Stanovili rozhodujúci mesiac pre Nord Stream 2

Washington 29. júla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Igor Zarembo)

Rusko možno nestihne včas začať prevádzku plynovodu Nord Stream 2 a nedodrží načasovanie dodávok plynu, pokiaľ nedostane v auguste od Dánska povolenie k stavbe. Píšu o tom noviny Financial Times s odvolaním sa na zdroje

Plynovod mal byť uvedený do prevádzky do 31. decembra 2019. Tento dátum sa zhoduje s vypršaním zmluvy o tranzite plynu cez územie Ukrajiny. K dohode o predĺžení tranzitu po roku 2019 medzi Moskvou a Kyjevom ešte nedošlo.

“Ak nedostaneme schválenie z Dánska v najbližších niekoľkých týždňoch, nedodržíme termín,” uviedol zdroj blízky vedúceho projektu spoločnosti Nord Stream AG. Podľa ďalšieho zdroja bude pre projekt kritický mesiac august a skutočnosť, že už sa blíži, “vyvoláva znepokojenie, ak nie paniku”.

Financial Times však uvádza, že aj keď sa Rusku podarí získať dánske povolenie na to, aby do konca augusta položilo plynovod cez územie tohto kráľovstva, akékoľvek ďalšie oneskorenie môže byť pre projekt tiež kritické a ohroziť dodacie lehoty.

Zároveň predtým predseda predstavenstva spoločnosti Gazprom Viktor Zubkov vyslovil názor, že Dánsko vydá Rusku stavebné povolenie v októbri. Toto obdobie sa kryje s časom, ktorý bude spoločnosť pravdepodobne potrebovať na dokončenie posúdenia vplyvov na životné prostredie podľa jednej zo žiadosti.

Dánsko zostáva jedinou krajinou, ktorá neschválila žiadosť o položenie morského úseku Nord Stream 2 cez svoje územie, hoci ostatné európske krajiny – Nemecko, Švédsko a Fínsko – už povolenie vydali skôr.

Gazprom podal tri žiadosti o kladenie potrubia v dánskych vodách: jedna (na najkratšiu cestu) kopíruje, predtým dohodnutú trasu prvého Nord Stream a vedie na juh od ostrova Bornholm; druhá – alternatívna trasa, severozápadne od ostrova. Tretia žiadosť – o juhovýchodnú trasu – kvôli požiadavke dánskeho regulačného orgánu podala projektová spoločnosť Nord Stream 2 v apríli.

V máji spoločnosť oznámila, že by mohla zažalovať Dánsko kvôli jeho preťahovaniu vydať povolenie na výstavbu plynovodu vo svojej hospodárskej zóne, lebo tá právne patrí k medzinárodným vodám.

Nord Stream 2

Projekt Nord Stream 2 predpokladá výstavbu dvoch liniek plynovodu o celkovej kapacite 55 miliárd kubíkov plynu ročne. Má viesť od ruského pobrežia cez Baltské more, až do Nemecka. Nový plynovod má byť dostavaný v roku 2019. Povedie cez územné alebo cez výlučne ekonomické zóny krajín pozdĺž Baltského mora: Ruska, Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka.

Projekt má na starosti spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorej jediným akcionárom je Gazprom. Európski partneri ako Shell, OMV, Engie, Uniper a Wintershall sa zaviazali k financovaniu plynovodu Nord Stream 2 z 50%. Znamená to teda, že každá krajina poskytne 950 miliónov eur. Gazprom investuje druhú polovicu, teda 4,75 miliardy eur. Účastníci projektu plánujú, že 70% investícií bude pokrytých projektovým financovaním. Celkové náklady na výstavbu plynovodu sa odhadujú na 9,5 miliardy eur.

Proti projektu aktívne vystupuje Ukrajina, ktorá sa obáva straty príjmov z tranzitu ruského plynu a mnoho európskych krajín vrátane Poľska, Lotyšska a Litvy. Proti sú aj USA, ktoré v EÚ presadzujú vlastný skvapalnený zemný plyn.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová neraz uviedla, že Berlín považuje projekt Nord Stream 2 za komerčný, ale zároveň uviedla, že jeho realizácia nevylučuje zachovanie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Nemecký minister zahraničia Heiko Maas skôr vyhlásil, že ide o komerčný projekt, a že žiadna z krajín nič nezíska tým, keď sa ho nemecké alebo iné európske spoločnosti vzdajú.

Ruská strana tiež opakovane uviedla, že projekt je úplne komerčný. Rovnako poukázala na to, že nepredpokladá zrušenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu do EÚ.