Kým za Ódora a spol. sa k peniazom dostali poľahky (často stačilo popri umeleckom výkone pridať trochu aktivizmu), dnes je štát v situácii, keď si nemôže dovoliť slepo dotovať kadejaké „tanečky” polonahých osôb v extatickom trase – viete, na koho narážam. A keby aj mohol, nebolo by to podľa mňa správne, pretože experimentálna tvorba nepatrí do zlatého fondu národa, aby bola vydržiavaná z vreciek daňových poplatníkov.

Platforma Otvorená kultúra zvolala kvôli svojej existenčnej úzkosti na utorok „veľkú kultúrnu mobilizáciu” – pozývala aj Jana Kirschner či Katarzia, ktorá dokonca vyzvala kolegov z komerčnej sféry, ktorí „doteraz nič nepovedali”, aby prehovorili. Chápete to? Neúspešní volajú po podpore tých, čo si vedia na seba zarobiť…

Pochodom, vchod!

Zbor umelcov viní zo znížených príjmov Šimkovičovej rezort, prípadne obviňuje generálnu riaditeľku STVR Flašíkovú z účelového prepúšťania. Takže kolektívne mobilizujú – videl som aj upútavku jedného z členov Mier Ukrajine… A tak sa vydali na solidárny pochod ulicami hlavného mesta. S rapkáčmi, bubnami a ďalšími nástrojmi hluku (nechápem rodičov, ktorí tam dovliekli celkom malé deti). Nechýbala ani ukrajinská či európska vlajka – súvis so slovenskou kultúrou kde?

Z pódia potom zneli kadejaké „múdrosti”. Vraj sa kultúra ocitla vo vojne s ministerstvom – ale kto to začal a kto to vyživuje? Vraj sme „kolonizovaní” obmedzeným vedením rezortu. Ja vidím len upratovanie. Žiadne totalitné praktiky, lež návrat k dobrému štandardu, k zdravému rozumu, a ukončeniu podpory preferovaných skupín (vraj sú tu upierané základné práva LGBTi komunity, tak mi ukážte, ktoré sú to a ako im ich odopierajú). Kolegovia, nie je pravdou, že nemôžete slobodne hovoriť svoj názor. Akurát politika nepatrí na pracovisko. Ani učiteľ nebude žiakom na konci každej hodiny päť minút rečniť proti rezortu školstva – vy si prečo myslíte, že môžete na konci predstavenia kydať na svojho chlebodarcu? Súkromný sektor by sa s vami nemaznal, na hodinu by ste mali padáka.

Peniaze vraj pre nich nie sú podstatné, ale…

Nielen na námestí to žije. Aj populárni herci Koleník-Polnišová medzičasom vypustili v médiách slzičku nad „umierajúcou” kultúrou. Keď však ľudia z tejto sféry žiadajú peniaze, je v tom jeden veľký pokrytecký moment: umenie nikdy nevznikalo primárne kvôli odmenám, a nikdy nebolo povinnosťou štátu podporovať ho v takej miere, v akej sme boli toho svedkom za minulých vlád (preto vtedy nik neprotestoval). Štát nemôže donekonečna štedro dotovať úzku skupinu ľudí, ktorí sa nepodieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu – jeho úlohu suplujú v tomto prípade súkromné osoby a spoločnosti. Úloha mecenášov je predsa v dejinách umenia dobre známa, hoci je mi jasné, že nemôže byť každý Michaelangelo, ktorého objavili majetní Medicejovci a hýčkali si ho (odvďačil sa geniálnymi výsledkami, to je druhá vec, ktorú by si mali radoví, priemerní umelci uvedomiť).

Tajní v pätách?

Viete, herci a hudobníci sa dnes sťažujú na znížené financovanie, ako keby nastal koniec sveta. Dám tu pre rýchle porovnanie jeden príklad: za Druhej svetovej vojny musel košický spisovateľ maďarského pôvodu Sándor Márai emigrovať s manželkou najprv do Maďarska, potom ďalej na západ, až skončili až v USA. Myslíte si, že medzitým mal tvorivú pauzu? Kdeže. Písal, aj keď im na hlavy v Budapešti padali bomby; treba si prečítať jeho Denníky. Pretože pre skutočného umelca je prvé dielo, až potom jeho vlastný život. Takže keď protestujúci dnes kričia do megafónu „vydržíme spolu”, čo presne chcú vydržať?

Kde sú tie bomby, kde sú tie výsluchy starého režimu, kde sú tie tresty za slobodný prejav?

Rovnako dobre vidíme princíp slobodnej umeleckej tvorby na van Goghovi, ktorý za života maľoval neúspešne a bez uznania (predal jediný obraz – svojmu bratovi). Autentický umelec jednoducho bude tvoriť za každých podmienok a napriek ranám od života. To sú fakty založené na poznaní dejín umenia. Proti tomu nemajú naši protestujúci kolegovia žiaden relevantný argument. Nič, nula.

Odstúpiť, odvolať, rozobrať

Nad uvedenými skutočnosťami by sa mala zamyslieť popri hercoch či hudobníkoch aj naša liberálna verejnosť z mimoumeleckých kruhov, keď tak nekriticky obdivuje všetko, čo vyhlasujú o svojom údajnom utrpení v rámci „novej normalizácie” ľudia Stankeho razenia.

No a teraz opäť žiadajú predsedu vlády o pomyselné sťatie Šimkovičovej hlavy, ale vopred prorokujem, že majú smolu. Aspoň si zakričali „odvolať”. Aj na adresu šéfa a rady FPU či vedenia STVR. Výmenou ponúkajú „plán obnovy a odolnosti kultúry”, teda návrh konkrétnych krokov, aké by chceli vykonať po Šimkovičovej odchode.

Rád by som povedal, že ak ľudia nedokážu zarobiť sami na seba inak, než z dotácií, potom ma zaujíma, ako chcú na nohy stavať celý jeden rezort…

Prečítajte si tiež:

• Platforma Otvorená kultúra! a ďalšie neziskové organizácie organizujú zhromaždenie proti násiliu na zraniteľných skupinách
• Slovensko čaká Veľká kultúrna mobilizácia, cieľom je zastaviť ministerku kultúry Šimkovičovú
• Najprv ho obvinili, teraz liberálni aktivisti cúvajú. Telefonát organizátorovi protestu nebol od Machalu