Tajomný druh, ktorý žil vedľa našich najstarších predkov, je považovaný za chýbajúce články v evolúcii

Stratená kapitola ľudskej evolúcie bola objavená medzi zbierkou zubov, ktoré pochádzajú z obdobia pred 2,8 miliónmi rokov.

15. 08. 2025 | Zaujímavosti | 4 min. čítania | 0 komentárov |

ilustračný obrázok- zdroj pixabay

▶ ❚❚ ↻

Výskumníci z Arizonskej štátnej univerzity oznámili, že objavili doteraz neznámy druh starovekých ľudí, ktorí zrejme koexistovali s členmi rodu Homo, našimi priamymi predkami, v Afrike. Informuje DailyMail

Tím dodal, že táto éra, ktorá trvala pred 2,6 až 2,8 miliónmi rokov, bola kritickým obdobím v ľudskej evolúcii, pretože znamenala najskorší výskyt druhu Homo, aký bol kedy objavený.

Vedci tiež objavili najstaršie známe kamenné nástroje v lokalite Ledi-Geraru v etiópskej oblasti Afar.

V roku 2013 iný tím na tom istom mieste odkryli 2,8 milióna rokov starú čeľusť Homo. Avšak 13 zubov, ktoré tu nedávno odkryli, nepatria našim priamym predkom.

Namiesto toho výskumný tím zistil, že pochádzajú od nového člena druhu Australopithecus, skupiny úzko príbuznej moderným ľuďom, ktorá žila v Afrike pred dvoma až štyrmi miliónmi rokov.

Na rozdiel od predchádzajúcich fosílií druhu Australopithecus afarensis boli tieto zuby výrazne odlišné, čo svedčí o tom, že v tejto oblasti prebiehala nová evolúcia raných ľudí, ktorá sa prekrývala s členmi nášho rodokmeňa.

Vedci tvrdia, že tento stratený druh Australopithecus naznačuje, že evolúcia človeka bola komplexná a koexistovalo viacero druhov, a nešlo len o jednoduchý vývoj od opice k človeku.

Najznámejším členom druhu Australopithecus afarensis je fosília s názvom „Lucy“, ktorej kostra bola objavená v roku 1974 v Hadare v Etiópii.

Australopithecus chodil vzpriamene, čo je kľúčová ľudská vlastnosť, ale vyšetrenia fragmentov lebky ukázali, že mali menšie mozgy a opičie črty, ako napríklad väčšie zuby a robustné čeľuste na žuvanie tvrdých rastlín.

Výskumníci však na lokalite Ledi-Geraru nenašli žiadne fosílie, ktoré by zodpovedali druhu Lucy.

Rozdiely v 13 zuboch Australopithecus, ktoré tam boli odkryté, spolu s prítomnosťou druhu Homo naznačujú, že druh Lucy žil pred viac ako 2,95 miliónmi rokov, podľa štúdie uverejnenej v časopise Nature.

Paleoekologička ASU Kaye Reedová povedala: „Tento nový výskum ukazuje, že predstava, ktorú mnohí z nás máme v hlave o opici, neandertálcovi a modernom človeku, nie je správna – evolúcia tak nefunguje.“

„Tu máme dva druhy hominidov, ktoré sú spolu. A ľudská evolúcia nie je lineárna; je to rozvetvený strom, existujú formy života, ktoré vyhynuli,“ dodala Reedová vo vyhlásení.

Teória „rozvetveného stromu“, ktorú spomenula Reedová, sa týka konceptu viacerých raných druhov ľudí, ktoré žili súčasne v dávnych dobách.

Niektoré vyhynuli, zatiaľ čo iné viedli k vývoju moderných ľudí, ako napríklad druh Homo. Výskumníci dodali, že nové fosílie nepredstavujú jediný „chýbajúci článok“, ale skôr svedčia o rôznorodom prekrývaní sa počas tohto evolučného obdobia.

„Vieme, ako vyzerajú zuby a čeľusť najstarších Homo, ale to je všetko,“ vysvetlil Reed.

„To zdôrazňuje kritický význam nájdenia ďalších fosílií, aby sme pochopili rozdiely medzi Australopithecus a Homo a potenciálne aj to, ako sa mohli prekrývať vo fosílnych nálezoch na tom istom mieste,“ pokračoval autor štúdie.

Rod Homo zahŕňa moderných ľudí a našich najbližších vyhynutých príbuzných.

Fosílie Homo z Ledi-Geraru, vrátane nových zubov a predtým nájdenej čeľuste, odhalili, že raní jedinci Homo mali pravdepodobne o niečo väčšie mozgy a menšie zuby ako Australopithecus.

To naznačuje, že ľudská strava sa už pred miliónmi rokov posúvala smerom k väčšiemu množstvu mäsa alebo mäkších rastlín, ako jedli Lucyini predkovia.

Títo ľudia sa tiež naučili používať primitívne nástroje, ktoré výskumníci z ASU tiež našli na tomto mieste.

Vek fosílií bol stanovený datovaním vrstiev sopečného popola obsahujúcich kryštály živca, metódou, ktorá presne určuje čas erupcií, ktoré fosílie obklopujú.

Krajina Ledi-Geraru, kedysi zalesnená oblasť s riekami a jazerami, bola veľmi odlišná od dnešných suchých pustín.

Tím ASU poznamenal, že budúci výskum sa zameria na zubnú sklovinu, aby preskúmal stravu a potenciálne interakcie medzi Homo a Australopithecus, napríklad či tieto druhy súperili o potravu alebo žili mierovo v rôznych ekologických regiónoch Afriky.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Rokovania zamerané na dosiahnutie prelomovej zmluvy o riešení problému znečistenia plastmi sa v Ženeve skončili bez konsenzu pri hlasovaní o návrhu, ktorého cieľom bolo prekonať patovú situáciu.