Grossi vycestoval na kontrolnú návštevu tejto islamskej republiky v súvislosti s podozreniami, že Irán skladoval alebo využíval nenahlásený jadrový materiál. Irán sa až do vlaňajška držal ustanovení v jadrovej dohode. Minulý rok však Teherán začal porušovať limity týkajúce sa jadrového obohacovania. Podľa MAAE Irán v súčasnosti obohacuje urán na úroveň 4,5 percenta, čo je viac ako stanovuje jadrová dohoda, no menej ako 90 percent potrebných na výrobu jadrových zbraní.
Grossiho návšteva prichádza v čase, keď sa prezident USA Donald Trump zasadzuje o obnovenie prakticky všetkých medzinárodných sankcií OSN proti Iránu, ktoré boli zrušené podpisom jadrovej dohody pred piatimi rokmi. Spojené štáty americké predvlani odstúpili od spomenutého dokumentu. V Európe sa obávajú, že opätovné uloženie sankcií by mohlo viesť k úplnému ukončeniu jadrovej dohody s Iránom.
Mnohí za Trumpovým krokom vidia snahu o vylepšenie imidžu v súvislosti s novembrovými prezidentskými voľbami. Jadrovú dohodu, ktorú USA, Rusko, Čína, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko uzavreli s Iránom, označil za “katastrofálnu”. Podľa Trumpa je “produktom zlyhania zahraničnej politiky” jeho predchodcu Baracka Obamu a jeho vtedajšieho viceprezidenta Joea Bidena. Práve Biden bude vyzývateľom Trumpa v novembrových prezidentských voľbách. Ten medzičasom už uviedol, že v prípade volebného víťazstva sa bude snažiť o opätovné pristúpenie k jadrovej dohode, od ktorej predvlani odstúpil práve Trump.
USA nedávno nepochodili na pôde Bezpečnostnej rady OSN s návrhom na predĺženie zbrojného embarga proti Iránu, ktoré sa skončí v októbri. Okrem USA hlasovala “za” iba Dominikánska republika. Proti boli Rusko aj Čína a ďalších 11 členov sa zdržalo hlasovania. V prípade požiadavky na obnovenie sankcií OSN proti Iránu sa tak očakáva rovnaký postoj Ruska a Číny, ako v prípade zbrojného embarga, s tým, že tentoraz by sa proti zámeru USA mali postaviť aj európske mocnosti Veľká Británia či Francúzsko.