Ale poporiadku. Pod názvom Zvoníme na poplach sa! sa do ulíc v štyroch mestách vydali študentské iniciatívy. Ich hlas mal znieť v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a v Košiciach (skandovali aj obligátne „dosť bolo Fica”), pretože „sledujeme pokus o kradmú normalizáciu spoločnosti prostredníctvom štátnej moci.” (celkovú atmosféru akcie vykresľuje napríklad táto ukážka z príhovoru) Podľa živého vysielania prišlo odhadom od monitoru do krajských miest pár desiatok ľudí (podľa Aktualít ich samozrejme bolo len v Bystrici 300), v Bratislave viac, avšak zbežný pohľad vám vyjaví, že valná časť v hlavnom meste patrila k tým, čo majú školu dávno za sebou – v podstate sa opäť zišli notorickí protestujúci.

Študentom vadia podľa ich vyjadrení zmeny v RTVS, otázky voľby zo zahraničia, „krvavá ruská ropa”, ale aj fakt, že premiér chodí na debaty do škôl diskutovať – vraj za „zavretými dverami”. Pretože je to v ich očiach kampaň. Hoci len prezentuje pohľad vlády na aktuálnu situáciu a jednotlivé sedenia sú zaznamenané a verejne dostupné online. A niekedy veru dávajú študenti predsedovi vlády svojimi otázkami zabrať. Na rozdiel od skupinky v Poprade však on nezutekal – a to sa ho nezastávam, to sú fakty.

Ale viete, čo je gól? Priestor, kde tento „pokus o normalizáciu” študenti sledujú. Nie je to v našej vlasti či domovine – lež v „tejto krajine.” Priznávam bez mučenia – som na to spojenie alergický.

Prečo používajú výraz na pomenovanie štátneho a geografického útvaru, ktorý nemá vôbec žiadne emocionálne konotácie?

Nuž lebo ho používa opozícia, jej priateľské médiá a valná časť tzv. občianskej spoločnosti. Horšie je, že ho prebrala prave mládež, ktorá je základom našej budúcnosti – budúcnosti našej vlasti. To študenti budú formovať jej tvár. Kde však ostane stopa po národnoštátnom vývoji, ktorý museli vybojovať naši predkovia?

Korene problému siahajú opäť do zámoria. Americkí liberálni teoretici sa bránia slovíčku domovina/vlasť (homeland) ako čert krížu; predstavuje v ich očiach „senzitívny výraz”. Odkazujú na germánsky pojem Vaterland, teda otčina v kontexte Tretej ríše. Tento pôvodne nevinný termín sa vtedy zneužíval na budovanie propagandy a niektorí sa nevedia od toho odosobniť a posunúť sa k jeho pôvodnému, pozitívne patriotickému významu.

Paradoxné je, že „slava ukraini”, teda oficiálny pozdrav banderovcov, im neprekáža. Tam dokázali zavrieť oči nad poškrvnenou etapou tohto, pôvodne básnického zvolania. Včera to bol symbol nacionalistov (čo európske „dezinfo” stránky vehementne potláčajú do úzadia), dnes ide o symbol boja za „slobodu a demokraciu” proti „ruskej agresii”.

Tomu sa hovorí mať dve tváre tam, kde sa to hodí…

Cudzia a strašidelná vlasť

Domovina je podľa liberálov „cudzí a strašidelný” termín, a dokonca nájdete výzvy na jeho odstránenie z úradu Vnútornej bezpečnosti (Homeland Security – pozri odkaz vyššie). Pozrite, ja im rozumiem. Sú predsa potomkovia nelegálnych migrantov, ktorí si kontinent prevzali násilím a ľsťou. Amerika nepatrí Američanom a oni to podľa mňa v hĺbke duše vedia a nedokážu sa s tým vyrovnať iným spôsobom, než prejavmi politickej korektnosti, vrátane použitého slovníka.

Našim susedom Maďarom, pre zmenu, výraz na D neprekáža a preferujú ho – slovo „hazám” môžete počuť rezonovať aj v súčasnej popmusic. Nuž a zelené hnutia zas nemajú problém s termínom „matka Zem.”

Jednoducho nemôžeme rezignovať na výrazy naplnené pozitívnym významom k našim predkom a ich úsiliu, zároveň označujúce náš citový postoj k Slovensku. Pokiaľ degradujeme vlasť na „túto krajinu”, hovoríme o nej v neutrálnom tóne pri použití výrazu, aký je zameniteľný – za akúkoľvek inú krajinu. Tým sme vymazali národnú osobitosť, jazyk aj historickú pamäť, čím z individuálneho, suverénneho národno-štátneho celku robíme v podstate anonymný kúsok zeme na svetovej mape.

Toto asi nebol zámer študentských hnutí za čias štúrovcov, čo poviete?

Ale sem sme sa dopracovali: už nechceme byť osobití, nechceme byť svojskí (a svoji). Ešte aj o pomoc voláme anglickým HELP, ako naši spoluobčania z kultúrnej sféry v Žiline. Radšej nechať sa vtiahnuť do homogenizačného procesu krajín kolektívneho Západu, a odhodiť vlastnú tvár. Hlavne, nech sú v Bruseli a Washingtone s nami spokojní (toto je podľa mnohých opozičných subjektov náš „národný záujem”). Pamätná vychádzka na Devín z roku 1836 upadá do zabudnutia, dnes sa behá po námestiach. Ak máte retro-bajk za tisícku, dlhý šál okolo krku, pírsing v nose a strapaté vlasy a fluidný rod, možno si nad biokapučínom nájdete aj frajerku.

Milí študenti, uvedomujete si, že naša národná osobitosť (kultúrno-spoločenská inakosť oproti zvyšku sveta) s vaším prístupom postupne zaniká? A prečo potom chcete od štátu, ktorému neviete prísť na meno, peniaze na „umelecké aktivity” a financovanie „komunitných priestorov”?

S poľutovaním musím konštatovať, že vaša rétorika dokladuje, že ste podľahli tzv. mentálnej kolonizácii anglosaského sveta. A keby ste poznali skutočný význam slova normalizácia, potom viete, že v prípade jej opakovania by ste sa na žiadne námestia nedostali. Takže nech sa páči, späť do školských lavíc. My sme si to tam museli vydrieť.

Ešte poznámka na záver: je pekné mať vlastný názor. Len je trošku „prúser” musieť ho čítať z mobilu, ktorý zakúpili tatko s mamkou…

Poznámka redakcie: Protesty organizovali združenia Študentský protest, Študentstvo za Otvorenú Kultúru! a Študentská klubovňa v Žiline. Niektorí z aktivistov ešte podľa vlastných vyjadrení nedosiahli plnoletosť.