Môj profil 
Predplatné
Ani jeden mandát nezískala strana SMK (4,96 percenta) ani SNS (4,09 percenta). Voliči si mohli vyberať z 31 politických subjektov. Účasť v eurovoľbách dosiahla 22,74 percenta.
Slováci si v eurovoľbách zvolili 14 europoslancov. Sú nimi Michal Šimečka, Vladimír Bilčík, Michal Wiezik, Martin Hojsík (koalícia PS – Spolu), Monika Beňová, Miroslav Číž, Robert Hajšel (Smer-SD), Milan Uhrík, Miroslav Radačovský (ĽSNS), Ivan Štefanec, Miriam Lexmann (KDH), Lucia Ďuriš Nicholsonová, Eugen Jurzyca (SaS) a Peter Pollák (OĽaNO).
PS a Spolu získali najviac v Bratislave, SMK chýbalo necelých 400 hlasov
Koalícia Progresívne Slovensko (PS) – Spolu, ktorá sa stala víťazom eurovolieb, získala najväčší podiel hlasov v eurovoľbách v okrese Bratislava, a to 46,7 percenta. Celkovo získala 198.255 hlasov. Vyplýva to z dát zverejnených Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.
Strana Smer – SD získala spolu 154.996 hlasov, najväčší podiel hlasov mala v okrese Poltár – 33,64 percenta hlasov. ĽSNS získala spolu 118.995 hlasov, najväčší podiel hlasov zaznamenala v okrese Krupina – 22,61 percenta hlasov. KDH získalo spolu 95.588 hlasov, najväčší podiel hlasov mala v okrese Námestovo – 42,84 percenta hlasov.
SaS získala spolu 94.839 hlasov, najväčší podiel hlasov mala v okrese Bratislava 2 – 15,55 percenta hlasov. OĽaNO si vybralo 51.834 voličov, najväčší podiel hlasov získalo v okrese Stará Ľubovňa – 17,04 percenta hlasov.
Tesne pod hranicou zvoliteľnosti zostala SMK so ziskom 48.929 hlasov, čo bolo 4,96 percenta hlasov. Na zdolanie potrebnej päťpercentnej hranice postupu do Európskeho parlamentu jej chýbalo 396 hlasov.
Z pohľadu víťazstiev v okresoch získal Smer-SD 31 okresov, koalícia PS-Spolu 28 okresov, SMK deväť okresov, KDH sedem okresov, ĽSNS štyri okresy. SaS a OĽaNO napriek úspechu v eurovoľbách nezaznamenali víťazstvo ani v jednom okrese.
Lexman z KDH zaujme svoj post až po brexite
Kandidátka vo voľbách do Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH) sa ujme svojho mandátu až po odchode Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ). Vníma to ako paradox, vzhľadom na to, že sa usilovala o to, aby Veľká Británia v EÚ zostala.
„Organizácia, pre ktorú pracujem, pracuje veľmi blízko s Veľkou Britániou. Snažili sme sa všemožne podporiť, aby Británia zostala v EÚ. Pre mňa je to dosť paradox, že mám teraz ja čakať na brexit,“ povedala Lexmann pre TASR.
Dodala, že brexit považuje naďalej za veľmi nebezpečný, či už pre Veľkú Britániu alebo EÚ. „Dúfam, že sa veci vyvinú inak a nechcem povedať, že som čakateľka na brexit“, dodala.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) mohlo podľa odhadu Štatistického úradu SR v sobotu (25. 5.) hlasovať viac ako 4,4 milióna voličov. Hlasovať v eurovoľbách mohli nielen slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného štátu EÚ, ktorí majú v SR trvalý pobyt, ak o to požiadali.
Bratislava volila progresívcov
Víťazom sobotňajších (25. 5.) volieb do Európskeho parlamentu (EP) sa v Bratislavskom kraji stala koalícia Progresívne Slovensko (PS) – Spolu. Za jej kandidátov hlasovalo 36,28 percenta voličov, ktorí sa okresoch Bratislavského kraja eurovolieb zúčastnili. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Druhým najpreferovanejším zoskupením u voličov v Bratislavskom kraji bola strana SaS, ktorá získala 14,72 percenta voličských hlasov, na treťom mieste skončil Smer-SD so ziskom 10,07 percenta. KDH volilo 8,43 percenta voličov, ĽSNS 8,21 percenta. Menej ako päť percent hlasov získalo v Bratislavskom kraji OĽaNO (4,45 percenta), SNS (3,40 percenta), Kresťanská únia (3,22 percenta), Sme rodina (2,64 percenta). Ešte menej získali strany zastupujúce občanov maďarskej národnosti – SMK skončila s 1,18 percentom hlasov a parlamentný Most-Híd volilo 1,03 percenta hlasujúcich.
Ďalšie strany a hnutia získali vo voľbách menej ako jedno percento hlasov. Volebná účasť v Bratislavskom kraji dosiahla 31,55 percenta, najviac voličov (33,76 percenta) prišlo v hlavnom meste, najmenej (22,44 percenta) voličov hlasovalo v okrese Malacky.
Najvyššia účasť v eurovoľbách bola v Bratislavskom kraji. Obálky si vo volebnej miestnosti prevzalo 31,55 percenta voličov. Vyplýva to z dát zverejnených Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.
Naopak, najnižšia účasť bola v Košickom kraji, kde si obálky vo volebnej miestnosti prevzalo 19,26 percenta voličov.
Spolu sa volieb do Európskeho parlamentu v SR zúčastnilo 1.007.398 voličov. To predstavuje volebnú účasť 22,74 percenta. V mestách bola účasť vyššia, 24,52 percenta, a v obciach nižšia, 20,62 percenta.
V Európe si udržali postavenie sily, ktoré ju ovládali aj doteraz
Strany, ktoré preferujú viac Európy obsadili 553 zo 751 kresiel
EU28: The Green wave is about to roll over Matteo Salvini’s ENF/EAPN group in our projection. The difference between the two has shrunk to only five seats (from 22 seats when exit polls started coming in earlier today).
Follow live here: https://t.co/JaP0MTYOBR #EP2019 pic.twitter.com/IpMxV0ALjJ
.— Europe Elects (@EuropeElects) 26. mája 2019
Map showing which European Parliament Group holds the plurality of votes in each country, according to the latest projections and exit polls.
Source: DR1#EP2019 pic.twitter.com/Q1c0wzHoRK
— Europe Elects (@EuropeElects) 26. mája 2019
.
Pre Bilčíka z Progresívneho Slovenska sú 4 mandáty príjemným prekvapením
Oficiálne výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP), podľa ktorých získala koalícia Progresívne Slovensko (PS) – Spolu štyri poslanecké mandáty, sú pre jej úspešného kandidáta Vladimíra Bilčíka (Spolu-OD) príjemným prekvapením. Ocenil aj účasť, ktorá je podľa neho vyššia aj vďaka kampani tejto koalície.
Nový europoslanec sľubuje, že s prípravami na svoju novú pozíciu začne už v pondelok. „Začneme riešiť naše zastúpenie vo výboroch, v dvoch frakciách, pripravovať sa na to, že keď nový europarlament v júli zasadne, budeme pripravení riešiť náš program,“ povedal pre TASR počas volebnej noci v priestoroch Európskeho informačného centra.
Bilčík verí, že stranám PS a Spolu sa podarí dohodnúť na spolupráci aj pri voľbách do Národnej rady SR. „Ľudia evidentne oceňujú, že po rokoch hádok a sporov v slovenskej politike sú tu politické sily, ktoré sú ochotné sa spojiť,“ poznamenal s tým, že sa na tom ešte musia dohodnúť predsedníctva strán.
Vyššia volebná účasť potešila aj staronového europoslanca Ivana Štefanca (KDH). „Som rád že ľudia prejavili väčší záujem o európske témy. Samozrejme, nesmie nás to uspokojiť a chcem sa naďalej ešte viac stretávať s občanmi a vysvetľovať im, že to, o čom sa rokuje na európskej úrovni, má naozaj významný vplyv na ich dennodenné životy,“ konštatoval pre TASR.
Podľa vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislava Miku je účasť skvelá
Účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu zdvihla najmä multižánrová kampaň a strany s jasne vyprofilovanými kandidátmi. Myslí si to vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko, ktorý účasť 22,74 percenta hodnotí ako „skvelú“.
Odhady podľa Mika také optimistické neboli. „Bol som na smiech mnohým ľuďom, keď som hovoril, že našim cieľom je 25, ešte predvčerom som počul, že očakávania sú 16,“ zaspomínal.
Úspech pripisuje najmä dvom faktorom. Prvým je motivačná predvolebná kampaň, ktorú robili nielen politické strany, ale aj médiá a európske inštitúcie a ktorá sa zamerala na viacero vekových kategórií. „Bola oveľa širšia, čo sa týka žánrov. Fungovalo to cez mladých ľudí, sociálne siete, aj na námestiach,“ zhodnotil. Pomôcť podľa neho mohol aj fakt, že médiá sa voľbám venovali cez európske témy.
Ako druhý dôležitý faktor Miko vníma politické strany s jasne vyprofilovanými kandidátmi. „Volič mal medzi čím voliť, čo prispieva k vôli prísť k urnám,“ vysvetlil. Predvolebnú náladu podľa jeho slov pomohla nastoliť aj kampaň európskych inštitúcií, ktorá sa za posledný mesiac realizovala v 17 mestách.
Priebeh volieb bol pokojný
Priebeh volieb do Európskeho parlamentu bol pokojný, polícia eviduje 23 podaní. Na spoločnej nedeľnej (26. 5.) tlačovej konferencii to zhodnotil viceprezident Policajného zboru Róbert Bozalka.
„Môžem povedať, že počas volieb do EP nedošlo k narušeniu verejného poriadku, z našej strany bola bezpečnostná situácia priebežne vyhodnocovaná,“ skonštatoval Bozalka.
Z celkových 23 podaných oznámení sa podľa jeho slov deväť týkalo podozrení z trestnej činnosti. V dvoch prípadoch začali trestné stíhanie. Polícia ďalej eviduje tri priestupky a 11 iných podnetov. Bozalka dodal, že medzi nimi boli okrem volebnej korupcie napríklad marenie prípravy a priebehu volieb a referenda, poškodzovanie cudzej veci, poškodzovanie cudzích práv a krádeže. Priestupky zaznamenala polícia proti verejnému poriadku a občianskemu spolužitiu.
V súvislosti s volebnou korupciou ozrejmil, že každé jedno oznámenie bolo riadne zadefinované, realizujú sa procesné úkony a na základe výsledkov polícia rozhodne.
Na priebeh volieb podľa jeho slov dohliadalo celkovo 6090 policajtov. Úlohám spojenými len s voľbami sa venovali 4009 policajtov, zvyšok bol vyčlenený na bežný výkon služby.
.JPG)
.jpg)
