetku svoju silu venoval starostlivosti o rodinu. Jeho smrť znamenala ovplyvnenie nielen ekonomického, ale i výchovného zabezpečenia maloletých detí. To zvlášť je výrazné, ak sa prihliadne na vtedajší morálny profil obžalovanej. Deti do r. 1951 vychovávané v usporiadanej rodine sa ocitli, konaním obžalovaných, postupne v takých pomeroch, ktoré sú spôsobilé zanechať dlhšie trvajúce následky, ako to vyplýva najmä zo správ o povesti.
U obžalovanej Čubírkovej treba zdôrazniť, že aj v druhom prípade vraždy, si prisvojila rozhodovať o živote svojho druha, otca troch maloletých detí, ktorý významným podielom sa podieľal na ekonomickom zabezpečení celej rodiny. I tu použila po dosiahnutí stavu bezbrannosti až príliš surový spôsob k uskutočneniu svojho úmyslu. Opäť jej prvá myšlienka smerovala ako vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ako vzniesť podozrenie zo spáchania trestného činu na inú osobu. So značnou intenzitou sa snažila zahladiť stopy vraždy.
Bezcitnosť obžalovanej sa prejavila, nielen v oddelení hlavy od tela, ale i v ton, že svojim konaním, odložením tejto hlavy na uvedenom mieste mohla privodiť ďalšie vážnejšie následky, nakoľko nemohla presne predpokladať, kto prvý jej čin zistí.
V tomto prípade treba zdôrazniť, že i obžalovaná sa nie v malej miere podieľala na neusporiadaných rodinných pomeroch, keď tieto svojim ľahostajným a ľahkomyseľným postojom vyvolávala. O druhovi obžalovanej na všetkých doterajších pracoviskách od roku 1956 bolo známe, že svedomite pracuje. Dosvedčuje to o jeho záujme čo najlepšie ekonomicky zabezpečiť rodinu.
U obžalovanej Čubírkovej v oboch prípadoch ako to vyplýva z vyššie uvedeného ide a priamy úmysel.
U obž. Bernarta ide o eventuálny úmysel. Vedel, že svojim konaním /účasťou na dohovore, zadovážením uspávacích kvapiek a radou, prísľub na ňom závislej manželky poskytnúť pomoc po spáchaní trestného činu/ môže byť ohrozený život Jána Čubírku, a pre taký prípad bol s tým uzrozumený.
Obžalovaná Čubírková pochádza z robotníckej rodiny. Pracovala ako robotníčka na viacerých miestach. V ostatnom čase bola v domácnosti. Povesť v okolí bydliska od roku 1951 nepožívala dobrú, ako je to zdôrazňované v posudkoch i vyjadreniach svedkov z dôvodu, že sa náležité nestarala o početnú rodinu, včetne výchovy detí.
Obžalovaný Bernart pochádza z robotníckej rodiny. Pracoval najskôr ako robotník, posledne ako príslušník ozbrojenej ochrany železníc – ČSD Trutnov. Vzhľadom na rozdielnosť, hodnotenia obžalovaného zamestnávateľom, hodnotil toto súd v súvislosti s výpoveďami svedkov / č.l. …./, ako i posudkom z miesta bydliska. Podľa tohto obžalovaný sa prejavoval na pracovisku ako iniciatívny pracovník, ktorý bol za dobré pracovné výsledky viackrát odmenený. Aktívne sa zúčastňoval v ostatných rokoch verejného života. V roku 1962 obdržal štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu. Rodinný život neviedol usporiadaný /nielen v čase spáchania trestného činu/. Podľa výpisu z registra trestov treba mať zato, že trestaný nebol.
Podľa vyjadrenia znalcov nebola u obžalovaného Bernarta zistená nepríčetnosť, ako to vyžaduje § 12 tr.zák., ani stav zmenšenej príčetnostti § 32o.s. l tr.zák.
Aj u obž. Čúbírkovej, i keď tu znalci konštatovali, že ide o anomálnu, psychopatickú osobnosť s nedostatočnými etickými a morálnymi citmi, nijako sa týmto neznižuje možnosť rozpoznávať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, toto ovládať. Znalci uviedli i to, že u obžalovanej nejde ani o zníženú príčetnosť.
Krajský súd pri rozhodovaní, akým druhom trestu je možné dosiahnúť účelu trestu u obžalovanej Čubírkovej, došiel k záveru, žo sú splnené všetky zákonné podmienky pre použitie výnimočného fcrestu – trestu smrti.
Obžalovaná v prvom prípade sa dopustila trestného činupo opakovaných prípravách, použijúc mimoriadnej ľsti, využijúc bezbrannosť, len aby mohla pokračovať vo svojom nemorálnom spôsobe života. I v druhom prípade využijúc úplnú bezbrannosť, obzvlášť surovým spôsobom zopakovala spáchanie toho istého, vysoko spoločensky-nebezpečného trestného činu.
Spáchanie trestných činov uvedeným spôsobom obžalovanou dotvrdzuje, že účinná ochrana spoločnosti, keď už vzhľadom na osobu obžalovanej nie je nádej výchovne pôsobiť iným trestom, je potrebné uložiť výnimočný trest – trest?smrti.
U obžalovaného Bernarta vzhľadom na uvedený vysoký stupeň nebezpečnosti činú pre spoločnosť, kde treba ešte zdôrazniť, jeho pomerne značnú aktivitu nielen v konaní, ktorým rozvracal rodinný život, ale i zadovážení prostriedku rozhodujúcemu pre dokončenie úmyslu zavraždiť Jána Čubírku.
Vzhľadom ku všetkým týmto okolnostiam došiel krajský súd k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody v blízkosti dolnej hranice zákonom stanovenej sadzby bude dostačujúce k dosiahnutiu účelu trestu.
u obžalovaného Bernarta, ako je už uvedené, bola vzhľadaná pri spáchaní trestného činu obzvlášť zavrhnuteľná pohnútka /nízkosť pohnútky nemorálneho charakteru – vedúca k usmrteniu statočného pracovníka, otca 4 maloletých detí/.
Bol preto obžalovanému uložený podľa § 46 ods. 1 tr. zák. i trest straty čestných titulov a vyznamenaní – vyznamenania Za vynikajúcu prácu.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a) s použitím i ods. 3 cit. ustanovenia tr. zák. bol obžalovaný zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Vzhľadom na spôsob života, ktorý obžalovaný viedol po spáchaní trestného činu, dospel súd k záveru, že prevýchovu obžalovaného je možné dosiahnuť i zaradením v prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Pokiaľ krajský prokurátor navrhol vysloviť u obžalovanej Čubírkovej prepadnutie veci uvedených na č.l…. podľa § 55 ods. 1 písm. a) tr. zák., krajský súd s prihliadnutím na § 30 ods. 2 tr. zák. takto nerozhodol. Popri treste smrti možno uložiť len trest prepadnutia majetku. Takýto trest krajský súd nepovažoval za potrebné vysloviť. Prepadnutie veci nie je možné uložiť popri uloženom treste.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní na Najvyšší súd, cestou podpísaného súdu.
Krajský súd v Bratislave, odd.1
dňa 31. mája 1966.
prom.práv. Ervín Polakovič, predseda senátu
Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
.JPG)
