Minulý mesiac bomba zničila prednú časť domu na okraji švédskeho hlavného mesta Štokholm, pričom jedného človeka zranila a desiatky ďalších ľudí vydesila.

Na mieste výbuchu, niekoľko hodín po jeho uskutočnení, zbierali omráčení obyvatelia kúsky dreva a dlaždíc, ktoré lietali po neďalekých chodníkoch a detskom ihrisku.

“Stále cítim pach pušného prachu a vo vlasoch stále nachádzam sklenené črepiny,” povedala novinárom 17-ročná obyvateľka domu neďaleko cieľového domu.

“Je to ako nočná mora,” povedala. “Stále mám pocit, že sa zobudím vo svojej posteli ako normálne.”

V posledných týždňoch sa zintenzívnili útoky na domy v Štokholme, ktoré sú spojené s členmi gangov, a predpokladá sa, že marcový bombový útok bol útokom na rodinných príslušníkov spojených s podozrivým drogovým bossom.

Údajný drogový kráľ však v najbližšom čase nebude odpovedať na otázky švédskej polície z jedného jednoduchého dôvodu: je v Turecku.

Prípad Rawa Majida, medzi spolupracovníkmi známeho ako “kurdská líška”, predstavuje pre Švédsko a Turecko zarážajúci obrat v úlohách.

Vzťahy s Tureckom sú pre švédsku vládu politickou dráhou, ktorá stavia proti sebe najvyššiu prioritu zahraničnej politiky – členstvo v NATO – a najvyššiu domácu prioritu: boj proti násilnej trestnej činnosti.

Po tom, čo si zabezpečil turecký pas v rámci programu “investície za občianstvo”, ktorý ponúkla turecká vláda, je 36-ročný Majid, ktorý vyrastal vo Švédsku, zatiaľ mimo dosahu švédskej spravodlivosti.

“Bola podaná žiadosť o vydanie Rawa Majida z Turecka,” uviedol prokurátor Henrik Söderman v e-mailových odpovediach na otázky portálu POLITICO. “Turecké orgány uviedli, že vydanie nie je možné, pretože Rawa Majid je turecký občan.”

Kto je kurdská líška?

Podľa správy švédskeho štátneho rozhlasu sa Majid narodil v Iráne, ale ako dieťa sa presťahoval do Uppsaly, približne 70 km severne od Štokholmu.

V roku 2010 ho vo Švédsku odsúdili na osem rokov väzenia za drogové trestné činy, medzi ktorými údajne bola aj manipulácia s kokaínom dovezeným z Holandska. Krátko po prepustení sa kvôli zjavným hrozbám smrti presťahoval do Iraku a potom do Turecka.

Odborníci sa domnievajú, že séria odsúdení vodcov podsvetia vo Švédsku – na základe prelomenia šifrovanej komunikácie – otvorila Majidovi príležitosť získať ďalšie územie na trhu s drogami.

Údajná zločinecká sieť kurdskej líšky je pravdepodobne najznámejšou z početných zoskupení, ktoré švédska polícia podľa svojich slov vyšetruje. Medzi ďalšie patrí konkurenčný gang s názvom sieť Dala, ktorý sídli v južnom Štokholme a o ktorom sa predpokladá, že ho riadi postava z podsvetia s názvom Grék.

Majid zostával zväčša mimo pozornosti verejnosti až do začiatku minulého roka, keď sa v Štokholme začal vyostrovať konflikt medzi jeho gangom a rivalmi.

Súdny proces súvisiaci s jedným násilným incidentom – vraždou muža v južnej časti Štokholmu v marci minulého roka – sa mal podľa harmonogramu súdu začať minulý týždeň.

Vo vyhlásení štátnych zástupcov pred týmto procesom sa uvádza, že štyria muži a jedna žena, ktorí sú obžalovaní, sú napojení na skupinu, ktorú polícia označuje ako Foxtrot a ktorú údajne vedie Majid.

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že Majid je podozrivý z prípravy vraždy.

Majid urobil len niekoľko verejných vyhlásení a nie je jasné, či má vo Švédsku právnika. V nedávnom telefonickom rozhovore so švédskym televíznym reportérom Diamantom Salihuom Majid poprel všetky obvinenia, ktoré sú proti nemu vznesené.

“Teroristický” tromf

Turecko už niekoľko mesiacov blokuje vstup Švédska do NATO, o ktorý sa usiluje po tom, ako Rusko začalo svoju plnohodnotnú vojnu na Ukrajine, a tvrdí, že Švédsko ukrýva hľadaných zločincov.

V uplynulých desaťročiach sa Švédsko snažilo hrať úlohu ochrancu ľudských práv a slobody prejavu v Európe.

V rôznych fázach – napríklad po zásahu proti disidentom po údajnom pokuse o štátny prevrat v Turecku v roku 2016 – ponúkla azyl odporcom tureckého štátu, ktorí utekali pred tým, čo označili za prenasledovanie z politických dôvodov (tvrdenia, ktoré často podporili skupiny na ochranu ľudských práv).

Vláda v Ankare však naznačuje, že desiatky tureckých novinárov a aktivistov, ktorí v posledných rokoch hľadali útočisko v severskom štáte, sú v skutočnosti teroristi a organizátori štátneho prevratu s úmyslom zvrhnúť prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Švédske súdy vybavujú žiadosti Turecka o deportáciu v súlade s dohodou, ktorú Švédsko, Turecko a severný sused Švédska Fínsko uzavreli na samite NATO v Madride v lete minulého roka.

Švédske orgány zatiaľ rozhodli, že jeden muž, Mahmut Tat, by mal byť deportovaný, zatiaľ čo ostatní, ktorých Turecko vydalo, dostali právo zostať vo Švédsku na základe miestnych azylových zákonov. Tat požiadal o azyl vo Švédsku po tom, ako bol v Turecku odsúdený za spojenie s PKK, ktorú EÚ označila za teroristickú organizáciu.

Len minulý týždeň zaznamenalo Fínsko úspech so svojou kandidatúrou do NATO po tom, ako Turecko konečne podporilo Fínsko – naďalej však blokuje Švédsko.

“Švédsko otvorilo svoju náruč teroristom, to nie je prípad Fínska,” povedal Erdogan v polovici marca, aby vysvetlil odlišný postoj svojej vlády k ponukám oboch krajín do NATO.

Okrem väčšej ochoty Švédska prijímať žiadateľov o azyl z Turecka vyjadrila Ankara aj pobúrenie nad nedávnym protestom v Štokholme, počas ktorého došlo k spáleniu Koránu.

Vláda premiéra Ulfa Kristerssona je v súvislosti s nárastom počtu úmrtí so strelnou zbraňou v Štokholme pod tlakom, aby preukázala pokrok vo vyšetrovaní prípadov podobných Majidovi.

Švédska vláda však vie, že prílišné tlačenie na Turecko by mohlo poškodiť jej šance na vstup do NATO.

Turecké veľvyslanectvo v Štokholme neodpovedalo na e-mailové otázky týkajúce sa prípadu Majid.

Švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömmer odmietol žiadosť o rozhovor. Ashraf Ahmed, úradník z oddelenia ministerstva pre trestné prípady a medzinárodnú justičnú spoluprácu, sa však snažil zľahčovať akékoľvek napätie.

“Švédsko a Turecko majú dobre fungujúcu právnu spoluprácu,” povedal pre POLITICO.