Môj profil 
Predplatné
Priemerná reálna mzda stúpla o viac ako štvrtinu, pričom však reálny hrubý domáci produkt (HDP) na osobu aj reálna spotreba domácností sa skoro zdvojnásobili. “Kým pred rokom 1989 bola spotreba domácností vzhľadom na mzdy nízka (pre nedostatok spotrebného tovaru často nebolo čo kúpiť), teraz je to naopak – domácnosti majú aj iné príjmy ako iba z miezd (zo živností, podnikania, majetku …),” skonštatovali analytici s tým, že reálna úroveň priemernej mzdy dosiahla predrevolučnú úroveň v roku 2006, kým priemernému dôchodku to trvalo do roku 2009.
Zdôraznili, že úroveň spotreby, miezd či HDP na osobu v roku 1989 neboli udržateľné. Rast v 80. rokoch bol podľa nich “bublinou”, vytvorenou nútenou výrobou nepotrebných tovarov, nútenou zamestnanosťou a nadmerným znečisťovaním životného prostredia.
Zároveň sa zvýšila aj očakávaná dĺžka života, u mužov o sedem a u žien o päť rokov. Rásť by mala aj ďalej. Dojčenská úmrtnosť klesla 2,5-násobne a znečisťovanie životného prostredia je štyrikrát nižšie.
Slováci si zároveň môžu dovoliť z priemerného príjmu viac z drvivej väčšiny tovarov a služieb ako pred 30 rokmi. Relatívne viac Slováci pracujú najmä na tovary, ktoré boli dotované, ako napríklad chlieb, mlieko, poštovné – list druhej triedy alebo niektoré služby založené na osobnej ľudskej práci, ako sú strihanie vlasov či oprava obuvi. “Naše domácnosti sú lepšie vybavené spotrebičmi a tovarmi dlhodobej spotreby. Relatívne nižšie ceny tovarov podporujú ich nákup a zlepšenie štandardov vybavenia domácností,” priblížili analytici.
Súčasne podotkli, že za najväčšiu ekonomickú a sociálnu nevýhodu trhovej ekonomiky oproti socializmu sa považuje nezamestnanosť.
“Napriek vzniku nezamestnanosti po roku 1989 dáva naša ekonomika v súčasnosti prácu viac zamestnancom než pred 30 rokmi. Vzhľadom na nárast populácie asi o 150.000 osôb je však dnešná celková miera zamestnanosti o 0,4 p. b. nižšia než v roku 1989,” vyčíslili. V súčasnosti je tiež spoločnosť vzdelanejšia s väčším potenciálom rastu do budúcnosti.
Analytici dodali, že vyššia sloboda zo začiatku viedla aj k nižšej bezpečnosti, ale po “divokých” 90. rokoch klesla zločinnosť na rovnaké až nižšie úrovne ako v 80. rokoch. “Za socializmu sa darilo udržiavať nízku zločinnosť aj vďaka represívnemu štátnemu aparátu. V 90. rokoch zločinnosť stúpla, ale ako postupne spoločnosť bohatla a nové inštitúcie dozrievali, vrátila sa zločinnosť na nízke úrovne,” skonštatovali.
.jpg)
.JPG)
