Od grantov k verejnému potrubiu. Okruh okolo PS sa objavuje aj pri peniazoch z Trenčína 2026

– Pri okruhu ľudí blízkych PS vidno aj dlhodobejšie verejné toky do kultúrneho prostredia.

– FPU posielal od roku 2016 státisíce eur BOD.Y Soni Ferienčíkovej aj Kleinertovej Slovak Fashion Council.

– Ešte väčší balík peňazí sa pri SFC objavuje cez verejnú neziskovku, ktorú si na Trenčín 2026 založili mesto a kraj.

Čím viac sa človek pozerá na pozadie ľudí pohybujúcich sa okolo Progresívneho Slovenska, tým viac sa rozpadá obraz o čistote verejného priestoru a o obrane kultúry pred politickým zasahovaním. Aj krik po pozastavení trojročných kontraktov zrazu vyzerá inak. Menej ako boj vo verejnom záujme a viac ako obrana systému, v ktorom oni a s nimi prepojené organizácie dlhé roky prichádzali k verejným peniazom.

Nejde o jednu náhodnú dotáciu. Pred očami sa skladá sieť organizácií, verejných peňazí a osobných väzieb. A čoraz jasnejšie vidno aj to, že línia podpory nevedie len cez grantový fond. Vedie aj cez verejnú neziskovku, ktorú si na projekt Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026 založili mesto a kraj. Práve tam sa z grantového príbehu stáva príbeh o verejnom potrubí, ktoré si verejná moc vybudovala sama.

Nie je to len jeden grant, ale celé prostredie

Ak by išlo o jednu podporu, dalo by sa povedať, že je to bežná súčasť kultúrneho života. Organizácie žiadajú, fond hodnotí, niekto uspeje, niekto nie. Tak to funguje roky. Lenže tu nejde o jednu položku. Ide o opakované verejné toky do prostredia, ktoré je personálne alebo hodnotovo blízke PS.

BOD.Y občianske združenie vedie podľa registra mimovládok od roku 2016 Soňa Ferienčíková, partnerka Michala Šimečku. FPU toto združenie podporil v rokoch 2016 až 2024 sumou 291 100 eur. Pri Slovak Fashion Council, združení slovenských módnych dizajnérov spojenom s Danielou Kleinert, poslankyňou za PS, je suma ešte vyššia: 371 150 eur. To už nie sú drobné.

Do tohto obrazu patrí aj Zora Jaurová, podpredsedníčka PS a ich expertka na kultúru. Dlhé roky bola členkou Rady FPU a neskôr pôsobila aj v odborných komisiách, čo potvrdzujú zápisnice. Z doteraz otvorených zápisníc síce nevyplýva, že sedela práve pri programoch, z ktorých dostali podporu SFC a BOD.Y. Dôležité však je niečo iné. To isté kultúrne prostredie sa roky pohybovalo nielen pri verejných peniazoch, ale aj pri orgánoch, ktoré o kultúrnej podpore rozhodovali. A pri Dane Kleinert sa tento príbeh pri FPU nekončí. Práve tam sa začína jeho silnejšia časť.

Kleinert nebola len okolo SFC

Pri Dane Kleinert sa nedá hovoriť len o voľnom mediálnom prepojení. V podrobnostiach o žiadosti FPU z roku 2020 je Slovak Fashion Council vedený ako žiadateľ a Dana Kleinert je uvedená ako štatutárny orgán, predsedníčka. Žiadaná suma bola 21 500 eur, pridelená suma 9 000 eur.

Jej vzťah k SFC teda nebol len historický, symbolický alebo spoločenský. Bol aj formálny a grantovo aktívny.

Ani tu sa však príbeh nekončí. Pri Slovak Fashion Council nejde len o staršiu grantovú históriu vo FPU. Peniaze sa pri tejto vetve objavujú aj ďalej, tentoraz cez Kreatívny inštitút Trenčín.

Kreatívny inštitút Trenčín nie je spontánna občianska iniciatíva, ktorá si bokom zháňa partnerov a peniaze. Je to neziskovka, ktorú založili Mesto Trenčín a Trenčiansky samosprávny kraj na realizáciu projektu Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026.

Ministerská správa o stave projektu za rok 2024aj financovanie. Projekt má byť platený zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu mesta Trenčín, z rozpočtu TSK, z eurofondov aj od sponzorov. Len zo štátneho rozpočtu má na roky 2023 až 2027 ísť 15 miliónov eur. Mesto Trenčín má podľa plánu vložiť 4,11 milióna eur a TSK ďalších 4,11 milióna eur. CIT pritom môže na vlastnú prevádzku použiť až 15 percent z celkovej sumy príspevku.

Toto už nie je situácia, keď fond niekde v Bratislave schváli grant jednej kultúrnej organizácii. Tu máme verejný projekt, verejnú neziskovku, verejné peniaze a subjekt, ktorý ich ďalej púšťa do konkrétnych programov a k priamym realizátorom. A medzi nimi sa objavuje aj Slovak Fashion Council.

Pri zmluvách medzi CIT a SFC už nejde o malý grant na jednu akciu. Zo zmlúv a dodatkov vyplýva suma 604 000 eur. SFC v týchto dokumentoch vystupuje ako priamy realizátor programu Laboratórium udržateľnej módy.

To znamená, že Slovak Fashion Council nemal len dlhoročnú líniu peňazí z FPU vo výške 371 150 eur. Objavil sa aj pri ďalších 604 000 eurách z CIT. Dokopy je to 975 150 eur v dvoch odlišných vetvách verejného financovania.

A ako sa ukazuje, prepojenie medzi okruhom Kleinert a CIT sú zrejme hlbšie. Popri Slovak Fashion Council sa objavuje aj Urban Kontakt, za ktorý koná Oliver Kleinert. Dve nájomné zmluvy spolu za 49 860 eur ukazujú, že potrubie z Trenčína 2026 sa netýka len vetvy SFC, ale aj ďalšej rodinnej stopy v tom istom okruhu.

Pri tom istom okruhu tak vidno grantový fond aj verejný medzičlánok vytvorený samosprávou. A práve to je moment, kde sa celá vec prestáva tváriť ako bežná podpora kultúry.

Keď si verejná moc založí vlastnú trubku

Keď si mesto a kraj založia vlastnú neziskovku, nalejú do nej verejné peniaze a tá ich ďalej púšťa vybraným realizátorom, nevzniká tým menšia zodpovednosť. Práve naopak. Potreba kontroly je ešte väčšia.

Navonok to totiž nevyzerá tak, že samospráva posiela peniaze priamo konkrétnej organizácii. Medzi tým stojí CIT. Lenže CIT nie je cudzia mimovládka. Je to subjekt, ktorý si sama verejná moc založila, sama ho financuje a sama nad ním drží riadiace orgány.

Dôležitá je aj ďalšia vrstva. V správnej rade CIT sedí Jaroslav Baška, predseda TSK a poslanec Smeru-SD. Zo štatútu  neziskovky vyplýva, že správna rada stojí nad rozpočtom a hospodárením organizácie, cez ktorú tiekli verejné peniaze ďalej.

Príbeh SFC tak už nie je len príbehom kultúrneho okruhu blízkeho PS. Je aj príbehom samosprávnej moci, ktorá si vytvorila vlastný medzičlánok na presun verejných peňazí a sedela pri jeho riadení.

Morálny krik zvonku, pohodlie vo vnútri

Keď sa na tento obraz pozrieme celý, reči o klientelizme, netransparentnosti a potrebe očisty z úst kultúrnych expertiek zrazu znejú prázdno. Krik o záchrane devastovanej kultúry sa dá čítať aj inak. Ako boj za zachovanie peňazí pre okruh vlastných ľudí.

Príbeh okolo Dany Kleinert a Slovak Fashion Council nie je stará grantová epizóda. Je to okno do širšieho systému. Pri BOD.Y a pri Soni Ferienčíkovej vidno, že nejde o izolovaný prípad. Pri Zore Jaurovej vidno, že to isté prostredie bolo roky prítomné aj pri FPU. A pri Trenčíne 2026 vidno ešte dôležitejšiu vec: keď verejná moc nechce posielať peniaze priamo, môže si založiť vlastný medzičlánok a pustiť ich cez neho.

A práve to je na celom príbehu najvážnejšie. Nie jeden grant. Nie jedno meno. Ale systém, v ktorom sa opakovane stretávajú tie isté mená, tie isté organizácie a tie isté verejné peniaze.

Keď sa pri verejných peniazoch opakovane objavuje ten istý politický, kultúrny a rodinný okruh, morálne pózy o čistote verejného priestoru už neznejú ako zásada, ale ako výsmech.