“Zdôraznil som, že v únii panuje zhoda na tom, aby bol tranzit ruského plynu cez Ukrajinu zachovaný aj po roku 2019, a to v komerčne zmysluplných objemoch,” napísal na sociálnej sieti s tým, že ukrajinská trasa spoľahlivá a jej zrušenie by šlo priamo proti energetickej bezpečnosti únie.

“Okrem toho chceme, aby všetky členské krajiny EÚ vrátane Slovenska mohli získavať plyn zo všetkých svetových strán a aby akýkoľvek dodávateľ bol vystavený takému konkurenčnému tlaku, že nik nebude môcť byť od neho 100-percentne závislý, prípadne sa stať rukojemníkom nejakej politickej krízy,” vysvetlil Šefčovič.

Plynovod ostro kritizujú najmä USA a Šefčovič s veľkou časťou amerických argumentov súhlasí. “V mnohých argumentoch, ktoré americká strana nastolila, sa zhodujeme – vo význame diverzifikácie plynových ciest či zachovania tranzitnej cesty cez Ukrajinu aj po roku 2019,“ povedal podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu. Maroš Šefčovič sa pre TASR vyjadroval po júlovom rokovaní s americkým ministrom energetiky Rickom Perrym.

Šefčovič priznal, že americká delegácia na rokovaniach Rady pre energetiku EÚ-USA v júli pokračovala v kritike projektu Nord Stream 2. Plánovaný plynovod má viesť priamo z Ruska do Nemecka, pričom obchádza tradičné tranzitné krajiny ako Ukrajina, Poľsko a Slovensko.

Pred Perrym ho kritizoval na schôdzke NATO americký prezident Donald Trump. Nemecku vyčítal, že Rusku platí miliardy eur za zemný plyn, zatiaľ čo nedokáže výrazne zvýšiť výdavky na obranu. Kancelárke Angele Merkelovej odkázal, že čoraz viac obchoduje a je závislá na krajine, pred ktorou ju majú NATO a Spojené štáty brániť.

Američania dodali vlani Európe len 2,2 miliardy kubických metrov LNG, pričom tá vlani spotrebovala celkovo asi 480 miliárd kubických metrov plynu. Rusko sa na dovoze zemného plynu do Európskej únie podieľalo až 41 percentami.

Americké dodávky plynu do Európy sú zatiaľ len veľmi malé, priznal komisár Šefčovič. Doplnil však, že „sú predpoklady zlepšenia po dokončení exportnej infraštruktúry v Spojených štátoch a po sfinalizovaní projektov v Európe, ako terminál na ostrove Krk či interkonektory medzi Bulharskom a Gréckom.“ Potom bude mať podľa neho každá krajina Únie prístup k LNG. Americká strana si zase uvedomuje, že bude musieť konkurovať na európskom trhu lepšou cenou a kvalitou služieb.

“Veľmi si vážime, že pristupujú k tomu bez akýchkoľvek politických požiadaviek,“ uviedol Šefčovič na adresu USA. Priznal, že zatiaľ je cena LNG vyššia ako v prípade zemného plynu, Američania však zdôraznili, že veria v technologický vývoj a už teraz sa im dramaticky podarilo znížiť náklady na ťažbu a prepravu LNG. A uvedomujú si, že budú musieť byť v stave konkurovať cenám zemného plynu v Európe, dodal komisár.

Rusi hovoria o neférovej súťaži

Po Trumpovom vystúpení proti Nord Stream 2 sa ozvali aj hlasy, že ide o jasné tlaky Spojených štátov na väčší predaj amerického skvapalneného plynu. Šefčovič tvrdí, že rozhodujúce slovo bude mať trh.

Na rozhodnutie trhov sa odvolal aj hovorca ruského prezidenta Dmitry Peskov. “Považujeme to za otázku hospodárskej súťaže a samostatných rozhodnutí zákazníkov,“ povedal v konferenčom hovore s európskymi novinármi. Peskov označil americké námietky za „neférovú súťaž“, ktorá má Európanov prinútiť kupovať americkú surovinu. Trumpove vyhlásenie označil hovordca Kremľa za snahu eskalovať americkú kampaň proti ruským dodávkam v Európe a nahradiť ich americkými.

Projekt je už plne pripravený

V júni sme tiež uviedli, že spoločnosť Nord Stream 2 AG už dostala takmer všetky potrubia pre výstavbu plynovodu. Oznámil to finančný riaditeľ spoločnosti Paul Corcoran, ktorý vystúpil na prezentácii ruského kongresu o rope a plyne. Dodal, že Dánsko v blízkej dobe dostane povolenie k výstavbe plynovodu (viac v článku).

Sankcie USA

Spojené štáty v lete poriadne rozšírili portfólio ekonomických sankcií a v rastúcom zozname transatlantických konfliktov medzi EÚ a USA, ako je rôzny prístup voči Iránu či vzájomné uvalenie cla na oceľ a automobily, pribúda ešte jeden týkajúci sa projektu plynovodu Nord Stream 2, uviedli v júni noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Ide o dodávky zemného plynu do Európy z Ruska, čo sa zjavne nepáči americkej vláde. Kritický postoj nepochádza len od osoby prezidenta Donalda Trumpa, v Bielom dome má už dlhoročnú tradíciu. Už v roku 1982 prezident Ronald Reagan uložil sankcie spoločnostiam zapojeným do plynovodu Jamal a konflikt sa urovnal až vtedy, keď Európa prisľúbila, že nebude dostávať viac ako tretinu dodávok plynu z Ruska.

Všetky americké vlády sa neskôr postavili proti tomu, aby západná a neskôr aj celá Európa získavala zemný plyn práve z Ruska. Donald Trump na rozdiel od svojich predchodcov však častejšie preukazuje americkú predstavu bezohľadného zaobchádzania so spojencom ako s nepriateľom.

Odvolávajúc sa na zdroje z Bieleho domu, Trumpova administratíva chce sakcionovať podniky, ktoré sa podieľajú na výstavbe plynovodu Nord Stream 2. Obavy sa stupňujú aj kvôli tomu, že Trump neváhal s uvalením sankcií na Irán, takže potom by neváhal sakcionovať aj investorov ruského plynovodu (viac v článku).