Štát nepodržal firmu Decodom: Teraz bude platiť prepusteným zamestnancom cez úrad práce oveľa viac. Komu to prospelo?

Topoľčany 31. marca 2020 (HSP/Foto:TASR-Henrich Mišovič)

Tradičný slovenský výrobca nábytku z Topoľčian požiadal v núdzi štát o pomoc: potreboval dva milióny eur. Ministerstvo hospodárstva prisľúbilo desatinu: dvestotisíc. Výsledok? Vyše deväťsto zamestnancov ide na úrad práce a štát to bude v konečnom dôsledku stáť podstatne viac

Drevovýroba na strednom Ponitrí má dlhú históriu. Už v roku 1911 bola v Topoľčanoch parketáreň a po vojne tu vznikol podnik na výrobu nábytku s názvom Drevoindustria. V roku 1958 sa podnik premenoval na Mier a stal sa z neho jeden z dvoch najväčších výrobcov nábytku vo vtedajšej ČSSR, ktorý vo veľkom exportoval aj do zahraničia. Kuchyňa Carmen bola od roku 1973 najpredávanejšou kuchyňou v Československu.

Mier bol po roku 1989 sprivatizovaný a potom, ako sa v rokoch 1998 – 1999 dostal do konkurzu, na jeho základe vznikla spoločnosť Decodom, ktorá je odvtedy jedným z najväčších zamestnávateľov v regióne. Spolu s pracovníkmi siete maloobchodných predajní po celom Slovensku sa počet jeho zamestnancov blížil k číslu 1200 – a teraz viac ako tri štvrtiny z nich prepúšťa. Prečo?

Odpoveď je jasná: koronavírus. Decodom musel od 16. marca zatvoriť všetky maloobchodné predajne na Slovensku, ale čo je horšie, zatvorili sa aj hranice a skončil sa aj predaj na zahraničnom, najmä nemeckom trhu, ktorý bol tým hlavným zdrojom prosperity firmy. Nikto nevie, dokedy bude tento stav trvať – na Slovensku sa kulminácia krízy momentálne odhaduje na júl, ale nikto nevie zaručiť, kedy svet naozaj zase začne fungovať normálne. A v ostatných krajinách je situácia podobná.

Vláda oznámila, že podnikateľom pomôže, a preto ju majitelia Decodomu požiadali o pomoc vo výške dva milióny eur, čo je suma, ktorá by umožnila firme prežiť najbližšie mesiace, prefinancovať réžiu a udržať zamestnanosť. V žiadosti nezabudli zdôrazniť, že ich firma je tradičný, čisto slovenský výrobca, ktorý je dlhodobou a spoľahlivou oporou zamestnanosti v celom okolí. Od vlády prišla odpoveď: „Áno, vašej žiadosti vyhovieme, poskytneme vám dvestotisíc eur…“

Dvestotisíc eur je pre takú veľkú firmu a v takej závažnej situácii smiešna suma, ktorá nemôže nič zmeniť. A tak nastalo to, čomu sa nedalo vyhnúť: hromadné prepúšťanie, pri ktorom až 903 z 1170 zamestnancov firmy dostalo výpovede. „Pri našich takmer dvojmiliónových mesačných osobných nákladoch na zamestnancov je 200 000 eur ekonomickej pomoci absolútne nedostatočných a nič nerieši. S poľutovaním sme museli oznámiť hromadné prepúšťanie väčšiny zamestnancov príslušnému Úradu práce, rodiny a sociálnych vecí so sídlom v Topoľčanoch,“ uviedol konateľ Decodomu Vladimír Šrámek.

Ibaže… čo sa stane teraz? Firma padne na kolená, ale štát tým nič nezíska, ba naopak: veď pri počte deväťsto nových klientov úradu práce už v priebehu niekoľkých málo mesiacov štát vynaloží na ich podporu vo výške 60 percent z platu celkovú sumu vyššiu, než by boli tie požadované dva milióny.

A nielen to: výrobca takejto veľkosti na seba viaže aj množstvo ďalších pracovných miest u rôznych subdodávateľov, servisných spoločností, či subjektov zo sféry služieb – a ak padne centrálna firma, oni pôjdu dolu vodou tiež, čo bude znamenať ďalšie hladné krky na úradoch práce.

Je úplne jasné, že pozícia ministra hospodárstva, a rovnako aj rezortu financií v tejto situácii je nezávideniahodná: všade vidia iba natiahnuté ruky pýtajúce pomoc. Lenže, na druhej strane, zmysel majú iba opatrenia, ktoré skutočne riešia situáciu – ak by tým bolo možné zachrániť región pred osudom hladovej doliny, tak dva milióny by neboli vysokou cenou.

Akou výhodou je v takejto chvíli akcieschopná vláda! Taká, ktorá nemá zviazané ruky a môže robiť samostatnú politiku, alebo ktorá môže dokonca tlačiť peniaze, keď ich potrebuje, aby zachránila svoje kľúčové podniky… O čo jednoduchšie by teraz bolo rozhodovanie ministrov Sulíka či Hegera, keby mohli urobiť to, čo Spojené štáty americké: natlačiť si peniaze. USA sa rozhodli natlačiť dva bilióny (t. j., milióny miliónov) nových dolárov na pomoc americkej ekonomike v rámci prevencie pred koronavírusovou nestabilitou. Výsledkom síce bude inflácia, ale čert ju ber, ak hlavnou výhrou bude zachovaná ekonomická a sociálna stabilita krajiny…

Ivan Lehotský