Mongolsko sa dočkalo: SaS predstavila “Semafor zdravia.” Sulík chce odstrániť chaos z boja proti pandémii. Liberáli odmietajú ďalšie celoplošné testovanie, navrhujú rúška zadarmo pre seniorov a osvetu v RTVS o očkovaní

Vládna strana SaS v pondelok ráno predstavila svoj plán boja proti ochoreniu covid-19. Reagovala tak nedávnu “domácu úlohu” premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) smerom ku ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi (SaS), aby priniesol systém opatrení, aby znížil týždenný medián nových nakazených.

23. 11. 2020 | Z domova | 7 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke zľava: predseda SaS a minister hospodárstva SR Richard Sulík, predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková a podpredseda SaS a minister školstva Branislav Gröhling počas tlačovej besedy strany Sloboda a Solidarita (SaS) k predstaveniu protipandemického plánu v Liberálnom dome. Bratislava, 23. november 2020

Bratislava 23. novembra 2020 (HSP/SITA/Foto:SITA-Branislav Bibel)

▶ ❚❚ ↻

Richard Sulík začal tým, že podľa jeho názoru boj s pandémiou koronavírusu, najmä v jesennom období, sprevádza “chaos”. “Sú ignorované názory odborníkov, riešenia sú predkladané zo dňa na deň a panuje veľká miera mikromenežmentu,” zhodnotil líder SaS.

Preto 8-členný tím SaS pripravil tzv. Semafor zdravia, ktorého základnou myšlienkou je podľa Richarda Sulíka, že “sa bude rozlišovať medzi málo nakazenými regiónmi a medzi veľa nakazenými regiónmi.” SaS podľa neho nepovažuje za správne, že sa uplatňuje jedna sada opatrení na celé Slovensko, bez ohľadu na počet resp. podiel infikovaných.” Celý dokument aj s tabuľkami je k dispozícii na tomto odkaze.

“Vždy sme si zakladali na tom, aby riešenia boli vecne správne, vykonzultované s tými, ktorí do toho vidia, ktorí majú k veci čo povedať. Dali sme si náležať, aby sme vytvorili plán záväzný, jasný, konkrétny, logický, pochopiteľný. To je to, čo nám dnes chýba ako soľ. ”

Semafor zdravia je rozdelený na osem kapitol, prvá sa týka všeobecných podmienok, ktoré platia vždy. Presne stanovuje, ako sa majú ľudia správať, ak sa u nich prejavia symptómy, ak sa stretli s nakazeným alebo sa vrátili z červenej krajiny. Ľudia totiž podľa Jany Bittó Cigánikovej často nevedia, čo majú robiť a ako sa majú správať. Základom je nosenie rúšok, dodržiavanie odstupov a dezinfekcia. SaS taktiež navrhuje, aby dôchodcovia dostávali poštou 15 rúšok mesačne zadarmo a navrhujú aj obmedzenie bezplatnej dopravy.

Príklad, ako by vyzeralo rozdelenie Slovenska na základe semaforu navrhovaného stranou SaS

Súčasťou semaforu sú zároveň špecifické opatrenia. Tie budú jednotlivým regiónom prideľované podľa toho, v akom stave sa nachádzajú. Celé Slovensko je v pláne SaS rozdelené na 36 častí podľa jednotlivých obvodov regionálnych úradov verejného zdravia. Každá takáto časť Slovenska by mala pridelené skóre. To by určovali štyri veličiny, a to počet nakazených na 100 tis. obyvateľov, počet nakazených ľudí nad 65 rokov na 100 tis. obyvateľov z tejto vekovej skupiny, rýchlosť ako sa vírus šíri a pozitivita, teda koľko percent z urobených testov bolo pozitívnych.

“Pozerať sa iba na počet infikovaných, nemá dostatočnú výpovednú hodnotu,” zhrnul Sulík. Na základe výsledného skóre, by potom jednotlivé regióny boli zaradené do štyroch pásiem, zeleného, oranžového, červeného a čierneho. Podľa tejto metodiky, by napríklad aktuálne bol na Slovensku iba jeden čierny región, a to Vranov nad Topľou. “Zafarbenie” regiónov by potom určovalo, aké opatrenia by v nich platili. O nich by pritom podľa ministra vedeli všetci dopredu a dokázali by sa zariadiť a pripraviť. V rámci semaforu riešia liberáli aj trasovanie alebo pohyb cez hranice.

Plošné testovanie

Sulík uviedol, že je za plošné testovanie, ale iba v “čiernych regiónoch”. Ale robiť celoplošné testovanie napríklad v okresoch Lučenec a Veľký Krtíš naozaj nevidím zmysel, považujem to za von oknom vyhodené peniaze.”

“Celoplošné na celom Slovensku? Nie nepodporíme,” odpovedal jasne Sulík na novinársku otázku smerovanú ku tomu, že podľa premiéra Matoviča by sa ďalšie kolo testovanie pre kompletne celé územie Slovenska malo konať 5. a 6. decembra.

Sulík priznal, že bolo pre neho „osobným sklamaním,“ keď po prvom celonárodnom testovaní sa síce otvorili kostoly na 50 percent ich kapacity, ale do fitnescentier alebo plavárni môže ísť len 6 ľudí. „To je v podstate na smiech,“ zhodnotil.

„Ja som naozaj očakával, že sa prevádzky otvoria vo väčšom rozsahu, napríklad aj reštaurácie. To sa bohužiaľ nestalo, tak ja nevidím dôvod znovu a znovu opakovať plošné testovanie.“

Rúška zadarmo

Šéfka zdravotníckeho výboru NR SR Jana Bittó Cigániková ako jedno z opatrení z dielne SaS navrhla, aby štát najrizikovejšej skupine – dôchodcom posielal každý mesiac poštou 15 rúšok. V SaS naznačili, že toto opatrenie by mohlo stáť ročne 20 až 30 miliónov eur.

“Cena rúšok výrazne poklesla, dajú sa nakúpiť citeľne pod 10 centov. Tak keď by sme teraz poslali raz mesačne 1,3 milióna dôchodcom nejakých 10 až 15 rúšok plus poštovné, dá sa to zrátať a je to zhruba 20 až 30 miliónov ročný náklad,” vyhlásil Sulík.

Očkovanie

Predstavitelia SaS okomentovali aj nedeľné slová premiéra Matoviča, ktorý naznačil, že v európskych štátoch sa hovorí o obmedzení cestovania ľudí, ktorí sa nedajú zaočkovať proti koronavírusu.

Richard Sulík uviedol, že SaS je za to, aby očkovania, ktoré sú povinné a kde je odôvodnenie, aby aj povinné ostali. “Preto, lebo keď vám to preočkovanie klesne pod nejaké percento, tak prestáva byť už na všetkých účinné.”

“Ja osobne nie som v tomto expert, ale ja by som vakcináciu proti covidu prirovnal skôr ku vakcinácii proti chrípke. To znamená, že kto chce si to dá, kto nechce si to nedá.”

Poslankyňa Cigániková dodala, že “krok jedna”, ktorý chcú liberáli z SaS presadzovať je osveta. “Využili by sme najmä sily RTVS, ktorá by mohla pravidelne informovať občanov o tom, aké sú možnosti aby sa chránili, čo im hrozí atď. A napríklad mohol by byť aj cyklus venovaný očkovaniu. Cieľom toho je, aby sa ľudia sami chceli očkovať.”

“Myslíme si, že keď im to dáme ako príkaz, tak skôr vzbudíme nedôveru ako dôveru. Napríklad tá RNA vakcína, ktorá sa vytvára, tak tam logicky sa dá vysvetliť, že tam hrozba nejakých následkov je viac-menej žiadna, ale treba to tým ľuďom vysvetľovať,” hovorí Cigániková.

“Samozrejme, pokiaľ by toto nezabralo a odborníci sa zhodnú, že je to nevyhnutné, tak je priestor na ďalšiu diskusiu, ale určite v prvom momente by sme to nedávali ako povinné,” zopakovala vládna poslankyňa.

Odškodňovanie firiem

Minister Sulík by chcel prijať univerzálny odškodňovací zákon.

“My navrhujeme prijať jeden všeobecný odškodňovací zákon, na základe tohto zákona by sa dali rýchlo a flexibilne odškodniť skupiny, ktoré boli postihnuté,” priblížil na pondelkovej tlačovej besede minister.

Základom by bolo univerzálne splnomocnenie, na základe ktorého by Slovensko mohlo cez jednotlivé schémy schválené Európskou komisiou reagovať na potreby podnikateľov. Uvedenú legislatívu chcel Sulík predložiť na vládu už minulý týždeň, podľa jeho slov mu to však nebolo umožnené. “Má to rôzne dôvody, niektoré aj menej pochopiteľné,” skonštatoval.

Ako sa ďalej uvádza v pandemickom pláne “Semafor zdravia”, ktorý v pondelok predstavila SaS, v súvislosti s odškodňovacím zákonom by sa malo vytvoriť aj dočasné kompetenčné centrum. To by v spolupráci s jednotlivými rezortami pripravilo konkrétnu „objednávku“ pomoci pre príslušné segmenty. “Toto kompetenčné centrum by v zmysle horeuvedeného zadania sprocesovalo potrebné schémy a výzvy pomoci, vrátane ich implementácie,” dopĺňajú liberáli.

Mongolsko

Premiér Igor Matovič minulý týždeň uviedol, že od Sulíka nechcel nový pandemický plán a svoj návrh má radšej ponúknuť na predaj krajinám, ktoré pandemický plán nemajú, spomenul napríklad Mongolsko. Richard Sulík v pondelok ráno pred zverejním “Semaforu zdravia” na sociálnej sieti napísal: “Mongolsko dnes zajasá.”

Sulík sa Matovičovej narážky na Mongolsko dotkol aj na tlačovom brifingu, keď uviedol, že Mongolsko by mohlo byť pre Slovensko príkladom, nakoľko v tejto ázijskej krajine podľa neho neevidujú ani jedno úmrtie na covid-19.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Vlani vydali 20 modrých kariet, pričom do 9. júla 2025 ich získalo alebo malo obnovený prechodný pobyt 27 vysoko kvalifikovaných cudzincov z tretích krajín. Celkovo eviduje Prezídium Policajného zboru (PZ) SR 103 takýchto ľudí z tretích krajín s platným prechodným pobytom na území Slovenska. TASR o tom informoval hovorca Prezídia PZ Roman Hájek. Modré karty však aj napriek pozitívnym legislatívnym zmenám nevyužívajú svoj potenciál dostatočne, zhodli sa zamestnávatelia.