Európska komisia kritizovala poľské opatrenie znížiť DPH na motorové palivá s cieľom chrániť spotrebiteľov pred rastúcimi cenami spôsobenými konfliktom na Blízkom východe.

Poľský parlament schválil zákon, ktorý vláde umožňuje denne stanovovať maximálne ceny pohonných hmôt a znižovať DPH na palivá.

Vadí Európskej komisii akékoľvek opatrenie pre občanov? Vyzerá to tak

Európska komisia na to reagovala vyhlásením, že právo EÚ neumožňuje členským štátom znižovať DPH na motorové palivá pod štandardnú sadzbu. Hovorkyňa EK Louise Bogeyová však dodala, že zníženie spotrebnej dane je povolené.

Poľský minister financií Andrzej Domański uviedol, že navrhované zníženie DPH by štátny rozpočet stálo približne 200 miliónov eur, zatiaľ čo zníženie spotrebnej dane by znamenalo mesačnú stratu vo výške približne 150 miliónov eur.

Denník vysvetľuje, že poľský zákon prijatý parlamentom zavádza niečo, čo sa rovná centrálne kontrolovanému cenovému stropu, pričom maloobchodníkom umožňuje účtovať nižšiu cenu, ako je tento strop.

Podľa zákona sa maximálna cena bude vypočítavať na základe priemerných veľkoobchodných cien. Dôjde tiež k zníženiu DPH z 23 percent na osem percent a spotrebné dane sa znížia na minimum povolené európskym právom.

Návrh našiel podporu parlamentu aj prezidenta

Prezident Karol Nawrocki, spojenec opozičnej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS), zákon okamžite podpísal, keďže krok vlády bol v súlade s požiadavkami, ktoré kládla aj opozícia. Zákon bol prijatý v parlamente bez akéhokoľvek odporu.

Medzi ďalšie opatrenia plánované poľskými orgánmi patrí takzvaná mimoriadna daň z mimoriadnych ziskov ropných spoločností, ktoré vznikli v dôsledku rastúcich svetových cien.

Opozičná PiS privítala kroky vlády, ale tvrdila, že vláda zbytočne dlho čakala. Tvrdila, že počas predchádzajúcich kríz, ako bola napríklad pandémia Covid-19 a rast cien palív spôsobený vojnou na Ukrajine, vtedajšia vláda konala rýchlejšie, keď bola ich strana pri moci.

Poslanec za PiS Jarosław Sellin svoju kritiku vyjadril otvorene: „Vláda čakala tri týždne, aby mohla zaplátať dieru v štátnom rozpočte, pričom z krízy profitovala, zatiaľ čo spotrebitelia boli tvrdo zasiahnutí.“  Poslanec narážal na skutočnosť, že súčasný rozpočtový deficit Poľska patrí medzi najvyššie v EÚ.

Denník dodáva, že vládny zásah prichádza v čase, keď sa Poľsko potýka s rastúcimi nákladmi na palivo súvisiacimi s konfliktom na Blízkom východe. Útoky USA a Izraela na Irán narušili dodávky ropy a viedli k tomu, že Hormuzský prieliv, kľúčový ropný koridor, sa stal pre ropné tankery nebezpečným. Ceny nafty v Poľsku dosiahli rekordnú úroveň 2,04 eura za liter, čím prekonali predchádzajúci rekord z roku 2022 po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Opatrenia zatiaľ nenabrali želaný efekt

Premiér Donald Tusk uviedol, že vláda očakáva pokles cien o 0,28 eura za liter.

Zníženie cien sa však cez víkend nekonalo. Objavili sa správy, že poľský štátny palivový gigant Orlen, najväčší predajca na domácom trhu, v skutočnosti prezieravo zvýšil svoje veľkoobchodné ceny ešte predtým, ako vládne opatrenia nadobudli platnosť.

Počas tlačovej konferencie o vládnych opatreniach týkajúcich sa cien palív sa Tuska opýtali na rastúci trend takzvaného palivového turizmu, keď nemeckí vodiči cestujú do Poľska za lacnejším palivom.

Tusk uviedol, že Poľsku nehrozí riziko nedostatku paliva, čím zopakoval uistenia prevádzkovateľa ropovodu PERN a spoločnosti Gaz-System, ktorá prevádzkuje prepravnú sieť zemného plynu, o diverzifikovaných dodávkach a dostatočných rezervách.

Inšpirujú sa Slovenskom?

Tusk tiež povedal, že vláda bude situáciu sledovať a mohla by sa inšpirovať Slovenskom, kde úrady zaviedli vyššie ceny paliva pre vodičov vozidiel registrovaných v zahraničí. „Tento mechanizmus podrobne preskúmam, aby som zistil, či je účinný,“ povedal.

Európska komisia však kroky Slovenska kritizovala a varovala, že takéto opatrenia sú „vysoko diskriminačné a v rozpore s právom EÚ“, pretože „narúšajú integritu nášho jednotného trhu“. Sľúbila, že proti Slovensku „prijme primerané právne kroky“.

Premiér Robert Fico sa k týmto správam okrajovo vyjadril aj vo včerajšom videu, kde kritizoval nerovnaký meter EK voči Slovensku ako členskému štátu EÚ a prístup k Ukrajine, a to najmä v súvislosti s ropnou krízou, ktorá u nás a u našich južných susedov vypukla po prerušení dodávok „poškodeným“ ropovodom Družba.

Pripomenul, že Slovensko bolo v dôsledku zastavenia tranzitu cez Družbu nútené vyhlásiť stav ropnej núdze a uvoľniť svoje strategické ropné zásoby, rovnako tak v snahe ochrániť vnútorný trh s palivami prijať rozhodnutie o dvojakých cenách. „A EK nám okamžite poslala výhražný list, kde sa nám vyhráža všetkým možným. Je zvláštne, že rovnaký jazyk EK nepoužíva v odkazoch Zelenskému,“ skonštatoval premiér.

Jeho stanovisko sme zhrnuli v tomto článku.

Prečítajte si tiež:

• Premiér: Ak chce Európska komisia uprednostňovať Ukrajinu pred Slovenskom, musí zabudnúť na našu podporu nových sankcií proti Rusku
• Brusel kuje plán, čo s Maďarskom, ak Orbán vyhrá voľby