Istá Petra Procházková z českej mutácie Denníka N sa vyzúrila na tradičnom spôsobe života ľudí z iných končín sveta. Toľko koncentrovanej neznášanlivosti voči civilizáciám, ktoré sa chcú držať nadčasových hodnôt aj v tejto epoche ľudstva, som už dávno nevidel…

Publicistka začína svoj článok vetou, že v súčasnosti prebiehajúce Medzinárodné fórum ministrov školstva a vzdelávania v Kazani, „nie je práve udalosť svetového významu“. Na základe akých kritérií to pani redaktorka posúdila? Veď akcia sa koná v rámci programu BRICS 2024, ktorého predsedníckym štátom je Ruská Federácia (písali sme už o vystúpení Lavrova).

A zúčastnia sa jej predstavitelia z viac ako štyridsiatich krajín sveta!

Predpokladám, že keby takto zasadali ministri členských štátov EÚ (alebo by bol v Bratislave ďalší GLOBSEC), máme to v televíznych správach medzi prvými vstupmi. A na slávnostnom otvorení by zahral Jean Michel Jarré na pozadí s veľkou svetelnou šou, financovanou ESETom.

To by sa nám glorifikovalo!

Ale pokiaľ niečo organizujú Rusi a zúčastnia sa na tom „darebácke štáty“ (ktoré sa „previnili“ odmietnutím globalistických politík západu), je to len taká marginália politického života. Omrvinka pod stolom.

Nosný motív konferencie je výchova k „duchovno-mravným hodnotám“. Tu treba zdôrazniť, že západný človek sa bude na túto tému pozerať apriori zo svojich – ideologicky zabetónovaných – pozícií, to znamená, že s predpojatosťou. Veď čo už nám, krajinám prvého sveta, môže k tomu povedať nejaký „východniar“?

Procházková píše toto: „Ak je ukazovateľom zdravej spoločnosti počet detí narodených v poli na tisíc živých novorodencov, (Afganistan) patrí v tejto kategórii medzi svetovú špičku.“

Prečo ponižuje kultúru, ktorá sa „previnila“ len iným náboženstvom, a tým, že hospodársky nie je vyvinutá, ako tá naša? Naši predkovia tiež niekedy rodili na poliach, a čo? Boli horší, než sme dnes my? Práve naopak – udržiavali národné obyčaje a držali pokope. Dnes často ani nevieme, ako vyzerá náš vlastný sused, a deti utekajú za hranice, aby nevideli svojich rodičov…

To je ten progres?

Novinárka kritizuje aj africké krajiny. Na adresu Ugandy sa vyjadruje takto: „Pozvanie si zrejme zaslúžila zákonom z roku 2023, ktorým prezident Museveni zakázal homosexuálny styk pod hrozbou doživotného väzenia. Skutočne odborník na tradičné hodnoty.“

Darmo sa poslednou vetou snaží pani novinárka ironizovať – tradičné hodnoty sú hodnoty konzervatívne, a znamenajú žiť v súlade so zdravým rozumom a Božími nariadeniami.

Pozor: netvrdím, či sú zákony v Ugande správne alebo nesprávne. Tvrdím však, že každá kultúra má právo slobodne si určiť cestu, ktorou chce napredovať. A my by sme – ako údajne tolerantní demokrati – mali rešpektovať kultúrnu inakosť – nielen tú sexuálnu.

Mimochodom, keď si ten „antihomosexuálny zákon“ vygooglite, zistíte zaujímavú vec. Vzťahy gejov boli v Ugande nezákonné už dávno, konkrétne na základe britských koloniálnych zákonov! Takže Briti priniesli do krajiny zákon, a pani Procházková ide kritizovať súčasného prezidenta. Ale o džentlmenoch vykorisťovateľoch ani slovka…

Pax Britanica forever!

Pritom nemusíme pre „homofóbiu“ vo Veľkej Británii chodiť ani do dávnej minulosti. Opäť stačí základný prehľad v tejto téme, alebo trochu bádania, aby sme zistili, že v roku 1988, za slávnej Margaret Thatcherovej, tam bol zavedený zákon o zákaze propagovania homosexuality, či už autoritami alebo na školách…

Tak o čom sa bavíme?

Procházková si ďalej myslí, že „vštepovanie mravnej nadradenosti Rusov nad západným svetom je teraz najúčinnejším liekom na dávne komplexy, pocity viny i smútok a hnev z vykopnutia z veľkej európskej rodiny.“

Aké emócie to tu menuje? Odkiaľ na ne prišla?

Je pravdou, že isté obdobie po rozpade ZSSR sa Rusko stratene potácalo smerom k západu, že preberalo aj jeho kultúrne vzorce (a dodnes tým trpí). Bolo obdobie krízy ruskej identity. Napokon, ešte teraz sa stáva, že oligarcha pošle svoje dieťa na vykričanú západnú univerzitu…

No to ešte neznamená, že zatracujú svoju vlasť, že sa cítia menejcenní v porovnaní s nami. Rusko je samostatná civilizácia, s vlastným mentálnym nastavením. Pre priemerného našinca, ovplyvneného západnou propagandou, dnes vôbec nie je ľahké byť voči tomu empatický. Automaticky považujeme kolektívny západ za jedinú skutočnú civilizáciu, a zvyšok za barbarské hordy.

A že Rusko vštepuje svojim obyvateľom mravnú nadradenosť?

Tak si, pre porovnanie, dajme jeden príklad za všetky: V parlamente sa Jožo Pročko nedávno pochválil etudou z univerzitných čias, kedy s kolegom hercom vystupovali nahí. Vraj to bol fajn pocit. Takto sa vyjadril poslanec NR SR. Ja teda mám za sebou tiež všeličo z dôb, keď som býval „slobodným umelcom“… Ale rozhodne sa tým nebudem verejne chváliť, že „aké to je super“.

Naozaj pani Procházková nerozumie, v akom sme sa ocitli marazme?

Nie je nám už nič sväté, neexistuje pevná štruktúra hodnôt s nemenným, určujúcim jadrom. Mantinely padli, odrazu si každý robí, čo chce – napríklad behá po ulici oblečený ako pes. Lebo sa psom cíti. A máte ho tak aj oslovovať.

A čo nás do toho, keď vraj nikomu neubližuje? Nuž, nehnevajte sa, ale takéto excesy na verejnosť nepatria z jednoduchého dôvodu: normalizujú nenormálnosť. Aj v očiach našich detí.

A to už je veru ujma, konkrétne psychologická. Ako rodič sa s tým nemôžem stotožniť.

Taký je však u nás trend: môžete si dať, s prepáčením, odrezať genitálie a nahradiť ich tzv. „neovagínou“. Stačí, že to tak „cítite“. Aj na túto tému už sme veľa písali…

Naozaj je západná spoločnosť taká zdravá, ako sa ju snažia niektorí vykresliť?

Zástupca ruského premiéra sa vyjadril takto: „Rusko dnes venuje osobitnú pozornosť výchove, formovaniu hodnotových základov osobnosti, v ktorých fundamente musia byť tradičné duchovno-mravné hodnoty.“

Podľa Procházkovej je to „nie celkom zrozumiteľná veta“. Nuž, týmto sa pani novinárka odhalila. Ona vlastne nerozumie odborným pojmom ani otázke a významu nadčasových hodnôt. Tá veta totiž dáva absolútne jasný zmysel. Ale tu nie sme v škole, aby sme trpezlivo vysvetľovali učivo, tak poďme ďalej.

Procházková kritizuje aj ruskú pravoslávnu cirkev, či výzvy k viac umiernenému vystupovaniu umelcov. Zdá sa, že ju desí možnosť, že by bolo zakázané na verejnosti ukazovať „holé zadky“. Lebo „sloboda a demokracia“.

Takže môžeš všetko, vrátane deštrukcie dobrých mravov či frontálneho dúhového útoku na neúplne vyvinutú myseľ dieťaťa. Len si spomeňte, aká kniha sa u nás dostala medzi desať najlepších „detských“ titulov za minulý rok: Hovorme o sebe s rešpektom. To je publikácia, ktorá vás napríklad „naučí“, ako správne oslovovať kvír ľudí…

Bola dokonca vystavená v Medzinárodnom dome umenia pre deti Bibiana.

Čo to chceme deťom (ale aj rodičom) podsúvať? Prečo ich chceme „preprogramovať“? Je len dobre, že ministerka Šimkovičová na tieto veci upozorňuje, a koná. Snáď aj v tandeme s ministrom Druckerom – školstvo a kultúra sú spojité nádoby.

Viete, sloboda neznamená, že sa odtrhnem z reťaze a pretláčam môj svetonázor ako novú normu – navyše svetonázor postavený primárne na mojej sexuálnej orientácii, alebo „rodovej neistote“. Viete, k čomu to vedie? K prehlbovaniu neistôt u neistých jednotlivcov, k vášnivým hádkam s rodičmi pri nedeľnom obede, a následne k rozkladu rodiny.

Sám poznám manželský pár z Čiech, kde sa muž nedávno „vyautoval“ ako žena. Už hormonálne bojuje proti svojmu telu, chystá sa aj na operáciu. Manželský pár bude lesbický pár. Po dlhých rokoch spolužitia. A rodina trpí…

Vyžaduje to osobitý komentár?

Predstavte, akými vetami Procházková uzatvára svoj článok: „Veľa toho o tejto problematike neviem. Ale som si istá, že ruský boj za tradičné hodnoty je založený na fikcii, klamstve, podvode, mystifikácii a hromadách fake news.“

Tak tomu sa hovorí vlastný gól – ona normálne, na drzovku priznáva, že keď hovorí o ruskom konzervativizme a civilizačnej inakosti, vlastne nevie, o čom hovorí. Škoda, že na to neupozornila v úvodnom perexe – nemuseli sme sa počas čítania toľko rozčuľovať nad jej povýšeným postojom.

Evidentne toho veľa nevie ani o kresťanskej (alebo islamskej) vierouke, a teda o hodnotových fundamentoch, ktoré nie sú relikt minulosti, ale práve naopak, predstavujú nemenné, večné konštanty, ktoré prežijú aj súčasnú vlnu bezbrehého, progresivistického neoliberalizmu. Čítala autorka Korán alebo študijné vydanie Biblie? Je oboznámená so základnými piliermi abrahamovských monoteizmov? Ak áno, považuje tieto zdroje za „klamstvo, podvod a fake news“?

Buď je povýšená zo svojej povahy, alebo z nevedomosti – teraz neviem, čo je horšie.

Nehovoriac o tom, s akým dešpektom sa vyjadruje k civilizačno-kultúrnej inakosti ľudí inej farby pleti a pôvodu…

To všetko sú učebnicové neokolonialistické postoje, aké by nemal pestovať žiaden poriadny človek – nieto ešte „objektívny“ novinár.

Prečítajte si tiež

• Drucker: Do škôl patrí i vzťahová výchova, vedúca k prevencii domáceho násilia
• Učitelia musia pracovať s deťmi inak ako doteraz. Drucker vysvetlil, v čom spočíva kurikulárna reforma
• Zakážu na prvom stupni základných škôl mobilné telefóny? Rázne rozhodnutie ministra