Počas obdobia prvej Československej republiky nastali vhodné spoločenské podmienky pre založenie Československej ornitologickej spoločnosti. Na Slovensku vtedy vznikli prvé rezervácie na ochranu vtáctva vďaka práci ornitológov, pripomína organizácia. Počas socializmu bola podľa SOS/BirdLife limitovaná ochrana prírody. „Mnohé chybné politické rozhodnutia neslobodného režimu položili základ pre neskoršie vyhynutie viacerých vtáčích druhov, občianske združenia nemohli fungovať otvorene, no štát umožnil rozvoj ornitologického výskumu a aj v týchto limitovaných podmienkach sa podarilo Československej spoločnosti ornitologickej prežiť,“ skonštatovala.

Demokracia umožnila rozvoj občianskej spoločnosti, verejnej angažovanosti a zapájanie sa širokej laickej a odbornej verejnosti do výskumu, praktickej ochrany, osvety aj formovania environmentálnych politík, doplnili ornitológovia.

Základom práce ornitologickej spoločnosti bol od začiatku výskum. „Dáta sú naším kompasom. Bez nich by sme nevedeli identifikovať problémy ani hľadať riešenia. Dlhodobé sledovanie vtáctva, možnosť porovnať desaťročia zmien početnosti na základe dlhodobých dát je to, čo dáva ochrane prírody presnosť, argumenty a čo pomáha aj úradom pri zvažovaní rozhodnutí,“ vysvetlil ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko Jozef Ridzoň.

Výskum má podľa riaditeľa SOS/BirdLife Slovensko Matej Repela zmysel vtedy, ak sa ho podarí aplikovať do konkrétnych opatrení a výsledkov. Návrh vtáčích území, ktoré spracovali v 90. rokoch 20. storočia, sa stali vedeckým základom pre sústavu chránených území Natura 2000. Poukázal na to, že dnes je na Slovensku vyhlásených 41 chránených vtáčích území. Organizácia sa doposiaľ podieľala na obnove vyše 3000 hektárov biotopov. Pred vyhynutím sa im zatiaľ darí ochrániť dropa veľkého, sokola kobcovitého, bučiaka veľkého, chochlačku bielookú, potápku červenokrkú či kalužiaka červenonohého. Za úspech považujú návrat krakle belasej. „Vo viacerých krajinách Európy tento ikonický druh vyhynul a Slovensko je prvou krajinou, kde sa podarilo jeho populáciu úspešne obnoviť,” podotkol Repel.

Dôležitú úlohu v ornitológii zohrávajú aj dobrovoľníci. Zapájajú sa do monitoringu, obnovy biotopov, vzdelávania aj organizovania podujatí. „Dobrovoľníci sú naším najvzácnejším zdrojom. Bez nich by mnoho vecí jednoducho nebolo možných. Ich práca je tichá, ale jej výsledky vidíme každý deň v krajine aj v dátach,“ povedala Zuzana Paulo Lackovičová, ktorá sa venuje práci s verejnosťou.

Sté výročie si organizácia pripomína priamym kontaktom ľudí s prírodou. Na prelome marca a apríla sa preto po celom Slovensku konajú desiatky podujatí pre verejnosť, ako sú vychádzky, exkurzie, prednášky aj komunitné stretnutia.

SOS/BirdLife je výsledkom zlúčenia Slovenskej ornitologickej spoločnosti a Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku v roku 2006. Prepája odborný výskum a praktickú ochranu prírody a nadväzuje na tradíciu medzinárodnej spolupráce v rámci celosvetovej siete BirdLife International.