Problém je v tom, že členské štáty EÚ nemajú prakticky žiadnu možnosť ovplyvniť tieto ceny. Portál Euroactiv, ktorý o stretnutí ministrov informoval, ich dokonca nazval „žobrákmi“.

„V skutočnosti EÚ nemôže urobiť veľa, aby ovplyvnila svetové ceny energetických zdrojov,“ cituje portál slová európskeho diplomata.

V podmienkach nedostatku ponuky na svetovom trhu sa Brusel zaoberá hlavne krízovým riadením, zatiaľ čo národné vlády zavádzajú daňové úľavy, cenové obmedzenia a dotácie, poznamenáva TASS.

Ministri plánujú dnes diskutovať o opatreniach potrebných na podporu európskeho energetického trhu v podmienkach krízy spôsobenej udalosťami na Blízkom východe. Stretnutie sa uskutoční formou videokonferencie.

Európsky komisár pre energetiku Dan Jørgensen vo svojom liste krajinám EÚ vyzval na zavedenie opatrení „dobrovoľnej úspory energetických zdrojov“.

V podstate odporučil občanom krajín Únie menej používať autá a menej lietať, aby sa znížil dopyt po palive.

S podobnými odporúčaniami už skôr vystúpili predstavitelia vlád jednotlivých členských štátov. Napríklad začiatkom marca dánsky minister energetiky Lars Oger požiadal obyvateľov krajiny, aby nepoužívali autá bez absolútnej nutnosti.

Podľa ministra by to umožnilo znížiť spotrebu energetických zdrojov a v dlhodobej perspektíve racionálnejšie využívať dostupné zásoby. Ľuďom, ktorý si pamätajú socializmus to prípomína tento ekonomicky neúspešný režim, ktorý nevedel zabezpečiť dostatok tovarov a prichádzal s podobnými výzvami.

O tom, nakoľko sú takéto výzvy účinné, svedčí príklad Austrália. Nie je to síce Európska únia, ale správanie ľudí v podobných situáciách je v rôznych krajinách podobné.

Treba však upresniť, že austrálske úrady žiadali, aby sa na čerpacích staniciach nevytvárali rady. Výzvy však mali opačný efekt a na niekoľkých stovkách z nich došlo k vyčerpaniu zásob benzínu a nafty.

Pripomeňme, že počas energetickej krízy v roku 2022 orgány európskych krajín žiadali od svojich spoluobčanov, aby sa menej a zriedkavejšie umývali, a tým šetrili elektrickú energiu v podmienkach vysokých cien plynu. Momentálne sa o sprchovaní zatiaľ nič nehovorí.

V tejto situácii Európska komisia naďalej preukazuje závideniahodnú vytrvalosť v tom, ako neulehčiť život v krajinách spoločenstva.

Predtým predsedníčka EK Ursula von der Leyenová tvrdila, že Európska komisia nedovolí krajinám EÚ nakupovať ruské zdroje ani v prípade hrozby výpadkov elektrickej energie.

A spomínaný Dan Jørgensen povedal, že krajiny EÚ „nesmú dovážať ani jednu molekulu ruského paliva“.

Mimochodom, čo sa týka paliva. Presnejšie jeho cien. V utorok cena ropy Brent vzrástla na 113,4 dolára za barel. Za mesiac cena tejto ropy vzrástla o 56 percent. Ide o cenu dodávok v máji.

Cena dodávok v júni je o niečo lacnejšia, 106,58 dolára za barel. Zrejme existuje nádej, že do tej doby sa konflikt na Blízkom východe skončí.

Cena americkej ropy WTI s dodávkou v máji je 102,28 dolára za barel (nárast o 52 percent za mesiac). Tento druh je lacnejší ako Brent, preto je tam rozdiel v cene.

Treba ešte dodať, že Európska únia dováža približne 60 percent energetických zdrojov, ktoré potrebuje. Ministri energetiky krajín spoločenstva teda skutočne majú o čom diskutovať.

Hoci je tu šanca, že sa obmedzia na konštatovanie skutočnosti, že situáciu nemôžu ovplyvniť.