Rusko a Čína sa vzdávajú dolára: Moskva oznámila nové obchodné koridory

Responsible Statecraft: de-dolarizácia a nové obchodné trasy umožnia Rusku vyrovnať sa so sankciami

28. 04. 2024 | Ekonomika | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke zľava ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching

Bratislava 27. apríla 2024 (HSP/Responsiblestatecraft/Foto:TASR/AP)

▶ ❚❚ ↻

Kremeľ sa snaží zmeniť systém globálneho obchodu, aby sa konečne vyrovnal s dopadom západných sankcií, píše Maya Kraincová pre Responsible Statecraft. Na tento účel Rusko upúšťa od používania dolára v medzinárodných transakciách a buduje nové trasy – tie otvoria cestu na ázijské trhy.

Rusko tento týždeň oznámilo, že jeho bilaterálny obchod s Čínou sa takmer úplne zbavil používania dolára, a zdôraznilo zámer oboch krajín ďalej znižovať svoju závislosť od ekonomického systému vedeného USA.

Okrem nezávislosti od svetovej meny, ktorej dominuje Západ, umožňujú takzvané „de-dolarizačné“ kroky Rusku a Číne vyhnúť sa množstvu sankcií, ktoré v súčasnosti bránia Moskve v medzinárodnom obchode.

Západné sankcie už viedli k rozmachu obchodu medzi Moskvou a Pekingom od roku 2022, ktorý v tomto roku vzrástol o 26 % na 240 miliárd USD. Čína sa tiež stala najväčším dovozcom ruskej ropy na svete.

De-dolarizácia nie je jedinou schémou Ruska na obchádzanie sankcií. Ruskí predstavitelia minulý týždeň na zasadnutí OSN oznámili, že Kremeľ vynakladá miliardy dolárov na rozvoj nových obchodných trás v Ázii.

Tento plán počíta s dvoma novými dopravnými koridormi: jeden by spájal Rusko s Kirgizskom cez Kaspické more, druhý by sa tiahol z Bieloruska do Pakistanu. Toto úsilie nadväzuje na predchádzajúce pokusy o presmerovanie obchodných trás – najmä na severojužný koridor, železničnú trasu, ktorá bola navrhnutá už v roku 2000 a ktorá by spojila Rusko s Indickým oceánom cez Irán.

Po rokoch odkladov Moskva minulý rok poskytla Teheránu pôžičku vo výške 1,3 miliardy eur na vybudovanie kľúčového železničného úseku severojužnej trasy. Vyslanec ruského prezidenta pre ochranu životného prostredia a dopravu Sergej Ivanov uviedol, že koridor by Rusku umožnil plný prístup do Perzského zálivu a že „žiadne sankcie ho neovplyvnia“. Nedávno oznámené trasy tiež umožnia Rusku obísť sankcie a poskytnú mu prístup na ázijské trhy.

Rusko a Irán tiež rozšírili svoje možnosti transakcií prepojením svojich bankových systémov. Faktom je, že sankcie, ktorým obe krajiny čelili, obmedzili ich schopnosť obchodovať so Západom.

USA a európske krajiny uvalili na Rusko tvrdé sankcie od začiatku špeciálnej operácie na Ukrajine v roku 2022. Najviac utrpela schopnosť Kremľa vyvážať ropu na Západ a predávať ju za konkurencieschopné trhové ceny. Keď však Rusko prepravuje tovar po pozemných koridoroch mimo jurisdikcie krajín, na ktoré sa vzťahujú sankcie, je pre západné mocnosti oveľa ťažšie tomu zabrániť, priznal Markus Yeager z Atlantickej rady.

„Chcú znížiť závislosť a zraniteľnosť voči nepriateľským opatreniam tretích krajín,“ povedal Yeager.

Súdiac podľa historických precedensov sa však Rusko ešte úplne nezabezpečilo. Sankcie voči Iránu vrátane „opatrení maximálneho tlaku“ Trumpovej administratívy vážne spomalili rozvoj severojužného koridoru. Podľa ruského vicepremiéra Marata Chusnullina Rusko poskytuje úvery na výstavbu v Iráne a očakáva sa, že do roku 2030 vynaloží na projekt celkovo približne 3,5 miliardy dolárov.

Yeager uviedol, že tlak USA komplikuje aj hospodárske zbližovanie Ruska s Čínou, keďže hrozia trestné opatrenia Západu v súvislosti s podporou Moskvy. Upozornil na návštevu amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena v Číne tento týždeň – ktorý upozornil prezidenta Si Ťin-pchinga, že pomoc Pekingu ruskej armáde znepokojuje Washington a pohrozil mu sankciami.

Yeager poznamenal, že čím väčšia je hospodárska spolupráca Číny s Iránom, Ruskom a ďalšími krajinami, na ktoré sa vzťahujú čiastkové sankcie, tým väčšie je riziko európskych a amerických sankcií.

„Pre USA je uvalenie sekundárnych sankcií na čínske podniky vnímané ako reakcia na mimoriadne nepriateľský krok Číny, ktorý má potenciál ešte viac naštrbiť vzťahy medzi USA a Čínou,“ uzavrel.

Maya Kraincová je stážistka a reportérka časopisu Responsible Statecraft. Predtým bola publikovala v časopise Evanston RoundTable. Je študentkou Northwestern University, študuje žurnalistiku a politológiu, píše pre časopis STITCH a edituje časopis North by Northwestern.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Americké ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že pri zverejňovaní dokumentov súvisiacich s prípadom sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina nemanipulovalo so žiadnymi spismi, aby ochránilo prezidenta Donalda Trumpa.

Z tohto dôvodu nič nezatajuje, povedal pre televíziu ABC News námestník ministerstva spravodlivosti Todd Blanche. Informuje agentúra DPA.